Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Bestfactoring spol. s r.o. so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 44 683 014, zast. JUDr. Paulína Ondrášiková, PhD., advokátka so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: BURUNDI, s.r.o. so sídlom Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 492 666, zast. AK Mikolaj s.r.o. so sídlom Košická 56/5590, 821 08 Bratislava o zaplatenie 50.542,60 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.10.2016, sp.zn. 28Cb/125/2016-49 sa z r u š u j e.

II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 7.702,60 EUR.

III. Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 455,50 EUR prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s. so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

V. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 02.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.542,60 EUR spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovami konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si v postavení podnájomcu na základe písomnej objednávky zo dňa 14.01.2014 objednal u poskytovateľa spoločnosti Bau Konzorcium spol. s r.o. so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 44 683 405 (ďalej aj ako „Bau“) podnájom nákladných motorových vozidiel - sklápačov značky E. pod evidenčnými číslami ŠPZ: J J J (ďalej len „objednávka“). V objednávke sa žalobca zaviazal uzatvoriť budúcu zmluvu o kúpe predmetných motorových vozidiel ako zmiešanú zmluvu.

3. V zmysle objednávky žalobca a žalovaný dohodli podmienky podnájmu - cenu a náklady spojené s podnájmom. Žalovaný motorové vozidlá v zmysle objednávky prevzal do podnájmu a užíval. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy do dňa podania žaloby nedošlo.

4. V priebehu podnájomného vzťahu sa žalovaný dostával pravidelne do omeškania s plnením povinnosti, a to náhrady za užívanie motorových vozidiel v zmysle objednávky v časti podnájmu. Žalovaný ani nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na motorové vozidlá.

5. Nakoľko dlžná suma na podnájme motorových vozidiel už predstavovala viac ako 80.000,- EUR, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2015 poskytovateľ Bau postúpil pohľadávky voči žalovanému, na základe vystavených neuhradených faktúr po splatnosti č. 15VF0001, 15VF0002, 15VF0003, 15VFR0004, 15VF0005, 15VT001, 15VT002, s príslušenstvom na žalobcu. Dňa 09.01.2015 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi poskytovateľom a žalobcom, ktorá sa vzťahovala na splatné faktúry č. 14VF0013, č. 14VF0015, č. 14VF0016, v celkovej výške 23.107,80 EUR s DPH. O postúpení pohľadávok informoval žalovaného listom zo dňa 13.01.2015 a listom zo dňa 01.06.2015, kde presne vyčíslil, o ktoré pohľadávky v postúpení ide a v akej sume. O zaslaní oznámenia zo dňa 13.01.2015 žalovanému informoval Bau aj žalobcu, a to listom zo dňa 22.01.2015.

6. Napriek početným výzvam, vrátane predžalobnej, k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Z predmetných ôsmich faktúr na základe tejto výzvy došlo zo strany žalovaného len k úhrade niektorých faktúr, a to nasledujúcich piatich: faktúra č. 14VF0016 splatná dňa 15.01.2015, vystavená na sumu 7.702,60 EUR, uhradená dňa 03.02.2016, faktúra č. 15VF0001 splatná dňa 15.02.2015, vystavená na sumu 7.702,60 EUR, uhradená dňa 03.02.2016, faktúra č. 15VF0002 splatná dňa 15.03.2015, vystavená na sumu 7.702,60 EUR, uhradená dňa 03.02.2016, faktúra č. 15VF0003 splatná dňa 15.04.2015, vystavená na sumu 7.702,60 EUR, uhradená dňa 07.03.2016, faktúra č. 15VF0004 splatná dňa 15.05.2015, vystavená na sumu 7.702,60 EUR, uhradená dňa 07.03.2016. Ku dňu podania žaloby je žalovaný v omeškaní s úhradou nasledovných faktúr takto: faktúra č. 15VF0005 splatná dňa 15.06.2015, suma 7.702,60 EUR, faktúra č. 15VT001 splatná dňa 14.06.2015, suma 3.240,- EUR, faktúra č. 15VT002 splatná dňa 14.06.2015, sumu 39.600,- EUR. Žalovaný úhradou časti pohľadávok, konkrétne faktúry č. 14VF0016, faktúry č. 15VF0001, faktúry č. 15VF0002, faktúry č. 15VF0003 a faktúry č. 15VF0004, dopytovaných na úhradu žalobcom listom zo dňa 12.01.2016, uznal všetky pohľadávky uvedené v predmetnej výzve, vzhľadom na dikciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka t.j. aj pohľadávky na základe faktúr č. 15VF000, 15VT001, 15VT002.

7. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platbami za podnájom motorových vozidiel patria žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm nasledovne:

9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.01.2015 do 03.02.2016, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.02.2015 do 03.02.2016, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.03.2015 do 03.02.2016, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.04.2015 do 07.03.2016, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.05.2015 do 07.03.2016, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.702,60 EUR od 16.06.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.240,- EUR od 15.06.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 39.600,- EUR od 15.06.2015 do zaplatenia.

Spolu je žalovaný dlžný žalobcovi ku dňu podania tejto žaloby 50.542,60 EUR s príslušenstvom.

8. Súd v danej právnej veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 28Cb/125/2016-49 zo dňa 12.10.2016, voči ktorému podal v zákonnej lehote riadne odôvodnený odpor žalovaný. V odpore uviedol, že nárok žalobcu uznáva iba v časti uplatnených zákonných úrokov z omeškania z piatich oneskorene uhradených faktúr a v časti faktúry za podnájom vozidiel za mesiac máj 2015 (faktúra č. 15VF0005 splatná dňa 15.06.2015, v sume 7.702,60 EUR s úrokmi z omeškania určenými v zmysle zákona, ako ich uvádza žalobca v žalobe). Uvedené nároky žalovaný neuhradil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. K ich úhrade dôjde v najbližších dňoch, o čom súdu zašle doklad. V časti nároku žalobcu na úhradu sumy 3.240,- EUR (faktúra č. 15VT001 splatná dňa 14.06.2015) a sumy 39.600,- EUR (faktúra č. 15VT002 splatná dňa 14.06.2015) žalovaný nárok neuznáva v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky.

9. Hlavným dôvodom na zamietnutie nároku je skutočnosť, že listinu zo dňa 14.01.2014 (ďalej len „objednávka“), o ktorú žalobca opiera svoj nárok, považuje v prevažnej časti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon, z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Z objednávky je určitá a zrozumiteľná iba prvá veta, z ktorej vyplýva, že žalovaný si

objednal u spoločnosti Bau konzorcium spol. s r.o. so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 44 683 405, podnájom nákladných motorových vozidiel, ktorých vlastníkom bola spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava IČO: 35 834 625. Jednalo sa o nákladné automobily značky E., ŠPZ: J J J Ďalšie formulácie objednávky sú nezrozumiteľné, neurčité, nelogické a preto absolútne neplatné. Objednávka predpokladala uzatvorenie ďalšej „zmiešanej zmluvy“ ako aj ďalšej „budúcej kúpnej zmluvy“, čo sa však nestalo. Zostal iba podnájomný vzťah k trom vozidlám dohodnutý ústnou formou, kde došlo na rozdiel od objednávky k zmene výšky nájomného zo sumy 2.000,- EUR/mesačne/vozidlo na sumu 2.139,61 EUR bez DPH/mesačne/vozidlo. Pri troch vozidlách vznikla mesačná fakturácia 6.418,83 EUR bez DPH t.j. 7.702,60 EUR vrátane DPH. Túto sumu žalovaný podľa svojich možnosti aj platil, zostala neuhradená jedna faktúra, ktorú žalovaný v najbližšej dobe uhradí. Aj zmena mesačnej fakturácie dokazuje, že objednávka nebola zmluvnými stranami vnímaná ako zmluva v pravom zmysle slova. K uzatvoreniu ďalších zmlúv, tak ako sa spomínali v objednávke, nedošlo. Podnájom troch nákladných vozidiel uvedených v žalobnom návrhu sa ukončil v lete 2015, keď autá žalovaný odovzdal priamo ich vlastníkovi, spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., IČO 35 834 625. Faktúry za prenájom uhradené boli, s výnimkou faktúry č. 15VF005, ktorú uhradí. Faktúru č. 15VT001 splatnú dňa 14.06.2015, na sumu 3.240,- EUR a faktúru č. 15VT002 splatnú dňa 14.06.2015, na sumu 39.600,- EUR, žalovaný po jej obdržaní žalobcovi vrátil s oznámením, že neexistuje právny nárok na jej vystavenie a z tohto dôvodu faktúru nezaraďuje ani do svojho účtovníctva. „Oprávnenie“ na vystavenie takejto faktúry žalobca pravdepodobne odvodzuje od časti textu objednávky: „...Zároveň v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy - „KZ“ sa objednávateľ zaväzuje doplatiť za predmet nájmu doplatok okrem vyššie uvedených cien predmetu nájmu, sankcia rovnajúca sa skutočnej ceny nájmu t.j. do reálnej ceny nájmu jedného ks motorového vozidla plus opotrebenie - amortizácia za každý najazdený km 0,15 € na každom motorovom vozidle.“

