Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EKOPRIM, s.r.o., Strojnícka 17, Prešov 080 01, IČO: 31 710 115, právne zastúpeného spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, konajúcou JUDr. Martinom Puchallom, advokátom a konateľom spoločnosti proti žalovaným: 1/ MASTAF, s.r.o., Priemyselná štvrť 10, Sabinov 083 01, IČO: 36 504 068, právne zastúpenému JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou, Nám. Slobody 27, Sabinov, 2/ Y. J., nar. X.X.XXXX, H. XX, S., o zaplatenie sumy 887,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2016 č.k. 18Cb/79/2013-74, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaným proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „I. Žalobu voči žalovanému v prvom rade z a m i e t a. II. Žalobu voči žalovanému v druhom rade z a m i e t a. III. Žalovaní majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že :

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1/ rade na zaplatenie 887,22 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ dodal žalovanému ako odberateľovi tovar špecifikovaný v dodacom liste č. DF6/2503 zo dňa 19.7.2012, čím žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 887,22 eur, ktorú mu žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2012076084 zo dňa 31.7.2012.

2.2. Žalobca na pojednávaní dňa 17.12.2013 navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil žalovaný v 2/ rade Y. J.. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18Cb/79/213-46 zo dňa 31.10.2014 súd pripustil vstup žalovaného v druhom rade do konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2014

2.3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v druhom rade uzavrel zmluvu o dielo s objednávateľom N. Y..N..K.., Š. XXX/X, F.Š., Z.: XX XXX XXX, v zmysle ktorej sa žalovaný v 2/ rade zaviazal vykonať a dodať pre objednávateľa stavebné práce od 18.7.2012 do 18.8.2012 podľa pokynov objednávateľa. Predmetné práce sa týkali obnovy Polikliniky Y.. Z výpovede žalovaného v druhom rade je zrejmé, že dňa 19.7.2012 bolo nevyhnutné použiť strešnú fóliu na realizáciu stavby, pričom ako vyplýva z

výpovedi svedka H. R., konateľa spoločnosti N. Y..N..K.., a obdobne aj z výpovede žalovaného v 2/ rade zmluvné strany zmluvy o dielo sa dohodli, že veci potrebné na vyhotovenie diela zabezpečí objednávateľ. Z jednotlivých výpovedi účastníkov a svedkov vyplýva, že žalovaný v 1/ rade poskytoval objednávateľovi, teda spoločnosti N. Y..N..K.. stavebný materiál. Keďže žalovaný v 1/ rade nedisponoval strešnou fóliou Tondach, zisťoval u žalobcu, či tento disponuje predmetným tovarom, čo vyplýva z výpovede p. D., zamestnankyne žalobcu na pracovnej pozícií predajcu, ako aj z výpovede p. S., obchodnej zástupkyne žalovaného v 1/ rade. Na základe zistení, že žalobca disponuje strešnou krytinou značky TONDACH, spoločnosť N. Y..N..K.. poverila žalovaného v 2/ rade na prevzatie predmetnej krytiny v hodnote 887,40 eur od žalobcu. Keďže zamestnankyni žalobcu p. D. sa nepodarilo dovolať žalovanému v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sa odvolával na telefonát p. S., odovzdala zamestnankyňa žalobcu tovar uvedený v dodacom liste č. DF6/2503 žalovanému v 2/ rade a na dodacom liste uviedla žalovaného v 1/ rade, keďže ten sa informoval o dostupnosti predmetného tovaru a zároveň s ním mala obchodnoprávny vzťah.

