Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-82-2017.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/82/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci navrhovateľa: G-PROELITE s.r.o, Martinská dolina 18, Nitra, IČO: 47 972 548, zastúpený advokátom Mgr. Ivanom Košťálom, Štúrova 11, Nitra, proti dlžníkovi: A - DEMO, s.r.o., Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Polákom, Miletičova 64, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/11/2017-67 zo dňa 28.03.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie na základe návrhu navrhovateľa zriadil v jeho prospech ako veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka, nachádzajúcich sa v k.ú. O., obec O., vedené Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX a to parc. reg. KNC č. 6908/22 - ostatné plochy o výmere 2297 m2, parc. reg. KNC č. 6908/262 - ostatné plochy o výmere 2775 m2, parc. reg. KNC č. 6908/263 - ostatné plochy o výmere 325 m2, parc. reg. KNC č. 6908/267 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. reg. KNC č. 6908/268 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, parc. reg. KNC č. 6908/269 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 989 m2, parc. reg. KNC č. 6908/279 - ostatné plochy o výmere 396 m2, parc. reg. KNC č. 6908/280 - ostatné plochy o výmere 169 m2, parc. reg. KNC č. 6908/281 - ostatné plochy o výmere 82 m2, parc. reg. KNC č. 6908/282 - ostatné plochy o výmere 144 m2, parc. reg. KNC č. 6908/283 - ostatné plochy o výmere 534 m2, parc. reg. KNC č. 6908/284 - ostatné plochy o výmere 2154 m2, parc. reg. KNC č. 6908/287 - ostatné plochy o výmere 733 m2, parc. reg. KNC č. 6908/288 - ostatné plochy o výmere 73 m2, parc. reg. KNC č. 6908/289 - ostatné plochy o výmere 22 m2, parc. reg. KNC č. 6908/319 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 a ako stavby - súp. č. XXXX parc. č. 6908/267 - iná budova - administratívna budova s výrobnou halou, súp. č. XXXX parc. č. 6908/268 - iná budova - administratívna budova s výrobnou halou, súp. č. XXXX parc. č. 6908/269 - iná budova - administratívna budova s výrobnou halou, súp. č. XXXX parc. č. 6908/319 - iná budova - priemyselná budova - sklad a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak na základe tvrdenia navrhovateľa, ktorý poukazoval na to, že ako postupník uzatvoril s postupcom O. G. dňa 22.06.2016 zmluvu, ktorou nadobudol pohľadávky vo výške 68 246,70,-eur s príslušenstvom, 32 998,94,-eur s príslušenstvom, 31 995,62,-eur s príslušenstvom a 21 749,12,-eur príslušenstvom. Postupca listom z 10. augusta 2016 oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávok, ktoré oznámenie dlžník prevzal osobne 16. augusta 2016.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi v dospel k záveru, že návrh je dôvodný, keď navrhovateľ preukázal reálnu existenciu pohľadávok voči strane sporu, ktorá ma v tomto konaní postavenie dlžníka, ktorých plnenie má byť zabezpečené práve zriadením
požadovaného záložného práva a predložením listinných dôkazov navrhovateľ osvedčil i existenciu obavy zo zmarenia exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že M. N. požiadal objednávkou z 29.01.2015 o vyhotovenie znaleckého posudku z dôvodu predaja svojho obchodného podielu dlžníka v rozsahu 100 %. Okrem toho v tomto konaní označený dlžník zmenšuje majetok i tým, že uzatvoril s S. a.s. Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. 1406/2016 Z.z. v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 250.000,- eur a po začatí exekúcie uznal aj dlh voči spoločnosti Steam, spol. s r.o., čím bezdôvodne zvýhodnil iného veriteľa na úkor oprávneného v prebiehajúcom exekučnom konaní, čo znamená, že dlžník so súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 10037/16 nespolupracuje, neposkytol mu súčinnosť a tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvodné, zakladajúce potrebu vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie odkázal na ust. § 324, §343 a § 326 C.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal dlžník, ako strana v tomto konaní v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené uznesenie zmenil a návrh zamietol, alebo, aby ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania poprel tvrdenia navrhovateľa o existencii dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a poukázal na to, že uznesením vydaným Okresným súdom Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/310/2016 dňa 09.08.2016 už súd zriadil záložné právo na jeho majetok v hodnote vysoko prevyšujúcej hodnotu pohľadávok navrhovateľa a vydaním ďalšieho zabezpečovacieho opatrenia dochádza k porušeniu princípu proporcionality a k neúmernému zaťažovaniu žalovaného. Podľa názoru odvolateľa navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by dlžník zmenšoval svoj majetok a konal spôsobom, ktorý by založil dôvodné obavy z toho, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Zároveň odvolateľ poukázal na existenciu uznesenia vydaného dňa 17.03.2017 Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 28R/1/2011, zverejnenom v Obchodnom vestníku 60/2017 dňa 27.03.2017, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu na dlžníka, čím sa vylučuje exekúcia na jeho majetok, ako aj obava o ohrozenie exekúcie, preto návrh nie je opodstatnený. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizácií je súdnym konaním o pohľadávkach, preto podľa § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. nemal súd vôbec o návrhu konať a rozhodnúť. Súčasťou podaného odvolania bola i kópia Obchodného vestníka 60/2017 vydaného dňa 27.03.2017, ktoré skutočnosti uvedené odvolateľom preukazovali a podľa ktorého na dlžníka bola povolená reštrukturalizácia.