10. Žalovaný uvádza, že o právnych vadách všetkých troch prenajatých vozidiel sa dozvedel až po ich prevzatí. Žalobca v januári 2014 totiž žalovaného neinformoval o tom, že na vozidlách viaznu zmluvné aj exekučné záložné práva a že sám je v omeškaní s platením splatných záväzkov. Žalovaný nepopiera, že so žalobcom počas trvania podnájomníckeho vzťahu hovoril aj o kúpe vozidiel. Nebolo však zmluvne dohodnuté, že žalovaný má povinnosť autá kúpiť. O exekučných konaniach sa žalovaný dozvedel, keď ho začali kontaktovať exekútori, ktorí v rámci svojej činnosti zistili, že žalovaný používa vozidlá vo vlastníctve spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o.. Ak by žalovaný pristúpil ku kúpe týchto vozidiel, hrozilo, že vozidlá „neprepíše“ v evidencii dopravného inšpektorátu. Takéto riziko žalovaný pri rešpektovaní povinnosti postupovať pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou niesť nemienil, pretože mu hrozilo odobratie vozidiel. Existenciu blokácie vozidiel exekučnými konaniami (už od mája 2008) dokazuje aj stanovisko adresované žalobcovi Prezídiom policajného zboru dňa 01.07.2014. Toto stanovisko poskytol žalovanému sám žalobca. Zo stanoviska vyplýva, že pri jednom z prenajatých vozidiel (J by zmenu v evidencii bolo možné vykonať, pri zostávajúcich dvoch vozidlách (J J evidenčný úkon nebol možný. Keďže aj pri tom jednom vozidle by však pravdepodobne boli zachovávané exekučné záložné práva, žalovaný nemal záujem o takejto kúpe rokovať.

11. Okrem exekútorov kontaktovala žalovaného aj Dražobná spoločnosť, a.s.. Od vlastníka vozidiel (BAU-RENT spol. s r.o.) dostala dražobná spoločnosť informáciu, že na základe objednávky zo dňa 14.01.2014 žalovaný ako podnájomca užíva motorové vozidlá vo vlastníctve BAU-RENT spol. s r.o.. Dražobná spoločnosť žalovaného vyzvala, aby umožnil obhliadku vozidiel, pretože tieto budú predmetom dražby z dôvodu, že BAU-RENT spol. s r.o. nespláca úver Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a.s., ktorá ako záložný veriteľ zapísaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod číslom L. XXX/XXXX, iniciovala dražbu. Žalovaný obhliadku vozidiel umožnil (uskutočnila sa v Rakúsku, kde žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť). Keďže žalovaného ako užívateľa áut zaujímalo, či budú vydražené a dokedy ich bude môcť používať, zúčastnil sa dňa 18.12.2014 na Notárskom úrade I.. C. G. dražby. Všetky tri dražby boli neúspešné.

12. Žalovaný je presvedčený, že povinnosť kúpiť prenajaté vozidlá mu nikdy nevznikla. Pri rešpektovaní zásad náležitej starostlivosti by žalovaný k uzatvoreniu kúpnych zmlúv ani nikdy nepristúpil, pretože pri kúpe tovaru s právnymi vadami by na seba prevzal množstvo rizika (napr. odobratie vozidiel). Zastávame názor, že vo všeobecnosti žiadna zmluvná strana nemá právo pod sankciou nútiť druhú zmluvnú stranu kúpiť vec s právnymi vadami. Z dôvodu, že právne vady prenajatých vozidiel zavinil priamo žalobca, nemôže žalobca žalovaného sankcionovať za neuzatvorenie kúpnych zmlúv k prenajatým vozidlám.