2.4. Po citácii ust. § 539 ods. 1, 2, 3, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právne uzavrel, že p. H. R. J.., osoba oprávnená na zastupovanie spoločnosti N. Y..N..K.. splnomocnil žalovaného v 2/ rade na prevzatie tovaru špecifikovaného v dodacom liste č. DF6/2503, teda na prevzatie veci potrebných na vykonanie diela, od žalobcu. Medzi spoločnosťou N. Y..N..K.. a žalovaným v 2/ rade bola uzavretá zmluva o dielo, v zmysle ktorej žalovaný v 2/ rade vykonával predmet diela podľa pokynov objednávateľa, pričom ako vyplynulo z výpovedi žalovaného v druhom rade a svedka R. Y.., zhotoviteľ vykonával dielo s vecami, ktoré mu bol povinný dodať objednávateľ podľa § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže na vykonanie diela bolo nevyhnutné zabezpečiť strešnú fóliu TONDACH a zástupca spoločnosti N., Y..N..K.. splnomocnil žalovaného v 2/ rade na jej prevzatie od žalobcu, súd má za to, že žalovaný v 2/ rade konal v mene a na účet spoločnosti N., Y..N..K.., preto nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní. Čo sa týka vzťahu žalobcu so žalovaným v 1/ rade, súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade existoval obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého žalobca poskytoval žalovanému v 1/ rade tovar na základe písomnej objednávky. Keďže žalovaný v 1/ rade nedisponoval strešnou fóliou, jeho zamestnankyňa p. S., pracujúca u žalovaného v 1/ rade na pozícií obchodného zástupcu, zisťovala u žalobcu jej dostupnosť. Po zistení dostupnosti tovaru sa žalovaný v 2/ rade splnomocnený spoločnosťou N., Y..N..K.. dostavil do spoločnosti žalobcu, kde mu zamestnankyňa p. D. odovzdala predmetný tovar. Ako vyplýva z výpovede svedkyne p. D. nebolo možné skontaktovať sa so žalovaným v 1/ rade za účelom potvrdenia objednávky, avšak keďže žalovaný v 2/ rade označil za objednávateľa žalovaného v 1/ rade bol vypísaný dodací list s označením žalovaného v 1/ rade ako objednávateľa. Žalovaný v 1/ rade však po doručení dodacieho listu č. DF6/2503 a faktúry č. 2012076084 namietal oprávnenie žalovaného v 2/ rade na prevzatie predmetného tovaru. Keďže z výpovedí svedkov bolo jednoznačne preukázané, že obchodnou praxou u žalovaného v 1/ rade je objednávanie a vydávanie tovarov iba na základe písomných a potvrdených objednávok, zamestnankyňa žalobcu bola povinná overiť si oprávnenie žalovaného v 2/ rade na prevzatie tovaru. Súd pritom nemal za preukázané dodatočné schválenie právneho úkonu zamestnancom žalovaného v 1/ rade p. D., keďže výpovede svedkov p. D. a p. D. boli vzájomne si odporujúce. Súd však mal za preukázané, že zamestnankyňa žalobcu odovzdala žalovanému v 2/ rade tovar iba na základe domnienky, že ten je poverený žalovaným v 1/ rade na jeho prevzatie. Na základe uvedeného žalobca neuniesol dôkazné bremene týkajúce sa preukázania existencie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, preto súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol.

2.5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným v rozsahu 100%. Uviedol, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Tieto námietky bližšie konkretizuje :

3.1. Podľa neho na základe vykonaného dokazovania je nesporné a v konaní preukázané, že žalovaný v 1/ rade mal pretrvávajúci obchodný vzťah so spoločnosťou N., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, pre ktorú na základe zmluvy o dielo vykonával stavebné práce žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade bol dňa

19. 7.2012 poverený na zabezpečenie fólie TONDACH-TYVEK SOFT. Fóliu bol poverený zabezpečiť od žalovaného v 1/ rade, u ktorého, ako to vyplynulo z výpovedí jednotlivých svedkov, mala spoločnosť N. Y..N..K.. otvorený účet. Z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade predmetnou fóliou nedisponoval, oslovil žalobcu, či takouto fóliou disponuje, čoho dôkazom je telefonická komunikácia medzi zamestnankyňou žalobcu pani D. a zamestnankyňou žalovaného v 1/ rade pani S.. Toto konanie žalovaného v 1/ rade je potrebné považovať za úmysel splniť záväzok na dodanie tovaru spoločnosti N. Y..N..K.., a to prostredníctvom zabezpečenia tovaru od žalobcu. Na základe telefonickej komunikácie žalovaný v 2/ rade prevzal tovar od žalobcu spolu s dodacím listom vystaveným na žalovaného v 1/ rade ako odberateľa. Z konania žalovaného v 1/ rade dňa 19.7.2012 je možné vyvodiť, že tento potreboval urýchlene dodať tovar svojmu obchodnému partnerovi (spoločnosti N. Y..N..K..), a keďže on sám nedisponoval potrebným tovarom, rozhodol sa ho zabezpečiť formou subdodávky prostredníctvom žalobcu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, teda podľa názoru žalobcu vyplynulo, že práve telefonická komunikácia medzi zamestnancami žalovaného v 1/ rade a žalobcom svedčí o skutočnosti, že tu bola vôľa na dodanie potrebnej fólie prostredníctvom žalobcu. Žalovaný v 2/ rade potvrdil zamestnankyni žalobcu, že tovar odoberá pre žalovaného v 1/ rade a následne ho odovzdá spoločnosti N., Y..N..K... Z dôvodu, že osobnému prevzatiu tovaru predchádzala telefonická komunikácia so zamestnancom žalovaného v 1/ rade, zamestnankyňa žalobcu nemala žiadne pochybnosti o oprávnení žalovaného v 2/ rade na prevzatie tovaru, a preto aj vystavila dodací list na žalovaného v 1/ rade. Nie je pravdou, že by si žalovaný v 1/ rade tovar nebol objednal. Telefonický dopyt po tovare a jeho následné prevzatie s odvolaním sa na žalovaného v 1/ rade je možné považovať za objednávku tovaru, a teda aj vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom.

