Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Ladislav Deák, IČO: 43 398 316, s miestom podnikania Dolné Saliby 157, zast.: JUDr. Tibor Čandal, nar. 01.08.1954, bytom Žihárec 423, proti žalovanému: Laci Trade s.r.o., IČO: 46 200 428, so sídlom Cintorínska 98, Vozokany, zast.: JUDr. Martin Hudák, IČO: 42 267 552, advokát so sídlom Stromová 2, Sereď, o vydanie veci, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd ruší predbežné opatrenie Okresného súdu Galanta č. konania 23Cb/13/2014-72 zo dňa 05.11.2014 v celom rozsahu.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.3.2014, doručenou súdu 21.3.2014 voči žalovanému domáhal vydania univerzálneho pracovného stroja C.-H. XXX, Č.. karosérie /VIN/: B., Z.M.-X. XXX (ďalej aj „pracovný stroj“). Žalobca zároveň žiadal, aby žalovaný vykonal prepis pracovného stroja na žalobcu na príslušnom dopravnom inšpektoráte policajného zboru do troch dní od právoplatnosti i rozsudku žalobca si uplatnil trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil nasledovne. Dňa 27.11.2008 žalobca ako nájomca uzatvoril zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX s prenajímateľom Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. ohľadne pracovného stroja s predbežnou obstarávacou cenou 71.200,96 Eur. Záväzok v zmysle zmluvy žalobca plnil až do 31.7.2012, kedy z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti zostal bez finančných prostriedkov a leasingové splátky nevedel zaplatiť. V mesiaci 9/2012 bol kontaktovaný na konateľa žalovaného, ktorý mu navrhol, že preberie záväzok žalobcu voči leasingovej spoločnosti, t.z. uhradí za žalobcu zameškané leasingové splátky a taktiež vyrovná zostatok splátok do ukončení leasingu. Žalobca požiadal leasingovú spoločnosť o prevod zmluvy o finančnom leasingu. Dňa 15.10.2012 a 18.10.2012 bola podpísaná dohoda o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 9871286, ktorá nadobudla účinnosť 27.10.2012. Omeškané splátky konateľ žalovaného zaplatil na účet leasingovej spoločnosti dňa 12.9.2012 hotovostným vkladom v Slovenskej sporiteľni v Galante v sume 6.333,50 Eur. Od podpísania dohody o postúpení práva povinností zo zmluvy o finančnom leasingu zostalo do konca ukončenia leasingu zaplatiť žalovanému 4 leasingové splátky, čo aj počas užívania pracovného stroja splnil. V splátkovom kalendári Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. bola určená dĺžka zmluvného finančného leasingu na 48 mesiacov, dátum prevzatia predmetu leasingu bol k 27.1.2009 a dátum ukončenia zmluvy 26.1.2013. Žalobca platil splátky riadne až kým sa nedostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Po uvedených právnych úkonoch strany sporu uzavreli ústnu dohodu, na čestné slovo žalovaného s tým, že tento písomnú dohodu jednoznačne odmietol. Dohoda bola uzavretá v tom zmysle, že odo dňa prechodu práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu bude žalobca pre spoločnosť

žalovaného pracovať na pracovnom stroji, o ktorého vydanie žalobou žiada, čím si odpracuje zaplatené čiastky žalovaným. Po odpracovaní dlhu žalovaný vykoná predpis pracovného stroja na žalobcu na príslušnom dopravnom inšpektoráte PZ. Termín vrátenia stroja bol dohodnutý najneskôr do 27.10.2013 s vykonaním prepisu na príslušnom dopravnom inšpektoráte PZ. Počas celej doby od prevzatia predmetu leasingu žalobca vykonával práce pre žalovaného na pracovnom stroji bez odmeny alebo finančného vyrovnania. Vzhľadom k tomu, že od 27.10.2012 do dňa žaloby pracovný stroj zarobil pre žalovaného mnohonásobne viac ako spoločnosť vynaložila na leasingové splátky, tak žalobca v mesiaci 1/2014 vyzval konateľa žalovaného o realizáciu ústnej dohody a o vrátenie pracovného stroja. Žalovaný však na výzvy žalobcu nereagoval a vrátiť stroji odmietol, pričom tvrdí, že on je vlastníkom v zmysle zápisu v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Podaním zo dňa 30.4.2014, doručeným súdu toho istého dňa žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže akokoľvek nakladať s pracovným strojom, a to najmä tento scudziť, predať, prenajať, používať, či zaťažiť, až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesením č.k. 23Cb/13/2014-32 zo dňa 5.5.2014 súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.6.2014.