13. K odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.03.2017, v ktorom uviedol, že objednávku považuje za platný právny úkon, ktorý žalovaný uzavrel slobodne a vážne a taktiež má za to, že obsah objednávky je dostatočne zrozumiteľný. K namietanej definícii „skutočného záujmu“ uvádza, že žalobca ho klasifikoval ako skutočnosť, že bude uzatvorená kúpna zmluva, ktorú však žalovaný neuzavrel, preto žalobca požaduje dohodnuté sankcie. Zároveň sa vyjadril, že čiastočné plnenie podľa ustanovenia § 407 ods. 3 predstavuje uznanie celého dlhu tým, že žalovaný hradil čiastočne, na základe listu zo dňa 12.01.2016. Odmieta tvrdenia žalovaného o právnych vadách motorových vozidiel, nakoľko na takéto vady neupozornil žalobcu a práve vady mali byť dôvodom nemožnosti ich odkúpenia. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 504 OZ, čím argumentáciu žalovaného vyvracia.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril PZ žalovaného podaním doručeným súdu dňa 10.05.2017 (č.l. 111 - 113 súdneho spisu), v ktorom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odpore o určitosti a zrozumiteľnosti iba prvej vety oznámenia. Všetky faktúry za podnájom vozidiel žalovaný uhradil. Platby uhrádzal najskôr na účet spoločnosti Bau, po postúpení pohľadávok na účet žalobcu. Spoločnosť Bau konzorcium spol. s r.o. však nikdy nebola vlastníkom v objednávke uvedených vozidiel, a preto nemohla platne zaviazať žalovaného ku ich kúpe alebo dohodnúť sankcie v prípade ich nekúpenia. Čiže nielen z pohľadu nezrozumiteľnosti, ale najmä z tohto dôvodu je objednávka zo dňa 14.01.2014 absolútne neplatným právnym úkonom, teda okrem jej prvej vety, kde došlo k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy medzi žalovaným a nájomcom (Bau Konzorcium spol. s r.o.). Z objednávky zo dňa 14.01.2014 nemohla vzniknúť a ani nevznikla povinnosť žalovaného kúpiť prenajaté vozidlá, takáto povinnosť by mohla vzniknúť len na základe písomnej zmluvy medzi žalovaným a vlastníkom vozidiel, ktorá uzatvorená nikdy nebola. Z tohto pohľadu sú irelevantné tvrdenia žalobcu, že žalovaný údajne nestihol lehotu na uplatnenie právnych vád tovaru.

15. Súd v danej veci nariadil pojednávania na termíny 15.05.2017, 19.06.2017 a 04.09.2017, ktorých sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalovaného a žalovaný osobne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu nasledovne:

Žalobca pred otvorením pojednávania požiadal o späťvzatie návrhu v časti 7.702,60 EUR ako suma faktúry č. 15VF0005 za podnájom, ktorú žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 03.11.2016. Súd o uvedenom rozhodol v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP. Všetko bolo spredmetnené v objednávke zo dňa 14.01.2014, ku ktorej uvádza, že túto predložil žalovaný a v tejto objednávke bola riešená jednak cena nájmu, ktorá v danom čase bola obvyklá 3.000,- EUR a vzhľadom k rokovaniam o ďalšej kúpe MV sa zmluvné strany dohodli na cene nájmu 2.000,- EUR s tým, že následne teda odkúpi tieto MV objednávateľ alebo podnájomník a pre prípad, že by takto neučinil, dohodli si sankciu vo výške 1.000,- EUR, ktorá predstavovala kvázi doplatok k obvyklej cene nájmu, za ktorý by za iných okolností žalobca nájomný vzťah uzavrel. Z tohto následne dôvodí, že k výpočtu sankcie za nedodržanie skutočného záujmu budúcej kúpy vo výške 39.600,- EUR dospel výpočtom 3 x 1.000,- EUR (3 MV x 1.000,- EUR) za obdobie 19,5 mesiaca, a to je obdobie od 14.01.2014 do 01.06.2015. Uvádza, že žalovaný uznal pohľadávku tým, že nerozporoval postúpenie pohľadávky, čím podľa jeho názoru akceptoval žalobcu ako vlastníka tejto pohľadávky, z ktorej vstúpil do zmluvného vzťahu. Taktiež uviedol, že namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu má byť riešená v zmysle ustanovení a podľa jeho názoru prejav vôle má byť vykladaný podľa ustanovení ObZ, vzhľadom na charakter subjektov. Poukazuje na dôkaz založený na č.l. 338 súdneho spisu, kde má za to, že žalovaný doplnením svojich identifikačných údajov potvrdil obsah objednávky. Predmetné konanie vychádza z pohľadávok viacerých faktúr zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2015, kde žalovaný väčšinu týchto pohľadávok uhradil, aj keď v omeškaní a posledné dve pohľadávky, faktúry č. 15VT001 a č. 15VT002 neuhradil, z čoho vznikol aj predmetný spor. Má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a predložil kompletnú dokumentáciu dôkazov, že žalovaný vedel, musel vedieť a bolo mu zrejmé, že v prípade neodkúpenia MV je povinný doplatiť nájom vo výške 1.000,- EUR/mesiac za každý mesiac plus 0,15 EUR za každý najazdený km. Dôkazom toho, že žalovaný vedel, je aj samotné jeho vypovedanie pred súdom dňa 19.06.2017, kde žalovaný podotkol: „Konateľ sa stretol priamo so žalobcom, obzrel si tieto MV, keďže technicky zodpovedali a tlačil ho čas, priamo si dohodol so žalobcom podmienky.“ V obvete žalovaný tvrdí, že: „Bez ohľadu na obsah objednávky bolo medzi stranami dohodnuté, že cena nájmu je 2.000,- EUR plus suma cestnej dane za každé MV s dohodnutím, že ak odkúpi MV, bude mu účtovaná zľava 1.000,- EUR za každé MV z kúpnej ceny mesačne a ak nedôjde ku kúpe, že doplatia 1.000,- EUR v cene nájmu.“ Tento obsah jeho tvrdenia je súladný aj s obsahom objednávky zo dňa 14.01.2014, ako aj potvrdzujúci fakt opakovanej objednávky zaslanej žalovaným žalobcovi zo dňa 14.03.2014, ktorá takisto tento obsah potvrdzuje. Máme za to, že