3.2. Žalobca zdôrazňuje, že z výpovedí jednotlivých svedkov vyplynulo, že spoločnosť N. Y..N..K.. mala otvorený účet u žalovaného v 1/ rade a jediný dôvod, pre ktorý následne pani S.X. namietala vystavenie dodacieho listu na žalovaného v 1/ rade bola tá, že spoločnosť N. Y..N..K.. si neplnila svoje záväzky voči žalovanému v 1/ rade a prestala uhrádzať faktúry. Žalobca má za to, že práve toto je dôvodom, pre ktorý sa žalovaný v 1/ rade chce vyhnúť splneniu svojho platného záväzku voči žalobcovi. Žalobca sa stotožňuje s názorom žalovaného v 2/ rade prezentovanom v jeho odvolaní proti uzneseniu OS Prešov, č.k. 18Cbv879/2013-46 zo dňa 21.11.2014, ktorý poukázal na to, že konanie zástupcov žalovaného v 1/ rade, ktorí sa tvária, že nedali žalobcovi súhlas na vydanie spornej fólie, považuje za snahu vyhnúť sa povinnosti uhradiť svoje záväzky.

3.3. Žalobca by nikdy nebol uzavrel akúkoľvek zmluvu so spoločnosťou N. Y..N..K... pretože už v tom čase vedel o ich finančných ťažkostiach a neplnení si svojich záväzkov voči dodávateľom. Naopak, na základe dovtedajších dobrých obchodných vzťahov so žalovaným v 1/ rade, tomuto vydal tovar aj bez písomnej objednávky, len na základe ústnej komunikácie medzi zamestnancami, pretože nemal pochybnosti o následnej úhrade za dodaný tovar.

3.4. Zo skutkových zistení vyplýva, že medzi žalobcom, žalovaným v 1/ rade a spoločnosťou N. Y..N..K.. bol uzavretý trojstranný obchodnoprávny vzťah, v ktorom spoločnosť N. Y..N..K.. vystupovala ako objednávateľ, žalovaný v 1/ rade ako dodávateľa žalobca ako subdodávateľ (dodávateľ pre žalovaného v 1/ rade). Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného v 1/ rade prebiehali telefonické rozhovory a na základe týchto následne zamestnanec žalobcu vydal tovar spolu s dodacím listom vystaveným na účet žalovaného v 1/ rade. Skutočnosť, že spoločnosť N., Y..N..K.. mala v tom čase finančné problémy a neplnila si svoje záväzky voči dodávateľom, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu ako subdodávateľa, keďže žalobca mal platne uzatvorenú kúpnu zmluvu na tovar so žalovaným v 1/ rade.

3.5. Žalobcovi vyslovuje tézu, že v prípade, ak by spoločnosť N. Y..N..K.. uhradila svoje záväzky voči žalovanému v 1/ rade, tento by nemal žiadne námietky voči faktúre č. 2012076084 za fóliu a túto by bez akýchkoľvek námietok uhradil. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Zo skutkových okolností totiž môžeme vyvodiť existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a následne zmluvy medzi žalovaným v 1/ rade a spoločnosťou N. Y..N..K.. Nezaplatenie kúpnej ceny zo strany spoločnosti N. Y..N..K.. žalovanému v 1/ rade nemá žiaden vplyv na existenciu zmluvných vzťahov medzi uvedenými spoločnosťami a v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca považuje v danom konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade existovala kúpna zmluva, pretože tu bola vôľa na uzavretie zmluvy so žalobcom za účelom splnenia záväzku na dodanie fólie pre spoločnosť N. Y..N..K.. Ak by žalobca aj pripustil,

že z určitého dôvodu nedošlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, aj v takom prípade však nepochybne existuje nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a to z dôvodu bezdôvodného obohatenia sa buď žalovaného v 1/ rade alebo žalovaného v 2/ rade. Bolo totiž nepochybne preukázané: a) že dotknutý tovar (fólia) bol od žalobcu prevzatý, b) nebolo zaňho zaplatené, c) medzi stranami sporu nebola namietaná jeho cena. Za tejto situácie je teda zrejmé, že žalobca má nárok na žalovanú sumu (cenu fólie) minimálne titulom bezdôvodného obohatenia. S touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie vôbec nevvsporiadal a ani sa ňou vôbec nezaoberal.

