Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-33-2017.pdf
PDF · 141.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu T.. B. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v C., K. X, proti žalovaným 1/ Š. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., Q. XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 2/ T.. Š. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., I. XX, zastúpenému Melániou Liškovou, narodenou 25.01.1954, bytom v Košiciach, Havanská 12, o 165 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 03.06.2016 č. k. 19C/24/2011-438 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.06.2016 č. k. 19C/24/2011-451 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 03.06.2016 č. k. 19C/24/2011-438 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.06.2016 č. k. 19C/24/2011-451 uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2010 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 8.9.2011 do zaplatenia (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 796,20 €, z čoho suma 784,65 € predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 11,55 € predstavuje iné trovy, a to na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nemá právo na náhradu trov konania (V.). Dopĺňacím rozsudkom si súd vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 165 € s príslušenstvom titulom náhrady podielu nákladov na výmenu žľabu a nevyhnutne súvisiacich prác v súvislosti s havarijným stavom, ktorý v roku 2010 vznikol na nehnuteľnosti patriacej stranám sporu do podielového spoluvlastníctva.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že predmetom žaloby je nárok žalobcu voči žalovaným v súvislosti s vynaloženými nákladmi na opravu - výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie na stavbe
- v meštianskom dome na Q. č. XX v C., ktorého strany sporu sú podieloví spoluvlastníci. Nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. A. M.. Dospel k záveru, že realizované práce zo strany žalobcu predstavovali hospodárenie so spoločnou vecou podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Súd mal preukázané, že žalobca ako podielový spoluvlastník predmetnej stavby realizoval opravu
- výmenu žľabu a prečistenie kanalizácie v rozhodnom období bez toho, aby medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej stavby došlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti nároku sa súd zaoberal otázkou, či v danom prípade vynaložené peňažné prostriedky na výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie predstavovali nevyhnutnú údržbu alebo opravu danej stavby, alebo či nešlo o nevyhnutnú údržbu alebo opravu stavby. Podľa názoru súdu, posúdenie, či v danom prípade išlo o nevyhnutné investície, nemožno dávať do súvisu výlučne s otázkou havarijného stavu, pretože v danom prípade rozhodujúci je charakter a rozsah údržby (opravy) podielového spoluvlastníctva a tiež posúdenie, aké následky by malo nezrealizovanie údržby (opravy) predmetu podielového spoluvlastníctva. Dospel k záveru, že obe zrealizované práce slúžili minimálne na údržbu predmetu vlastníctva, ktorú sú vlastníci povinní uskutočňovať v súvislosti s ust. § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
5. Vyslovil názor, že bez toho, aby súd musel konštatovať havarijný stav, v danom prípade išlo o realizované činnosti na nevyhnutné udržiavanie spoločnej veci, ktorá patrí k povinnostiam všetkých spoluvlastníkov. Z toho vyplýva povinnosť každého jednotlivého spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených nákladoch, vo výške danej podielom na nákladoch zodpovedajúcich spoluvlastníckeho podielu k spoločnej veci, za súčasného konštatovania nepochybného skutkového stavu, že v danom prípade sa na týchto nákladoch podieľal žalobca výlučne sám.
6. Právne vec posúdil podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 OZ.
7. Súd nepovažoval za dôvodnú vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k žalovanej čiastke s poukazom na to, že žalobca nepochybne už v predmetnej žalobe uplatnil nárok vo výške 165 €. Aj keď táto suma v samotnom petite nebola uvedená, najneskôr na pojednávaní konanom dňa 21.10.2011 si túto peňažnú čiastku žalobca uplatnil v konkrétnej sume. Žaloba bola súdu doručená 10.11.2010, teda bola podaná včas. Za nedôvodnú súd posúdil obranu žalovaného v 1. rade, že žalobca žiadal v žalobe len náhradu nákladov za výmenu žľabu, pretože už zo žaloby je zrejmé, že požadovaný nárok súvisí nielen s výmenou žľabu, ale tiež s nevyhnutne súvisiacimi prácami, ktoré žalobca upresnil ako prečistenie kanalizácie. Súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade platí dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, kto sa bezdôvodne obohatil (subjektívna doba), a najneskôr sa nárok premlčí do 3 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (objektívna doba).