sme preukázali aj ďalšie skutočnosti, že objednávka bola jasná a zrozumiteľná a to tým, že práve určená finančná spoločnosť X.B. žalovaným, nespochybňovala obsah objednávky a bola ochotná pristúpiť ku kúpe MV v súlade so záväzkom, ktorému sa žalovaný zaviazal. Je nepochybné, že ak bankové inštitúcie vedia rozoznať jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvy zo dňa 14.01.2014 a takisto je nepochybné, že ak žalovaný na základe tejto zmluvy plnil, nikdy ju nespochybnil a to isté potvrdil aj pred súdom, tak je zrejmé, že minimálne obsah výšky ceny doúčtovania nájmu je jasný, zrozumiteľný a zreteľný. Žalovaný v celom konaní sa snaží zavádzať rôznymi argumentmi súd, ktoré sú úplným klamstvom.

PZ žalovaného uvádza, že podnájomcu ako žalovaného zaviazala osoba neoprávnená a aj z tohto dôvodu sa mu javí predmetný právny úkon ako absolútne neplatný právny úkon. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, teda zmluva o prevode vlastníctva, mala byť podpísaná vlastníkom, resp. osobou oprávnenou od vlastníka, toto zatiaľ v konaní preukázané nebolo. Taktiež poukazuje na to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve musí byť podľa ustanovenia § 289 písomnou zmluvou, predmetné atribúty od objednávky nemajú charakter zmluvy o budúcej zmluve, z týchto dôvodov má teda za to, že je absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie je možné následne zhojiť. Argumentácia ohľadne platobnej nedisciplíny a finančného zázemia žalovaného je irelevantná vo vzťahu k obsahu objednávky a záväzkov z nej plynúcich. Záujem o kúpu vozidiel bol, čo vlastne deklaruje aj žalobca a žalovaný toto nenamieta, avšak nemohol byť realizovaný, nakoľko bolo zistené, že tieto vozidlá majú vadu, majú právnu vadu. Je pravdou, že dajú sa kúpiť MV aj s takouto ťarchou, avšak klient o nej nevedel a preto to pre neho bolo považované za podstatnú zmenu okolností, za ktorých malo dôjsť k tejto kúpe. Zo samotného textu objednávky je zrejmé, že mali byť doriešené ostatné otázky ďalšou zmluvou, k uzavretiu ktorej nedošlo. Uvádza, že je pravdou, že žalovaný tie autá potreboval, preto ako laik aj objednávku podpísal, avšak napriek uvedenému z tejto objednávky pre neho nevyplýva sankcia, tak ako ju uvádza žalobca. Objednávka zo dňa 14.01.2014 je z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti absolútne neplatný právny úkon, a teda nie je možné od nej odvodzovať práva a povinnosti strán sporu. Z objednávky teda nemohla vzniknúť a ani nevznikla povinnosť žalovaného kúpiť vozidlá v podnájme. Takáto povinnosť by mohla vzniknúť len na základe písomnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalovaným a vlastníkom vozidiel, ktorá však uzatvorená nebola. Z objednávky žiadnym spôsobom nevyplýva, že bežné nájomné je 3.000,- EUR bez DPH, žalovaný akceptoval ústnu dohodu, že vozidlá berie do podnájmu za cenu 2.000,- EUR mesačne bez DPH plus cestná daň a túto cenu aj zaplatil. Ústna zmluva bola potvrdená konkludentným konaním zmluvných strán, vystavovaním faktúr zo strany žalobcu a ich platením žalovaným. Zákonnú sankciu za platby po lehote splatnosti, úroky z omeškania v sume 4.176,78 EUR, žalovaný uhradil na účet žalobcu počas súdneho konania dňa 11.05.2017. V objednávke uvedená veta „...sankcia pri nedodržaní skutočného záujmu budúcej kúpy plus 1 000 €/mes...“ je neurčitý a nezrozumiteľný a tým pádom absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže zakladať právo žalobcu po vrátení aut dofakturovať žalovanému sankciu 1.000,- EUR mesačne. Takéto konanie považujeme za konanie v rozpore s dobrými mravmi a s ústnou dohodou, ktorá bola medzi zmluvnými stranami akceptovaná. Žalovaný počas celej doby zmluvného vzťahu, založeného na ústnej zmluve, nemohol prenajaté vozidlá odkúpiť, pretože tieto vozidlá mali právne vady, ktoré žalobca úmyselne zamlčal, existencia zmluvného záložného práva ani exekučných záložných práv, ktoré boli od roku 2008 na predmetných vozidlách zapísané v policajnej evidencii alebo v evidencii držiteľov MV, nie je uvedená v texte objednávky, ktorú pripravil žalobca, taktiež nie je uvedená ani v návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z februára 2014, ktorú žalovaný v pripomienkach uzavrieť odmietol.