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 7.8.2014, ktoré bolo doručené súdu toho istého dňa nasledovne. Žalobcu spoznal žalovaný cez známeho, ktorý mu uviedol, že žalobca má finančné problémy a požiadal žalovaného, či by mu nemohol pomôcť finančne. Žalovaný finančnú pomoc odmietol, ale keďže podniká v stavebníctve navrhol, že mu môže pomôcť tým, že na seba preberie finančný leasing na pracovný stroj C.-H. XXX, kde žalobca v tom čase dlžil 4 leasingové splátky vo výške 4.136,46 Eur. Majiteľom pracovného stroja bola lízingová spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. Dohodli sa, že žalobca môže na tomto stroji pracovať pre žalovaného. Dňa 15.10.2012 bola podpísaná dohoda o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX, ktorá nadobudla účinnosť dňom podpisu a na základe ktorej sa žalovaný stal novým nájomcom pracovného stroja. S uvedeným prevodom súhlasila aj lízingová spoločnosť, aj žalobca. Následne žalovaný uhradil zameškané splátky, ako aj ostatné splátky leasingu, a to až do úplného uhradenia leasingu. Po úplnom uhradení leasingu žalovaný prehlásil pracovný stroj na spoločnosť žalovaného, nakoľko sa v zmysle zákona stal jeho vlastníkom. Žalobca pracoval u žalovaného na pracovnom stroji, ale peniaze z vykonaných prác si ponechával pre seba, žalovanému ich neodovzdával, dokonca si ešte od žalovaného pýtal peniaze na naftu a na živobytie. Keď žalovaný žalobcovi následne nechcel dať peniaze za prácu, ako to on nazýval, odišiel pracovať do Dolných Salíb, kde začal robiť na jednej zákazke búracie práce. Túto prácu však nedokončil, stroj tam ponechal, odobral všetky kľúče od stroja, evidenčné číslo a malý technický preukaz s tým, že žalovanému kľúče nevrátil a žiadal od žalovaného, aby pracovný stroj previedol na žalobcu, v opačnom prípade podá na žalovaného trestné oznámenie a bude vec riešiť súdne. Nakoľko prácu žalobca nedokončil, vznikli žalovanému ďalšie problémy a musel zabezpečiť dokončenie práce prostredníctvom iného pracovníka. Pracovný stroj je stále odstavený, žalovaný ho nemôže užívať, nakoľko nemá kľúče, napriek tomu, že je jediným vlastníkom a majiteľom pracovného stroja. V dôsledku obmedzenia v užívaní predmetu vlastníctva žalovaného vzniká žalovanému majetková ujma pri výkone jeho pracovných činností v podobe ušlého zisku, avšak túto si bude žalovaný uplatňovať v samostatnom konaní. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Podaním zo dňa 3.11.2014, doručeným súdu 3.11.2014, sa žalobca opäť domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže akokoľvek nakladať s pracovným strojom, a to najmä tento scudziť, predať, prenajať, používať, či zaťažiť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uviedol, že žalovaný podniká kroky smerujúce k predaju pracovného stroja. Žalovaný dňa 31.10.2014 pracovný stroj odviezol dopravným ťahačom na neznáme miesto. Pracovný stroj mieni predať prenajať alebo zaťažiť ešte pred rozhodnutím súdu o jeho vlastníctve. Uznesením č.k. 23Cb/13/2014-72 zo dňa 5.11.2014 súd zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s univerzálnym pracovným strojom C.-H. XXX, číslo karosérie VIN B., Z.-X. XXX, a to najmä tento univerzálny pracovný stroj scudziť, predať, prenajať, používať či zaťažiť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2014. Na pojednávaní dňa 31.3.2015 strany sporu požiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho rokovania. Podaním zo dňa 17.6.2014 zástupca žalobcu požiadal súd o pokračovanie v konaní, nakoľko k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaný v rozpore so závermi súdu predložil žalobcovi iba vyčíslenie škody s tým, že sa vyjadril, že uznáva, že pracovný stroj patrí žalobcovi, avšak vráti ho až po zaplatení vyčíslenej sumy.