8. V priebehu konania, vo vzťahu k realizovanej výmene žľabu na predmetnej stavbe, príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nariadil túto stavbu odstrániť. Práve tá skutočnosť, že (v priebehu konania) v inom konaní bolo žalobcovi právoplatne nariadené odstrániť túto stavbu, ohľadne ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaných časť vynaložených nákladov, t.j. v časti výmeny žľabu, súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi tento nárok žalobcovi priznať. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti (nákladov na výmenu žľabu) zamietol.
9. Pri nákladoch vynaložených na prečistenie kanalizácie, súd sa zaoberal ustálením výšky (požadovaného) bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že z neplatného právneho úkonu - z neplatného rozhodnutia žalobcu o hospodárení so spoločnou vecou (žalobca nemal súhlas ostatných spoluvlastníkov) pokiaľ žalobca vynaložil určité náklady na prečistenie kanalizácie ako nevyhnutné náklady, pričom sám investoval do spoločnej veci, na strane oboch žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musia vydať.
10. V prípade prečistením kanalizácie nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Touto činnosťou sa dosiahlo to, že nehnuteľnosť sa neznehodnotila nad rámec bežného opotrebenia. Pri stanovení výšky (tohto) bezdôvodného obohatenia vychádzal súd z obvyklých nákladov v danom mieste a v danom čase, t.j. nákladov, aké by v rozhodnej dobe bolo potrebné vynaložiť (obvykle v danom mieste a v danom čase). Pri ustálení týchto obvyklých nákladov súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, kde podľa záverov znalca za dané prečistenie kanalizácie primerané náklady predstavovali sumu 121,46 € bez DPH. Žalobca reálne za prečistenie kanalizácie zaplatil 100 €. Z uvedeného vyplýva, že sumu 100 €, z ktorej vychádzal žalobca, možno považovať za obvyklé náklady. Súd poukázal na to, že v danom prípade
ide o špecifický právny stav, kedy predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na troch samostatných listoch vlastníctva so zápisom šiestich spoluvlastníkov na jej spoločných častiach a spoločných zariadeniach, a na základe toho súd pri stanovení konečnej výšky tohto nároku ako bezdôvodného obohatenia za prečistenie kanalizácie vychádzal zo spoluvlastníckeho podielu každého žalovaného v číselnom vyjadrení 1/6. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € (100 : 6) a žalovaného v 2. rade sumu 16,67 € (100 : 6) a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú spolu s príslušenstvom zamietol.
11. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s úhradou priznanej peňažnej čiastky. Súd zisťoval, či žalobca vyzval žalovaných na plnenie. Konštatoval, že za výzvu na plnenie možno považovať aj podanú žalobu, doručením ktorej sa žalovaní dostávajú s jej úhradou do omeškania. Žaloba žalovanému v 1. rade bola doručená 15.12.2010 a žalovanému v 2. rade dňa 7.9.2011, z uvedeného dôvodu dňom nasledujúcim sa dostali žalovaní do omeškania.
12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že neúspech žalobcu presahoval jeho úspech, a preto súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v jeho pomernej časti a priznal náhradu trov v rozsahu 70%, t.j. vo výške 784,65 € titulom trov právneho zastúpenia a sumu 11,55 € titulom súdneho poplatku za odpor. O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade konštatoval, že žalovaný v 2. rade nepodal návrh na náhradu trov (a preto nerozhodoval o trovách konania žalovaného v 2. rade). Neúspech žalobcu prevyšuje jeho úspech, a preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
13. Dopĺňacím rozsudkom si súd vymienil rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením, nakoľko výška trov štátu závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým bola znalcovi priznaná odmena za vypracovaný znalecký posudok.
14. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 € s príslušenstvom (výrok č. I.) a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (výrok č. IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu celých trov prvostupňového konania a náhradu trov odvolacieho konania.
15. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o čiastočnej dôvodnosti žalobného návrhu žalobcu týkajúcej sa obvyklých nákladov na prečistenie kanalizácie. Práce vykonané žalobcom súd považoval za nevyhnutné udržiavacie práce na spoločnej veci, vykonané v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalovaný v 1. rade mal za to, že nárok uplatnený žalobcom v časti nákladov na prečistenie kanalizácie je premlčaný. Poukázal na to, že v žalobe si žalobca uplatňoval len náklady na výmenu žľabu (prečistenie kanalizácie nie je možné považovať za súvisiace práce). Až podaním doručeným súdu dňa 9.2.2015, teda jednoznačne po uplynutí premlčacej doby, zmenil žalobu a hmotnoprávne správnym spôsobom žaloval žalovaných, teda aj vrátane nákladov na prečistenie kanalizácie krtkovaním podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Náklady na to mal žalobca vynaložiť v lete v roku 2010.
16. Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o právnom titule žalobcom uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného v 1. rade ide v tomto prípade o nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na spoločnú vec pri hospodárení s ňou, teda o právo vyplývajúce z ust. § 139 ods. 2 OZ, a nie o bezdôvodné obohatenie. Preto rozsudok v tejto časti je neopodstatnený. Celé doterajšie konanie a dokazovanie pred súdom prvej inštancie smerovalo k otázke preukázania existencie havarijného stavu, čo zrejme podľa súdu prvej inštancie malo nahradiť súhlas ostatných spoluvlastníkov s investíciami. To je však v rozpore s vyššie uvedeným záverom súdnej praxe. Odôvodnenie rozsudku konštatujúce vynaloženie nákladov žalobcom ako udržiavacie investície na spoločnú vec, je pre žalovaného v 1. rade vyslovene prekvapujúce. V rámci dokazovania sa totiž vôbec otázka nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na údržbu, s povinnosťou ich náhrady zo strany ďalších spoluvlastníkov pri neexistencii akejkoľvek ich vzájomnej dohody neprezentovala ako skutočnosť podstatná pre rozhodnutie súdu vo veci samej, a ani sa podrobne neskúmala. Poukázal na to, že prípadné zanesenie kanalizácie vyžadujúce si jej prečistenie, spôsobil svojím konaním samotný žalobca, ktorý pred letom 2010 urobil výmenu hlavného ležatého rozvodu kanalizácie, pričom zúžil šírku rúry v mieste napojenia zo 60 cm na 40 cm. Toto potvrdil aj znalec, že to bol
jeden z dôvodov upchania potrubia. Ďalším dôvodom upchávania kanálových šácht bolo zlé osadenie zvodovej rúry zo strany žalobcu, ktorá nebola zapustená priamo do kanalizácie ako pôvodne. Tým sa nijako nevyriešil žalobcom tvrdený problém týkajúci sa upchávania kanalizácie. Za takýchto okolností je preto potom nespravodlivé, aby žalovaný v 1. rade znášal náklady na opravu, ktorými sa len odstránil závadný stav, ktorý spôsobil samotný žalobca.
17. Poukázal na (výrazné) rozpory o tom, kedy mala byť kanalizácia prečistená. Žalobca uvádzal výmenu žľabu začiatkom leta 2010; obdobím leta sa bežne rozumejú mesiace júl a august. Krtkovanie sa malo robiť až potom. Aj svedok Z. potvrdil, že prečistenie krtkovaním, pri ktorom ale nebol, a informáciu o jej vykonaní mal len od žalobcu, mala robiť firma, ale až s odstupom času po výmene žľabu v lete 2010. Žalobca predložil kópiu rukou písaného príjmového dokladu zo dňa 8.5.2010, vystaveného pánom T. na sumu 100 €. Tento doklad predložil až po viac ako piatich rokoch konania ako prílohu jeho podania zo dňa 12.1.2016, hoci ešte ani na pojednávaní dňa 11.12.2015 nevedel uviesť (ani) názov podnikateľského subjektu, ktorý mal prečistenie realizovať, a ani samotnú výšku ceny prečistenia. Z dokladu nevyplýva, kde malo dôjsť k realizácii prečistenia kanalizácie, akým spôsobom, a ani v akom rozsahu. Teda okrem výpovede samotného svedka T. nebolo v konaní doposiaľ hodnoverne preukázané ani samotné vykonanie prečistenia kanalizácie. Napriek vykonaniu asi 800 zákaziek prečistenia kanalizácie ročne si svedok presne pamätal na prípad z roku 2010 na Alžbetinej ulici, čo tiež spochybňuje dôveryhodnosť a podčiarkuje účelovosť jeho výpovede v snahe pomôcť žalobcovi, ktorý bol v dôkaznej núdzi. Žalovaný v 1. rade uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca síce dával prečisťovať kanalizáciu, ale len odpady týkajúce sa jeho bytu, čiže nie týkajúce sa hlavnej kanalizácie, ktorá je spoločným zariadením domu. Táto bola realizovaná v súvislosti s prevádzkou kaderníctva, ktoré sa nachádzalo v byte žalobcu a tento bytový odpadový kanál bol zanesený rôznymi vlasmi a podobným materiálom, ktorý pri tejto prevádzke vzniká. Ak príjmový doklad zo dňa 8.5.2010 nebol fiktívny, mohol sa týkať práve prečistenia tejto kanalizácie. Poukázal na to, že súd bol povinný zistiť presne výšku týchto nákladov, a v nadväznosti na výšku nároku poukázal žalovaný v 1. rade na vznesené výhrady k dokazovaniu príjmovým dokladom zo dňa 8.5.2010 a svedkom T..
18. Súd pri určení výšky nároku žalobcu vychádzal z podielu žalovaných vo výške 1/6 obvyklých nákladov s poukazom na skutočnosť, že kanalizácia meštianskeho domu na Q. ulici č. XX v C. je spoločným zariadením meštianskeho domu a slúži aj dvorným pozemkom, pričom ide o spoluvlastníctvo 6 osôb. Z listov vlastníctva, na ktoré súd prvej inštancie poukázal však vyplýva, že ide až o 8 spoluvlastníkov, a teda podiel každého by mal byť vo výške 1/8. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol tak, ako bolo prednesené vyššie.
19. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 2. rade z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V plnom rozsahu sa pripojil k odvolaniu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a poukázal na všetky svoje vyjadrenia podané počas súdneho sporu.
20. Proti výroku rozsudku, ktorá sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie, podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovaných spoluvlastníkov v 1. a 2. rade zaplatiť predmetnú sumu v pomere ich spoluvlastníckych podielov alebo, aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Poukázal na to, že súd v časti rozsudku, ktorá sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie, zle vyhodnotil skutkový stav, a zle určil podiely, na ktorých sa majú žalovaní účastníci podieľať. Meštiansky dom Q. XX sa nachádza na parcelách č. 408/2, LV XXXXX vo vlastníctve rodín A. a L., na parcele č. 408/1, LV XXXX rodina O. a rodina A.. Pri výpočte podielu nákladov na prečistenie, súd zle vyhodnotil skutkový stav, čo sa týka kanalizácie. Dažďová voda zo strechy z parcely 408/1 a 408/2 je zvedená samostatnými zvodmi, a samostatnou kanalizáciou nezávisle od seba, a slúži výlučne vlastníkom parciel, ktoré sú potom zaústené samostatne do spoločnej kanalizácie. Súd v rozhodnutí nebral do úvahy už spomínanú skutočnosť a celú kanalizáciu bral ako spoločnú. Zo znaleckého posudku č. 36/2014 T.. G. vyplýva ako pozinkovaný zvod zo strechy je zaúsťovaný do kanalizačnej šachty č. 1 a následne do šachty č. 2, a až potom do hlavnej kanalizácie domu. Súd konštatoval, že v roku 2010 vznikol havarijný stav na streche v časti konštrukčného prvku žľabu, že bola nutnosť výmeny žľabu. Z doložených fotografií a videá znaleckého posudku a výpovede svedka p. Valentoviča je zrejmé, že voda cez zdeformovaný
zhrdzavený žľab pretekala na zem a upchávala kanalizačnú šachtu č. 1. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený pristúpiť (aj) k prečisteniu kanalizácie od zvodu cez šachtu č. 1 do č. 2. K upchatiu došlo len v tom úseku, nakoľko vlastníci bytov na parcele č. 408/1 O. a A. bezproblémovo užívali svoj kanalizačný zvod zo strechy, a aj hlavnú spoločnú kanalizáciu. V tomto súd pochybil a nevykonal dôkaz výsluchom týchto vlastníkov susednej nehnuteľnosti a nezistil tak skutkový stav. Kanalizačná vetva na parcele č. 408/1 nebola prečistená, nakoľko to nebolo potrebné ako na parcele č. 408/2. Podľa znaleckého posudku znalca T.. G. a jeho výpovede sa prečistenie robí krtkovaním od vzniku problému - upchatia, teda od zvodu zo strechy na parcele č. 408/2 cez šachtu č. 1, č. 2, č. 3, až do uličnej kanalizácie. Taký je technický postup prečistenia. Keďže kanalizácia na parcele č. 408/1 nebola upchatá a vlastníci ju používali bezproblémovo, z toho logicky vyplýva, že sa nemali podieľať na nákladoch na prečistení kanalizácie, ani na spoločnej kanalizácii.
22. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca namieta len výrok I. a výrok II. rozsudku, ktorým mu boli žalovaní povinní zaplatiť každý sumu 16,67 € s príslušenstvom, teda v časti nákladov na prečistenie kanalizácie. Vzhľadom na to je potom zrejmé, že žalobca svojim odvolaním nenapadol výrok III. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a tento by mal byť právoplatný. Žalovaný v 1. rade poukázal v súvislosti s nákladmi na prečistenie kanalizácie na všetky svoje prednesy a podania uskutočnené v priebehu prvostupňového konania, ako aj na jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zotrval na vznesenej námietke premlčania a rovnako na tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vykonania krtkovania.
23. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že ako spoluvlastník nehnuteľnosti nezaznamenal žiaden problém ohľadne nejakej poruchy na kanalizačnom systéme, a ani nikto zo spoluvlastníkov problémy s odpadom nemal. Doklad, ktorý žalobca predložil, nezodpovedá pravde. Z výpovede žalobcu a svedka p. Z.Q. vyplynulo, že čistenie odpadu prebiehalo v auguste-septembri 2010. Čo sa týka odkvapu, havarijný stav bol odstránený v roku 2004 nahradením pôvodnej krytiny pozinkovaným plechom ako dočasné riešenie, o havarijný stav odkvapu nešlo.
24. Žalobca podaním doručeným súdu 3.11.2016 predložil súdu rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len MDVaRR SR), odbor štátnej stavebnej správy č. 21225/2016/B625-SV/64237/GAL zo dňa 24.10.2016, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2015/032172 zo dňa 9.9.2015 z dôvodu porušenia ustanovenia § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku v spojení s ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1, 2 a § 92 Stavebného zákona a s ust. § 30 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
25. Žalovaný v 1. rade k predloženému rozhodnutiu MDVaRR SR poukázal na to, že žalobca nijako nešpecifikuje, za akým účelom predmetné rozhodnutie do súdneho konania predložil a aké skutočnosti, resp. tvrdenia má táto listina preukazovať alebo vyvracať, či spochybňovať. Poukázal na to, že predmetný dôkaz žalobca predložil po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Príslušný nárok vyplývajúci zo žaloby titulom náhrady nákladov za žľab nenapadol odvolaním. Predložené rozhodnutie sa nijako nedotýka žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za prečistenie kanalizácie, ohľadne ktorého pre jeho nepriznanie v žalovanej výške, podal žalobca odvolanie.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.
27. Rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v rozsahu 115 € (náklady na opravu žľabu), nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovaných, a tak nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
28. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch (výrok č. I. a II.) a v zamietavom výroku v rozsahu sumy 16,66 € (všetko nárok týkajúci sa nákladov za prečistenie kanalizácie) a súvisiace výroky o trovách konania.
29. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 14,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.08.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
31. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 03.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
32. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 11.08.2016, žalovaný v 1/ rade dňa 25.07.2016 a žalovaný v 2/ rade dňa 26.07.2016, t. j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.
33. Strany sporu namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
36. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdzujúcej časti rozsudku nie sú naplnené.
37. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. (účinných v čase jeho rozhodovania), alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
38. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. (účinného v čase jeho rozhodovania); z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
39. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v jeho potvrdzujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky strán sporu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
40. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam strán sporu odvolací súd uvádza nasledovné:
41. Súd prvej inštancie právne posúdil prejednávanú vec ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní sa nestotožnili s právnou kvalifikáciou vykonanou súdom a mali za to, že predmetom konania je nárok žalobcu podľa ustanovenia § 139 ods. 2 OZ.
42. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
43. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia o hospodárení so spoločnou vecou, v predmetnom spore nehnuteľnosťou, rozhodujú všetci spoluvlastníci.
44. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať okrem iného údržbu veci, jej opravu, úpravu, prípadne jej zmenu vrátane odstránenia alebo likvidácie s tým, že cieľom hospodárenia s vecou je všeobecne jej účelné využitie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2918/2005).
45. Rozhodnutie o tom, náklad akého druhu a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, a povinnosť menšinového spoluvlastníka prispieť na náklady vynaložené do spoločnej veci podľa veľkosti svojho podielu predpokladá, že minoritný spoločník bol ostatnými spoluvlastníkmi oboznámený so zámerom vynaloženia nákladov akého druhu a v akej výške a vyjadril sa k nim. V opačnom prípade nejde o rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139 ods. 2 OZ a v takom prípade prichádza do úvahy povinnosť menšinového spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného obohatenia (rozsudok NS ČR 22 Cdo 4079/2011).
46. Obdobne o hospodárení so spoločnou vecou rozhodol NS ČR aj vo veci sp. zn. 22 Cdo 599/1999, kde vyslovil, že rozhodnutie o tom, aký náklad, a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ. Predpokladom platnosti takéhoto rozhodnutia a povinnosti menšinového spoluvlastníka prispieť na náklady vynaložené na spoločnú vec podľa veľkosti svojho podielu je, že menšinovému spoluvlastníkovi bol ostatnými spoluvlastníkmi zámer vynaložiť určité náklady predostretý, a že sa mohol k nemu vyjadriť. Ak uvedený predpoklad nenastal, vyplýva povinnosť menšinového spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného obohatenia. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu okamihom vynaloženia týchto nákladov. Ak nejde o náklady na nutnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva.
47. V prejednávanom spore nebolo medzi stranami spornou skutočnosťou, že žalovaní neboli uzrozumení s tým, že žalobca vykoná čistenie kanalizácie. Svedok Valentovič, prostredníctvom ktorého žalobca komunikoval so žalovaným v 1/ rade, sa jednoznačne vyjadril, že nebol požiadaný žalobcom na vyžiadanie súhlasu na prečistenie (údržbu) kanalizácie. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani žalovanému v 1/ rade ani žalovanému v 2/ rade nebol zo strany žalobcu predostrený zámer vynaložiť určité náklady, aby sa k nemu mohli vyjadriť.
48. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k vynaloženiu nákladov na spoločnú vec - na údržbu kanalizácie, vznikla ostatným spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vzniknutých nákladoch podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Keďže náklady žalobcu boli vynaložené bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ako aj možnosti vyjadriť sa k nim, povinnosť ostatných spoluvlastníkov podieľať sa na vynaložených nákladoch im vznikla titulom bezdôvodného obohatenia.
49. Vecne správne preto posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu, a preto odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako vydania bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná.
50. Čo sa týka nákladov na prečistenie kanalizácie (základu a výšky), nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade, že odôvodnenie týchto nákladov posúdených súdom ako udržiavacie investície na spoločnú vec je prekvapujúce.
51. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 16.03.2016 zameral dokazovanie na posúdenie dôvodnosti vynaloženia týchto nákladov ako aj na zistenie charakteru týchto nákladov. Svedok T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nešlo o poruchu kanalizácie, a preto z tohto dôvodu ju nebolo potrebné prečistiť. Rovnako sa nejednalo o prípad, že by sa náhle nejakým spôsobom v nej niečo upchalo. Súd teda svojimi otázkami kladenými svedkovi zisťoval, či sa pri čistení kanalizácie jednalo o riešenie havarijného stavu alebo o bežnú nevyhnutnú údržbu.