Žalovaný uviedol, že o nemožnosti prevodu MV sa dozvedel v období riešenia lízingu, avšak to neriešil, lebo autá užíval, nerobilo mu to prekážku pri užívaní. Na otázku, prečo nerealizoval kúpu na dražbe, žalovaný uviedol, že cena bola vysoká, čakal na druhé kolo, ku ktorému však nedošlo, z dôvodu začatia reštrukturalizácie. Leasingovú zmluvu zo dňa 02.04.2014 nepodpísal, lebo zistil, že sú tam exekučné záložné práva, o čom sa dozvedel v apríli 2014. Mal záujem o čisté autá, nemal záujem o autá s vadami.

16. Súd sa v rámci konania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Objednávka zo dňa 14.01.2014, súbor odovzdávacích a preberacích protokolov k MV, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2015 a 09.01.2015, Oznámenie o postúpení pohľadávky k jednotlivým zmluvám, pokus o zmier, posledná predžalobná výzva na úhradu, súbor faktúr, emailová komunikácia, odpor voči platobnému rozkazu, vrátenie faktúr, stanovisko PPZ, notárske zápisnice o priebehu dražby, oznámenie o upustení od dražby, informácia o úhrade sumy 7.702,60 EUR, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.03.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2017 (s potvrdením o úhrade sumy 4.176,78 EUR ako úroky z omeškania), 30.05.2017 a 17.07.2017, emailová komunikácia vrátane Zmluvy o podnájme motorových vozidiel - návrh žalobcu,

návrh uznania záväzku a dohody o splátkach, vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.06.2017 a 14.08.2017, z ktorých zistil:

Z objednávky bolo zrejmé, že podnájomca si prenajíma motorové vozidlá tam špecifikované, za podmienok platenia nájomného na dobu do uzatvorenia kúpnej zmluvy podmienenej zabezpečením finančných prostriedkov, vrátane sankcií za nedodržanie uzatvorenia kúpnej zmluvy - minimálnu cenu 2.000,- EUR bez DPH za mesiac podnájmu za jedno motorové vozidlo a sankciu pri nedodržaní skutočného záujmu budúcej kúpy 1.000,- EUR za mesiac, a to do uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy doplatiť za predmet nájmu doplatok, sankciu rovnajúcu sa skutočnej cene nájmu t.j. do reálnej ceny nájmu jedného motorového vozidla plus opotrebenie - amortizácia za každý najazdený km 0,15 EUR na každom motorovom vozidle.

Faktúry za podnájom osvedčovali užívanie motorových vozidiel.

V texte faktúry č. 15VT002 zo dňa 31.05.2015 splatnej dňa 14.06.2015, vystavenej na sumu 39.600,- EUR sa uvádza: „v zmysle objednávky zo dňa 14.01.2014 Vám účtujeme poplatok za neodkúpenie motorových vozidiel v dohodnutej výške 1000/vozidlo/mesiac.“ Žalobca uviedol vozidlá J a J zhodne 19,5 mesiaca po 1.000,- EUR, čo poskytlo výslednú fakturačnú sumu 39.600,- EUR vrátane DPH.

V texte faktúry č. 15VT001 sa uvádza: „v zmysle objednávky zo dňa 14.01.2014 Vám účtujeme amortizáciu vozidiel v dohodnutej výške 0,15 €/km.“ Žalobca uviedol vozidlá J a J zhodne po 9.000,- km, čo poskytlo výslednú fakturačnú sumu 3.240,- EUR vrátane DPH.

Zo stanoviska Prezídia policajného zboru zo dňa 01.07.2014 jednoznačne vyplýva, že

- vozidlo J. bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 19.11.2009 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky

- vozidlo J bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 19.11.2009 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky

- vozidlo J bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 09.01.2007 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Nájomná zmluvu a jej dodatok osvedčovali, že prenajímateľ bol oprávnený konať voči žalovanému.