Na pojednávaní dňa 20.9.2016 predstúpil zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že má naďalej záujem o mimosúdne rokovanie a trvá na tom, že vlastnícke právo k stroju má žalobca, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že ide o stroj vysokej hodnoty, ktorý už 4 roky len tak stojí chce, aby mu bol vydaný, prípadne iné nároky nech si žalovaný uplatní v samostatnom konaní. Právny zástupca žalovaného uviedol, že o nijakej mimosúdnej dohode v súvislosti s vrátením stroja nevie, a trvá na tom, že vlastnícke právo k predmetnému stroju má žalovaný. Na pojednávaní dňa 22.5.2017 súd upozornil strany, že je v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný skúmať kto je vlastníkom veci, resp. či je žalobca vlastníkom veci a či žalovaný túto vec neoprávnene zadržiava. Na pojednávaní bol uskutočnený výsluchu konateľa žalovaného. Uviedol, že na žalobcu ho nakontaktoval spoločný známy, ktorý prišiel za žalovaným s tým, či by mohol pomôcť žalobcovi s peniazmi. Následne žalovanému žalobca ukázal stroj a všetky papiere, popri tom žalobcovi vyvolávali s lízingovky s tým, že musí odovzdať stroj do lízingovky a už 5 až 6 krát bol vyzvaný. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či nebolo žalovanému zvláštne, že príde k stroju, ktorý má hodnotu 70.000 Eur za hodnotu 5 až 6.000 Eur bez nejakého vyrovnania zápočtu žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o 5 až 6.000 Eur, ale cca 20.000 Eur. Na otázku ako pomohol žalovanému tým, že prevzal na seba lízing žalovaný uviedol, že dal žalobcovi možnosť pracovať s týmto strojom, zobrať tento stroj na fušku a z týchto peňazí mohol dať svojej rodine. Žalobca nebol zamestnaný u žalovaného. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu vrátil 5.000 Eur v hotovosti, čo predstavovalo úhradu za splátky ktoré mal žalovaný uhradiť za žalobcu. Na otázku súdu z akého titulu si uplatňuje práva vo vzťahu k stroju žalovaný uviedol, že má za to, že záväzky k stroju splnil on a to v oveľa väčšej miere ako žalobca. Na otázku, či sľúbil žalobcovi, že mu pracovný stroj vráti žalovaný uviedol, že takýto sľub nedal. Žalobca uviedol súdu, že sa cíti oklamaný, ožobráčený zo strany žalovaného, nakoľko tento mu sľúbil, že mu stroj vráti za podmienky, že si u neho záväzok, ktorý žalovaný plnil za neho odpracuje v priebehu jedného roka. Má za to, že stroj mal v čase nadobudnutia hodnotu 72.000 Eur s tým, že žalobca osobne uhradil 43 splátok po 2.000 Eur s tým, že za žalobcu žalovaný uhradil zvyšok a po odpracovaní roka tento záväzok žalobca splnil a týmto spôsobom sumu vrátil. Podaním zo dňa 22.5.2017, doručeným súdu toho istého dňa, žalovaný žiadal zrušiť predbežné opatrenie, nakoľko pracovný stroj má slúžiť na podnikanie, na vytváranie hodnôt, zamestnávanie ľudí, stavebnú činnosť a na podnikanie využívať tento pracovný stroj však nie je možné z dôvodu vydaného predbežného opatrenia. Vydaným predbežným opatrením tak vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nevyužívaním pracovného stroja, čím prichádza žalovaný mesačne o sumu cca 3.000 Eur. Podaním zo dňa 6.6.2017, doručeným súdu 9.6.2017, žalobca žiadal návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia zamietnuť z viacerých dôvodov o.i. z dôvodu, že dňa 4.9.2017 je vytýčené pojednávanie s tým, že do 1 mesiaca majú strany doručiť záverečné reči. Zrušením predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k vzniku ďalšieho sporu ohľadne vytvárania hodnôt pracovným strojom počas doby do rozhodnutia súdu o vydaní pracovného stroja, nakoľko do rozhodnutia súdu ani jedna zo strán nevie predpokladať v prospech koho súd rozhodne. Uznesením č.k. 23Cb/13/2014-118 zo dňa 29.6.2017 súd návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia zamietol. Súd pritom prihliadol na skutočnosť uvádzanú žalobcom t.j., že termín pojednávania jej vytýčený na 4.9.2017 s tým, že strany boli vyzvané na predloženie záverečných rečí. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. 8. 2017.

4. V záverečnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.6.2017, doručenom súdu 22.6.2017 žalobca uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu z nasledovných dôvodov. Uzavretie ústnej dohody o ďalšom financovaní pracovného stroja medzi žalobcom a žalovaným v roku 2012 spôsobom, že žalovaný prevezme na seba pracovný stroj cez leasingovú spoločnosť a po roku, po odpracovaní zaplatenej čiastky žalobcom leasingovej spoločnosti ho vráti žalobcovi, žalovaný nepoprel ani v rámci vyšetrovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ani v občianskoprávnom konaní. Žalovaný iba argumentuje tým, že pracovný stroj od leasingovej spoločnosti prebral a je vedený na jeho meno. Evidencia pracovného stroja na príslušnom dopravnom inšpektoráte však ešte nepotvrdzuje vlastníctvo k stroju. Je zrejmé, že k dohode muselo dôjsť spôsobom ako to žalobca uvádza na čestné slovo, nakoľko nikdy po ústnej dohode nedošlo k finančnému vyrovnaniu medzi žalobcom a žalovaným a leasingovou spoločnosťou. Žalobca do doby uzatvorenia ústnej dohody so žalovaným zaplatil 48 splátok pre leasingovú spoločnosť a žalovaný prevzal iba povinnosť zaplatiť zvyšok lízingových splátok v sume 4.136,46 Eur. Nastáva otázka, prečo žalovaný po uplynutí jedného roka a odpracovaní zaplatených splátok žalobcom u žalovaného súhlasil s vrátením stroja za úhradu 10.000 Eur a pri druhom telefonáte za úhradu 15.000 Eur žalobcovi. Na túto otázku žalovaný nevedel odpovedať. Ústnu dohodu žalovaný nevyvrátil, ani nespochybnil žiadnym spôsobom. Nakoľko žalobca po uzatvorení ústnej dohody rok pracoval u žalovaného na pracovnom stroji bez vykázania odpracovaných hodín a vyplatenia mzdy, je zrejmé, že žalobca odpracovával sumu zaplatenú žalovaným lízingovými splátkami. Tvrdenie žalovaného, že pracovný stroj mu patrí, nakoľko uzavrel s leasingovou spoločnosťou riadnu zmluvu nastoľuje otázku, prečo sa finančne nevyrovnal so

žalobcom, aj napriek tomu, že v leasingovej zmluve je jasne uvedené, že predmetom zmluvy nie je vyporiadanie vzájomných finančných nárokov nájomcu a nového nájomcu. Tvrdenia žalovaného, že žalobca si v priebehu roka, kedy vykonával práce u žalovaného peniaze ponechával, je irelevantné, nakoľko žalovaný to nevie nijak preukázať. Za obdobie roka kedy žalobca u žalovaného pracoval, pracovný stroj pre neho zarobil viacnásobne viac ako bolo zo strany žalovaného zaplatené pre leasingovú spoločnosť. Pri ústnej dohode na čestné slovo medzi žalobcom a žalovaným boli dohodnuté podmienky, za ktorých dôjde po roku k spätnému prevodu stroja na žalobcu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný nie je do dnešnej doby oprávneným vlastníkom pracovného stroja. Pokiaľ ide o ústnu dohodu, táto nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dohodu strany môžu uzavrieť ústnu, písomnou, telefonickú a inú. V prípade ústnej dohody s dôrazom na čestné slovo žalovaného došlo k výslovnému prejavu vôle uzavrieť túto dohodu navonok výslovne, verbálne t.j. vyjadrené slovami. Celá ústna dohoda bola zrozumiteľná, jasná, určitá, v dobe jej uzatvorenia nevzbudzovala žiadne pochybnosti o tom, čo s ňou mienili zmluvnej strany vyjadriť. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli a dá sa na základe nej vymáhať dohodnuté plnenie. Pri stretnutiach, prípravu dohody, jej obsah a následný postup ako i spôsob vrátenia pracovného stroja žalovaným žalobcovi potvrdzujú viacerí svedkovia, ktorí vypovedali v priebehu trestného konania.