5.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že odvolateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by dôvodnosť návrhu spochybnil, jeho argument o fiktívnosti pohľadávok neobstojí, pretože v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/187/2008, sp. zn. 23Cb/35/2012, sp. zn. 5Cb/15/2012 a sp. zn. 5Cb/16/2012 dlžník ako žalovaný a aj vypočutí svedkovia potvrdili pravosť pohľadávok, nikto túto skutočnosť nerozporoval a jedinou spornou otázkou bolo posúdenie, či došlo k úhrade predmetných pohľadávok. K odvolaciemu dôvodu o duplicitnom zaťažení majetku odvolateľa navrhovateľ zdôraznil, že ide o ničím nepodložené tvrdenie a v prospech neho nebolo zatiaľ zriadené žiadne záložné právo na majetok dlžníka. K námietke súvisiacej s nemožnosťou konania a rozhodnutia o veci z dôvodu reštrukturalizácie odvolateľa navrhovateľ zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva nie je konaním o pohľadávke tak, ako predpokladá právna úprava uvedená v § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., v konaní o zriadení záložného práva cez zabezpečovacie opatrenie sa nerozhoduje o jednotlivých pohľadávkach, preto ani konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá žiaden vplyv na rozhodovanie v konaniach, ktorých predmetom sú jednotlivé pohľadávky.
6. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi odvolateľa dňa 19.07.2012, ktorý sa k nemu už ďalej nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, po preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie v spojené s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, že zabezpečovacie opatrenie je osobitným druhom konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sa vzhľadom na jeho charakter podáva pred začatím konania vo veci samej, predmetom ktorej bude získanie práve judikovanej peňažnej pohľadávky. Cieľom je posilnenie postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka súvisiaci so zabezpečením pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, aby sa tak zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojovania pohľadávky veriteľa. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je významné práve v prípade, ak v prospech veriteľa už bola pohľadávka judikovaná a majetok dlžníka je pritom zaťažený inými záložnými právami, pričom má veriteľ záujem túto pohľadávku vymôcť v exekučnom konaní, kedy sa dostáva záložný veriteľ práve prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do postavenia, ktoré mu umožní pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojovanie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
9. Vychádzajúc z právnej úpravy uvedenej v § 343 C.s.p., ktorá obsahuje základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, táto obsahuje i existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, aby sa ním vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní posilnila. Pri skúmaní tejto súd vychádza z budúceho zmarenia exekúcie a z konkrétnych skutkových okolností v danej veci, k čomu odvolací súd zdôrazňuje, že v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, čo bolo dňa 28.03.2017 už bolo uznesenie o povolení reštrukturalizáciu na dlžníka ako stranu sporu v tomto konaní vydané dňa 17.03.2017, zverejnené dňa 27.03.2017 v Obchodnom vestníku 60/2017. Uvedená skutočnosť je významná vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § §343 ods.1 C.s.p. a § 114 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 7/2005 Z.z.
10. Podľa § 114 zák.č. 7/2005 Z.z. (1) Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
Podľa § 118 zák.č. 7/2005 Z.z. (1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne. (3) Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi. (4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
Podľa § 343 C.s.p.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. S poukazom na povolenie reštrukturalizácie dlžníka, ktorý je stranou tohto sporového konania, nie je naplnený predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v súvislosti s tým, že ani judikovanú pohľadávku nie je možné si uplatňovať v exekučnom konaní, nakoľko je dlžník v reštrukturalizácii a za takéhoto skutkového a právneho stavu absentuje existencia obavy budúceho ohrozenia či zmarenia exekúcie. Okrem toho zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva predpokladá existenciu konkrétnej peňažnej pohľadávky, ktorú je možné špecifikovať a identifikovať, čo znamená, že v konkrétnej veci ide o súdne konanie týkajúce sa pohľadávok, ktoré si veriteľ musí uplatniť prihláškou, na základe ktorej skutočnosti sa i toto súdne konania podľa § 118 ods.4 zák.č. 7/2005 Z.z. ex lege prerušuje a z toho dôvodu nemal súd prvej inštancie vôbec po zverejnení
uznesenia Okresného súdu Trnava o povolení reštrukturalizácie na dlžníka, k čomu došlo v OV 60/2017 dňa 27.03.2017 rozhodovať a nemal tak vydať rozhodnutie pre prekážku prerušenia veci. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm.c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil s tým, že konanie je zo zákona prerušené.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 3 C.s.p.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).