Z finančného prehľadu platieb zo strany žalovaného je zrejmé, že platobná disciplína žalovaného nebola, žalovaný často meškal, niektoré platby rozdeľoval na dve splátky.

17. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalovaným - svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti Sandrock Trans, s.r.o., pána I. P. a zamestnanca ČSOB Leasing a.s., W.. P. M., ani dôkaz dopytom na dopravný inšpektorát policajného zboru s otázkou, aký bol právny stav evidencie (a koľko exekučných záložných práv) motorových vozidiel s ŠPZ: J J J vlastníka BAU-RENT spol. s r.o., IČO: 35 834 625 v rozpätí obdobia január 2014 až jún 2015, nakoľko vykonanie navrhovaných dôkazov vo vzťahu k predbežnému právnemu názoru súdu v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania súd vyhodnotil ako nehospodárne, nakoľko súd sa v merite konania zameral na obsah dokumentu zakladajúceho záväzkový vzťah, bez potreby posudzovania následných úkonov strán sporu.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

18. Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi stranami bol založený záväzkovo právny vzťah podnájomný, predmetom ktorého bol podnájom motorových vozidiel žalovaným, s právom ich dať do podnájmu tretej osobe (žalovanému) s dohodnutým nájomným. Žalovaný ako podnájomca si ku dňu rozhodnutia vo veci samej splnil záväzok voči žalobcovi zaplatiť nájomné aj s úrokom z omeškania. Sporným v tomto vzťahu bol záväzok žalovaného ako budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmet podnájmu, resp. v prípade nesplnenia záväzku z objednávky zaplatiť sankcie dohodnuté v objednávke. Práve dojednania sankcií ako aj samotný spôsob uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy je sporný, preto ho strany sporu ponechali na posúdení súdom.

19. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 267 ods. 2 „Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 275 ods. 1 „(1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. (3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv. (4) S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.“

Podľa ustanovenia § 289 „(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.“

Podľa ustanovenia § 292 ods. 1 „Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.“

Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“

Podľa ustanovenia § 407 ods. 4 „Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.“

Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ”) „(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

Podľa ustanovenia § 39 „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.”

Podľa ustanovenia § 41 „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 „(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“

Podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3 „(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.”

Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“

Podľa ustanovenia § 524 „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.“

20. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd svoju pozornosť zameral na prvotný úkon, ktorý mal založiť záväzkový vzťah medzi stranami sporu aj s následkami vykonania ďalších úkonov v budúcnosti, a to práve s ohľadom na potenciálne možné založenie záväzkov do budúcnosti. Týmto úkonom je objednávka zo dňa 14.01.2014, ktorá ako nepomenovaný právny úkon v sebe obsahuje dojednanie podnájomného vzťahu a záväzok na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca preukázal, že bol oprávnený v danej veci konať za vlastníka predmetu podnájmu, predloženým plnomocenstvom. Vo vzťahu k podnájomnému pomeru spornosť záväzkového vzťahu nevznikla. Ku dňu podania žaloby bol žalovaný v omeškaní so zaplatením nájomného a príslušenstva, čo do dňa rozhodnutia vo veci samej vysporiadal a preukázal zaplatenie žalobcom uplatneného nároku. V dôsledku uvedeného žalobca zobral žalobu v tejto zaplatenej časti nároku späť.

21. Ohľadne nároku na zaplatenie sankcií v dôsledku neuzatvorenia kúpnej zmluvy v rámci zmiešanej zmluvy, tak ako sa mal na tento záväzok zaviazať žalovaný uvedenou objednávkou, súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. Súd skúmal, či právny úkon v tejto časti záväzku je platným právnym úkonom spôsobilým založiť práva a povinnosti strane/obidvom stranám sporu. V zmysle ustanovenia § 35 a 37 je platným právnym úkonom úkon urobený okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Ide o prejav ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Z logického, jazykového a systematického výkladu prejavu vôle žalovaného nebolo exaktne preukázané, že žalovaný sa zaviazal, teda by prevzal jasne danú zrozumiteľnú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, resp. zmluvu zmiešanú, s uvedením podstatných náležitostí takejto zmluvy. Ak by však aj platne vznikol záväzok uzatvoriť zmiešanú zmluvu, súd sa nestotožnil ani s argumentáciou o vzniku povinnosti žalovaného na zaplatenie v objednávke uvedených sankcií - sankcie za nedodržanie povinnosti uzatvoriť zmluvu vo výške dohodnutej ako „skutočnej ceny nájmu t.j. do reálnej ceny nájmu jedného ks motorového vozidla plus opotrebenie - amortizácia za každý najazdený km 0,15 € na každom motorovom vozidle.“ Z uvedeného dojednania nie je určité a zrozumiteľné ako/čo je reálna cena nájmu, pričom túto skutočnosť žalobca v konaní ani nepreukázal. Ohľadne amortizácie nebolo preukázané, z čoho žalobca vychádzal pri takto stanovenom výpočte, resp. neosvedčil súdu daný výpočet, pri každom motorovom vozidle uviedol identickú hodnotu najazdených kilometrov, z čoho následne vychádzal pri výpočte amortizácie.