5. V záverečnom vyjadrení zo dňa 17.7.2017, doručenom súdu 19.7.2017, žalovaný poukazuje na neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba na vydanie veci má slúžiť ako prostriedok na ochranu hmotnoprávneho inštitútu vlastníctva vecí, ako prostriedok na súdnu ochranu osoby, ktorá má k veci vlastnícke právo alebo aspoň právo oprávnenej držby. Základnou podmienkou úspechu všetkých takýchto žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca nikdy nebol ani len na chvíľku vlastníkom veci - pracovného stroja. Čo sa týka tržby, žalobca bol nejaký čas lízingovým nájomcom pracovného stroja na základe lízingového vzťahu z prenajímateľom Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. Leasingový vzťah medzi lízingovým prenajímateľom a žalobcom skončil dňa 15.10.2012 na základe dohody o postúpení práva a povinnosti zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX zo dňa 15.10.2012. Na základe tejto dohody o postúpení skončila/zanikla žalobcovi oprávnená držba pracovného stroja. Žalobca s dohodou o postúpení práv bezvýhradne súhlasil, túto dohodu uzatvoril slobodne, dobrovoľne ju podpísal a nikdy jej platnosť alebo účinnosť nenamietal. Účastníkom dohody o postúpení bol aj žalovaný ako nový leasingový nájomca, a teda žalobca uzatvorením tejto dohody bezvýhradne súhlasil aj s tým, že od 15.10.2012 už nebude držiteľom pracovného stroja, ale týmto držiteľom bude žalovaný, pričom pri ukončení lízingového vzťahu sa stane výlučným vlastníkom žalovaných, a to bez akýchkoľvek nárokov žalobcu voči leasingovému prenajímateľovi a voči novému leasingovému nájomcovi -žalovanému. Žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú v súvislosti s pracovným strojom žiadnu dohodu ohľadne držby alebo vlastníckeho práva k tomuto pracovnému stroju. Od 15.10.2012 vrátane tak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie akejkoľvek žaloby na súdnu ochranu vlastníckeho práva alebo práva oprávnenej držby k pracovnému stroju. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal jediný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo alebo oprávnenú držbu k pracovnému stroju, prípadne iné právo. Neexistuje žiadny svedok, ktorý by od osvedčil vznik vlastníckeho práva alebo držby žalobcu k pracovnému stroju. Tvrdenie žalobcu, že si pracovný stroj mal odpracovať je v predmetnom konaní právne irelevantné. Naopak, žalovaný sa stal jediným oprávneným držiteľom a užívateľom, lízingovým nájomcom pracovného stroja na základe dohody o postúpení zo dňa 15.10.2012. Žalovaný si riadne plnil leasingové povinnosti na základe čoho došlo k ukončeniu leasingu. Podľa potvrdenia o ukončení leasingu sa stal jediným výlučným vlastníkom pracovného stroja žalovaný dňa 1.2.2013. Svedčí o tom aj záznam v policajnej evidencii - v osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Žalobca sa dostal do problémov a nevedel si riadne plniť svoje leasingové záväzky voči leasingovému prenajímateľovi. Hrozilo, že dôjde k predčasnému splateniu leasingu, čo by viedlo k vysokým finančným nárokom lízingového prenajímateľa voči žalobcovi. Pomoc žalobcovi poskytol žalovaný tým, že prevzal na seba leasing, teda vstúpil do lízingového vzťahu s lízingovým prenajímateľom namiesto žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/142/2014 zo dňa 21.1.2015, v zmysle ktorého aktívna legitimácia v spore o vydanie veci patrí vlastníkovi.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o finančnom leasingu č. XXXXXXX zo dňa 27.11.2008, dohodou o postúpení práv a povinností medzi Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., žalobcom a žalovaným zo dňa 18.10.2012, žiadosťou o prevod zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXXX zo dňa 7.9.2012, potvrdením banky Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 12.9.2012 o vklade vo výške 6.333,50 Eur, so splátkovým kalendárom k dohode o platbách k zmluve o finančnom leasingu

č. XXXXXXX, s technickým preukazom motorového vozidla X. XXX, s informáciou k prevodu zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX zo strany Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 7.9.2012, čestným vyhlásením zo dňa 5.5.2014, potvrdením o ukončení zmluvy o finančnom leasingu č. XXXX XXXX Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 1.2.2013, osvedčením o evidencii - časti 2 (technický preukaz) ohľadne motorového vozidla evidenčné č. X. XXX, zápisnicami o výsluchu poškodeného (žalobcu), žalovaného a svedkov (svedka- Q.. C. Č., manželky žalobcu a svedka - D.N. A.) na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Galante, potvrdením o vykonaní preverenia oznámenia obvodného oddelenia policajného zboru Trstice zo dňa 31. 10. 2014, listom žalobcu zo dňa 17.4.2015 - prerokovanie vášho návrhu a stanovisko k veci, listom žalovaného zo dňa 9.4.2015 - zaslanie rozpisu nákladov.

7. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení platnom od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku bez zmeny (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Podľa § 50a ods. 1 až 3 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa § 289 zákona č. 513/1991 Zb., , v platnom znení, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy vyžaduje písomnú formu.

9. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 10. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

11. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom (R 8/1991). Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha (R 65/1972). Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.10.2012 (zo strany prenajímateľa) a 15.10.2012 (zo strany žalobcu a žalovaného) došlo k podpísaniu dohody o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX (ďalej len „dohoda“) ohľadne pracovného stroja C.-H. XXX, Z.: X. XXX (ďalej len „pracovný stroj“). Táto nadobudla účinnosť 27.10.2012. Na základe dohody žalobca postúpil na žalovaného práva a žalovaný prevzal povinnosti žalobcu zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX. Z potvrdenia o ukončení zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 1.2.2013 (č.l. 50) vyplýva, že žalovaný sa po odkúpení pracovného stroja stal výlučným vlastníkom pracovného stroja. Vo všeobecnosti, finančný lízing je spôsob obstarania hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Ide o dlhodobý nájomný vzťah, počas ktorého nájomca platí prenajímateľovi dohodnuté platby. Počas trvania nájomného vzťahu je právnym vlastníkom lízingová spoločnosť. Po skončení prenájmu a po zaplatení všetkých splátok prechádza vlastnícke právo na nájomcu. Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla (technický preukaz; č.l. 51) vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník pracovného stroja v evidencii vozidiel. Súd uvedené dokumenty a dokumenty uvedené v bode 6 rozsudku skúmal z hľadiska preukázania vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Žalobca nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo žalobcu k pracovnému stroju. Sám žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo z výpovedí svedkov v trestnej veci. V uvedenej veci boli okrem žalobcu a žalovaného vypočutí, manželka žalobcu, Q.. C. Č. - súčasný zástupca žalobcu a svedok D. A.. Svedok

D. A., ktorý mal žalobcu nakontaktovať na žalovaného, uviedol, že nevie ako sa žalobca a žalovaný dohodli. Svedok, Q.. C. Č. uviedol, že žalovaný mu telefonicky povedal, že žalobca má nárok na pracovný stroj. Takéto tvrdenie svedka však nezakladá existenciu vlastníckeho práva. Ďalej žalobca svoje vlastnícke právo k pracovnému stroju odvodzuje od ústnej dohody, v rámci ktorej mal dať žalovaný čestné slovo, že po uplynutí jedného roka od podpísania dohody, prevedie na žalobcu vlastnícke právo. Žalobca údajnú dohodu právne nekvalifikoval. Vychádzajúc z obsahu údajnej dohody, t.j., že strany sa mali dohodnúť, že po uplynutí jedného roka uzatvoria kúpnu zmluvu ohľadne pracovného stroja, pre takýto typ dohody, resp. zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, oba súkromnoprávne kódexy, t.j. Občiansky aj , ustanovujú písomnú formu a upravujú postup v prípade, že druhá zmluvná strana nesplní uvedenú povinnosť uzavrieť dohodu/zmluvu. Akokoľvek, z obsahu údajnej ústnej dohody medzi stranami sporu, tak ako ju žalobca pred súdom formuloval, nevyplýva existencia vlastníckeho práva žalobcu. Na základe uvedeného, súd žalobu musel zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko tento nepreukázal, že je vlastníkom pracovného stroja, o ktorého vydanie žiada. Nakoľko súd žalobu zamietol, súd zároveň zrušil predbežné opatrenie. Súd na záver uvádza, že v tomto súdnom konaní neposudzoval prípadné peňažné nároky strán týkajúce sa pracovného stroja.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko bol tento úspešný v spore v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).