3.6. Odvolateľ navrhuje konajúcemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v 1/ rade k odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že on si neobjednal u žalobcu predmetnú fóliu. Nerealizoval tak telefonicky ani e-mailom ani nejakým iným spôsobom. Akákoľvek telefonická komunikácia medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného v 1/ rade sa v žiadnom prípade netýkala objednávky akéhokoľvek tovaru. Potvrdili to svedkovia vo výsluchu v konaní na súde. To, že žalovaný v 2/ rade prevzal tovar od žalobcu nebolo spochybnené, sám však na súde potvrdil, že tento tovar (fóliu) odovzdal spoločnosti N.P., Y..N..K... Žalovaný v 1/ rade tento tovar nevidel, neobjednal a nie je dôvod, aby ho aj zaplatil. Žiadna kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade neexistovala a nebola tu ani žiadna vôľa na uzavretie predmetnej zmluvy. Niet dôvodu ani na nárok titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k žiadnemu obohateniu nedošlo. Podľa názoru žalovaného v 1/ rade súd prvej inštancie rozhodol na základe všetkých dôkazov správne. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

5. Rovnopis vyjadrenia žalovaného v 1/ rade bol doručený ešte súdom prvej inštancie zástupcovi žalobcu. K tomuto podaniu žalobca už stanovisko nezaujal.

6. Odvolací návrh, ani vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal ani žalovaný v 2/ rade.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal podané odvolanie podľa ďalej uvedených zásad.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 . Potreba nariadenia pojednávania nevyplynula z požiadavky zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.

9. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 .

10. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej je vecne správne a dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú v zásade odpoveď i na odvolacie námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní.

11. Predmetné súdne konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p. - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) a pred súdom prvej inštancie pokračovalo už za účinnosti Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z.z.). Posledné úkony súdu prvej inštancie boli realizované po 1.7.2016 a medzi tieto patrili realizácia pojednávania v deň 13.10.2016, i vyhlásenie rozhodnutia dňa 8.12.2016. Aktuálna procesnoprávna norma (CSP), podobne ako aj O.s.p. podľa jeho posledných novelizácii vychádza z toho, že každé súdne rozhodnutie musí mať skutkový a právny základ. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 215 ods. 2 skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V konaní o sporovej žalobe, t.j. žalobe na plnenie, žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že medzi ním a žalovaným existuje právny vzťah, že súčasťou obsahu tohto právneho vzťahu sú jeho práva, alebo právom chránené záujmy a že tieto práva, alebo právom chránené záujmy žalobcu, sú porušené, alebo ohrozené žalovaným a žalobca z tohto dôvodu navrhuje, aby súd autoritatívne rozhodol o tom, že žalovaný je povinný plniť to, čo žalobca žiada a čo mu vyplýva z hmotného práva. Pre úspech v sporovom konaní je tak nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe. Unesenie dôkazného bremena ako predpoklad úspechu strany v konaní je dôležitým definičným znakom civilného sporového konania. Za výsledok konania je tak z hľadiska skutkového plne zodpovedná sporová strana.

12. Z obsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný, nevyplýva, že by odvolateľ namietal taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by znamenal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ani to, že by súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani to, že by neobstál skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, pretože by tu existovali ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, alebo útoku, ktoré by neboli uplatnené. Odvolateľ, tak ako je už uvedené vyššie, uplatnil odvolacie dôvody vyplývajúce z aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. V zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, by malo ísť o situáciu, keď súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, pretože bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku. Odvolateľ pritom, tak ako je už zdôraznené, nenamieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov a ani predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či procesného útoku. Pri námietkach nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov treba zdôrazniť to, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 . Uvedené ustanovenie vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktoré vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobil z vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