22. V ďalšom odseku objednávky, ohľadne spôsobu uzatvorenia zmiešanej zmluvy, nie je zrozumiteľne určený spôsob, resp. okrem omylu v označení odosielateľa návrhu zmluvy, uvedený je podnájomca, čo nedáva zmysel v kontexte zmluvných strán, nie je ani daný postup pri určení obsahu budúcej zmluvy, dojednanie sa týka „návrhu zmluvy“ bez ďalšieho dojednania. V tomto odseku objednávky je dojednaná sankcia za neuzavretie zmluvy ako povinnosť „vrátiť bezodkladne predmet podnájmu vyššie uvedený a to do nasledujúceho pracovného dňa, po lehote na uzavretie predmetnej zmluvy do areálu, kde motorové vozidlá prevzal t.j. Malé Pálenisko 11 Bratislava a prenajímateľ je oprávnený vyfakturovať pomernú časť podnájmu ako je vyššie uvedené a však minimálna cena je ako cena jedného mesiaca nájmu ako satisfakcia za nedodržanie podmienok tejto objednávky a podnájomca sa ju zaväzuje zaplatiť do 7 dní od prijatia predmetnej faktúry.“ Tento nárok si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil, preto o tomto súd nerozhodoval.

23. Záverom súd konštatuje, že predmetný právny úkon nie je možné považovať za platný právny úkon s náležitosťami vyžadovanými platným právnym predpisom, a teda takýto právny úkon nevyvoláva ním sledované následky, v tomto prípade povinnosť žalovaného plniť sankcie voči žalobcovi.

24. Vo vzťahu k sankcii - zaplatenie sumy vo výške 39.600,- EUR ako doplatok k skutočnej cene nájmu, súd zotrváva na vyššieuvedenej argumentácii o nepreukázaní výšky a zároveň súd kvalifikuje toto dojednanie ako zmluvnú pokutu, pričom poukazuje na uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Obdo 11/2008, zo dňa 11. decembra 2008, ktoré uvádza, že „Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.” Súd nemal za preukázané, že žalovanému z objednávky vznikla povinnosť kúpiť prenajaté autá, pretože žiadne následné budúce zmiešané zmluvy uzavreté neboli. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa, ako sa uvádza v uznesení NS SR zo dňa 28.10.2009, sp.zn. 2 M Obdo 3/2009. Uvedené potvrdil aj NS ČR v rozsudku zo dňa 27. novembra 2003, sp.zn. 33 Odo 794/2002, v ktorom judikoval nasledovne: „Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená.“ Absencia určenia zabezpečovanej povinnosti bude mať teda za následok neplatnosť dohody o zmluvnej pokute v dôsledku jej neurčitosti, či nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 , pričom pôjde o neplatnosť absolútnu. Pri formulácii textu dohody o zmluvnej pokute preto musia zmluvné strany dôsledne dbať na to, aby presne, určito a zrozumiteľne vymedzili povinnosť, ktorej porušenie má za následok vznik práva na zmluvnú pokutu.

25. Argumentácia ohľadne možnosti alebo nemožnosti uzatvorenia budúcej zmluvy z dôvodu zmeny okolností, ako podporne argumentoval žalovaný, spôsobených existenciou exekučného záložného práva ako nemožnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, poňaté ako právna vada, bola pre súd z dôvodu vyššieuvedeného irelevantná. Tvrdenia žalobcu o akceptovaní zmluvných dojednaní uhrádzaním faktúr za podnájom motorových vozidiel nie je pravdivá, nakoľko faktúra ako daňový doklad nie je totožná s dokladom preukazujúcim existenciu záväzkového vzťahu strán. Nie je ani titulom, z ktorého takýto záväzkový vzťah vzniká, tým je nepochybne zmluva, uvádza sa v rozsudku KS v Žiline zo dňa 23. februára 2011, sp.zn. 14Cob/95/2010.

26. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je nedôvodná. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov nepriznanie plnenia žalobcovi, ktoré súd v tomto prípade nemal za preukázané a mal za sporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobe nevyhovel a zamietol ju.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku uvedenom pod bodom I. nie je prípustné odvolanie.

Proti výrokom rozsudku pod označením II. - V. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).