52. Okresný súd dospel k záveru, že čistením kanalizácie došlo k zabezpečeniu nevyhnutnej údržby, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Pri ustálení ceny týchto nákladov preto súd správne vychádzal z obvyklých nákladov, ktoré by v rozhodnej dobe bolo potrebné vynaložiť na danom mieste a v danom čase.
53. Žalovaný v 1/ rade namietal spornosť obdobia, kedy došlo k prečisteniu kanalizácie ako aj jej rozsah. Tvrdil, že k prečisteniu kanalizácie došlo v úseku odpadu súvisiaceho s bytom žalobcu.
54. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na to, že prečistenie kanalizácie nie je možné realizovať iba na konkrétnom úseku od „bytu k bytu“, ale od miesta upchatia do miesta stretu s uličnou kanalizáciou (cez jednotlivé šachty). Týmto spôsobom, aj za predpokladu, že by miesto upchatia bolo pri byte žalobcu, by musela byť prečistená kanalizácia ako celok, teda vrátane spoločných častí.
55. Skutočnosť, či za prípadné zanesenie kanalizácie vyžadujúce jej prečistenie nesie zodpovednosť samotný žalobca svojim konaním (výmena hlavného ležatého rozvodu kanalizácie, zúženie šírky rúry v mieste napojenia, zlé osadenie zvodovej rúry) nemá teda vplyv pre záver súdu o potrebe prečistenia kanalizácie ako celku. Ak žalovaný v 1/ rade má vedomosť o konaní žalobcu, ktoré je v rozpore so záujmami žalovaného v 1/ rade, toto bolo možné riešiť osobitným postupom a nie je preto predmetom tohto sporu.
56. Čo sa týka spornej otázky času vykonania prečistenia kanalizácie, odvolací súd konštatuje, že otázka „kedy“ bolo prečistenie kanalizácie realizované, nemá vplyv na záver súdu o tom, že k samotnému prečisteniu kanalizácie došlo. Nakoľko žalobca nemal súhlas ostatných spolvlastníkov na prečistenie kanalizácie, či už v mesiaci máj 2010 alebo august 2010, podstatné pre rozhodnutie súdu je, že k prečisteniu kanalizácie naozaj došlo. Svedčí o tom nielen žalobcom predložený pokladničný doklad, ale vyplýva to aj z výpovede samotného žalovaného v 1/ rade. Z uvedeného dôvodu vznikla ostatným spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vynaložených nákladov za prečistenie kanalizácie.
57. Nakoľko žalobca výšku nákladov za prečistenie kanalizácie preukazoval pokladničným dokladom zo dňa 08.05.2010 na sumu 100 €, a znaleckým dokazovaním bola vyčíslená výška primeraných nákladov za prečistenie kanalizácie na sumu 121,46 €, vecne správne postupoval okresný súd, ak pri ustálení výšky nákladov na prečistenie kanalizácie vychádzal zo žalobcom preukázaných, a skutočne vynaložených výdavkoch v sume 100 €.
58. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v otázke rozpočítania nákladov za prečistenie kanalizácie medzi ostatných spoluvlastníkov.
59. Žalobca namietal, že čistenie kanalizácie sa týkalo iba úseku zodpovedajúcom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ostatných spoluvlastníkov (O., A., P.) sa čistenie kanalizácie netýkalo. Naopak žalovaný v 1/ rade tvrdil, že spoluvlastníctvo k čistenej kanalizácii svedčí až ôsmym spoluvlastníkom a nie šiestim.
60. Vychádzajúc z nákresu kanalizácie, ktorý je obsahom znaleckého posudku, a v nadväznosti na prednesy strán na pojednávaní dňa 16.03.2016, okresný súd ustálil, že predmetná kanalizácia predstavuje spoločné zariadenie predmetnej stavby na Q. ulici v C., ktorej spoluvlastníkmi je šesť osôb.
61. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje poznamenáva, že pri čistení kanalizácie nie je možné túto vyčistiť iba v časti od jednej šachty do šachty druhej, ale v praxi sa čistenie vykonáva od vzniku problému do uličnej kanalizácie. Z uvedeného dôvodu, aj keď spoluvlastníci kanalizačnej vetvy na parcele 408/1 resp. 408/4 nemali problém s kanalizáciou, prečistením kanalizácie od zvodu zo strechy na parcele 408/2 do uličnej šachty, tak ako to bolo zrealizované (čo potvrdil aj svedok T.), došlo k prečisteniu všetkých úsekov (aj bezproblémových), a preto vznikla aj ostatným spoluvlastníkom povinnosť podieľať sa na vzniknutých nákladoch.
62. K námietke žalovaného v 1/ rade, že sa jedná o 8 spoluvlastníkov odvolací súd poukazuje na okresným súdom vymenované listy vlastníctva. Z LV č. XXXX, k. ú. A. M. (čl. 422a) sú vo vzťahu k predmetnej stavbe (meštiansky dom, Q. XX v C.) na parc. č. 408/1 zapísaní spoluvlastníci P. O.T. a Z. O. v podiele 3/6 a Ľ. A. a M. A. v podiele 3/6. Na LV č. XXXXX, k. ú. A. M. (č. 422c) vo vzťahu k predmetnej stavbe (dom) na parc. č. 408/4 je ako vlastník zapísaný B. P. v podiele 1/1. Na LV č. XXXXX, k. ú. A. M. (čl. 59) vo vzťahu k predmetnej stavbe (podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu) na parc. č. 408/2 sú zapísaní podieloví spoluvlastníci B. A. v podiele 1/2, Š. L. (nar. 1954) v podiele 3/6 a Š. L. (nar. 1977) v podiele 3/6.
63. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. A. M. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov O.Ý. a manželov A.. Z uvedeného dôvodu sa táto forma spoluvlastníctva odrazila aj v prepočte podielov vykonanom okresným súdom, nakoľko žalovaní majú byt a spoločné časti a zariadenia domu v podielovom (a nie bezpodielovom) spoluvlastníctve. Z uvedeného dôvodu aj kanalizácia je v podielovom spoluvlastníctve síce ôsmych spoluvlastníkov ale v podiele 1/6 pre každého z nich (pán O. s manželkou a pán A. s manželkou majú každý po 1/6 v BSM).
64. Z uvedených dôvodov je odvolacia námietka žalobcu ako aj žalovaného v 1/ rade v otázke nesprávne uvedeného podielu na nákladoch, nenáležitá.
65. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade týkajúca sa nesprávne posúdenej námietky premlčania.
66. Okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k vynaloženiu nákladov na nutnú údržbu kanalizácie. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú údržbu vzniká okamihom vynaloženia týchto nákladov.
67. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
68. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
69. V prejednávanom spore žalobca tvrdil, že k vynaloženiu nákladov na čistenie kanalizácie došlo v máji 2010.
70. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2010 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 165 € s príslušenstvom. Aj napriek skutočnosti, že v samotnej žalobe nebol nárok výslovne vymedzený ako náklady za čistenie kanalizácie a žalobca svoj nárok špecifikoval iba ako „náklady na výmenu žľabu
a nevyhnutne súvisiace práce“, tento nedostatok a to presná špecifikácia titulu žalobou uplatneného nároku, bola odstránená na pojednávaní dňa 21.10.2011.
71. Z uvedeného dôvodu okresný súd vecne správne posúdil otázku premlčania nároku žalobcu ak dospel k záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený včas, nakoľko k vynaloženiu nákladov došlo v máji 2010 a nárok bol na súde uplatnený dňa 10.11.2010.
72. Nedôvodná je preto námietka žalovaného v 1/ rade, že žalobca prvýkrát až podaním zo dňa 06.02.2015 zmenil žalobu a hmotnoprávne správnym spôsobom žaloval žalovaných. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, zmena žaloby súvisela s určením pomeru, v akom sa mali žalovaní jednotlivo podieľať na žalovanej čiastke, ktorá však bola uplatnená včas a rovnako aj bol odôvodnený titul jej uplatnenia.
73. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o príslušenstve a o trovách konania, z dôvodu ktorého preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
74. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny, potvrdil.
75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný v 2/ rade v rozsahu nimi podaného odvolania neboli úspešní, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).