13. V predmetnej veci žalobca (zastúpený advokátom) pôvodnou žalobou uplatňoval proti žalovanému v 1/ rade nárok na zaplatenie sumy 887,22 eur s prísl. s odôvodnením, že so žalovaným v 1/ rade ako podnikateľským subjektom uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť dodávka tovaru v špecifikovanom dodacom liste. Tvrdí, že žalovaný v 1/ rade nesplnil povinnosť kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny. Pri takejto konštrukcii pre úspech ním podanej žaloby sa žiadalo, aby pred súdom prvej inštancie preukázal pravdivosť svojich tvrdení o tomto nároku, a teda pravdivosť takých relevantných skutočností, ktoré by svedčili uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Pri skutkovom tvrdení založenom na uzavretí kúpnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi bolo na zodpovednosti žalobcu preukázať skutočnosti o návrhu žalovaného v 1/ rade na uzavretie zmluvy, o akceptácii tohto návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom s náležitosťami danými aplikáciou ust. § 409 ods. 1, 2 Obch. zák.. To, že žalobca sa s takouto konštrukciou dostal do dôkazných ťažkostí potvrdzuje aj ním realizovaný procesný úkon na pojednávaní 17.12.2013 (č.l. 42 p.v. spisu), keď žalobca navrhoval pripustenie rozšírenia žalobného návrhu proti žalovanému v 2/ rade s tým, že požadoval zaplatenie uplatňovanej pohľadávky s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť druhého žalovaného. Prípadné zmluvné dojednanie, ktoré by takýto spôsob zodpovednosti žalovaných za splnenie uplatneného nároku žalobcu, v konaní žalobca nielenže nepreukázal, ale ani príslušne skutkovo nezdôvodnil. Zmluvné dojednanie, ktoré by takúto konštrukciu zodpovednosti za splnenie nárokov žalobcu nebolo tvrdené a netvrdilo sa v konaní pred súdom prvej inštancie nič ani o neprípadnom nároku na náhradu škody, a teda ani o možnosti postupu podľa § 373 Obch. zák.. Toto svedčí o tom, že žalobca si sám vlastne dostatočne neujasnil

kto vlastne dodávku fólie preukázateľne použitej v spoločnosti N.P., Y..N..K.. mal žalobcovi zaplatiť. Pri tvrdeniach žalobcu o nárokoch z uzavretej zmluvy je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne skutkovo uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a ani žalobcom a žalovaným v 2/ rade. V hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré boli pred súdom prvej inštancie realizované, odvolací súd nezistil logické pochybenia, a preto odvolací dôvod uplatnený žalobcom, založený na tvrdenom pochybení pri zistení skutkového stavu je neopodstatnený. Nič na tom nemení ani obsah „odvolania“ žalovaného v 2/ rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 31.10.2014 č.k. 18Cb/79/2013-46. Aj v uvedenom odvolaní označený žalovaný v 2/ rade uviedol, že fóliu na stavbu R. Y. vyzdvihol na „pokyn“ H. R.. Toto napokon bolo objasnené aj navrhnutými a vykonanými dôkazmi, výsluchom svedkov, vrátane svedka R.G., konateľa spoločnosti N.P., Y..N..K...

14. V rámci námietky o nesprávnosti právneho posúdenia odvolací súd je toho názoru, že ak neboli preukázané hmotnoprávne podmienky založené uzavretím kúpnej, či inej zmluvy, odôvodňujúce vyhovenie podanej žalobe, bolo sa potrebné odvolacím súdom zaoberať aj námietkou týkajúcou sa požiadavky na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie povinným (zodpovednostným) subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Tak, ako je už uvedené vyššie, fólia bola zabudovaná ako stavebný materiál spoločnosť N.P., Y..N..K... Pred súdom prvej inštancie nikto netvrdil, že by niekto zo žalovaných mal za dodanú fóliu zaplatenú cenu od spoločnosti N.P., Y..N..K... Takáto otázka nebola pred súdom prvej inštancie zodpovedaná, a pritom zodpovednosť za takúto konštrukciu zodpovednosti mal ten, kto takýmto zdôvodnením mal úmysel uplatnený nárok zdôvodniť. Žalovaní, ktorí nedisponujú fóliou a nemali za túto fóliu ani podľa obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvej inštancie zaplatené, nemôžu prichádzať do úvahy ako zodpovednostný subjekt na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to v odvolaní uvádza žalobca.

15. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a tento skutkový stav bol aj správne právne posúdený. Odvolací súd je toho názoru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným. Odvolací súd preto priznal žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .