Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-74-2017.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej Y., o zaplatenie 561,32 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 561,32 Eur, 14,40% ročný úrok zo sumy 435,77 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 435,77 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania, ktoré je povinná žalobcovi nahradiť žalovaná.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.3.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia 561,32 Eur, úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzavreli dňa 23. 1. 2006 zmluvou o bežnom účte číslo 0561418933/0900. Predmetom zmluvy v bolo zriadenie bežného účtu žalovanému. Nakoľko žalovaná splnila podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania, bolo jej poskytnuté povolené prečerpanie k účtu do výšky 365,13 eura. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne a.s. - z povoleného čerpania sa úročila premenlivou úrokovou sadzbou 14,4 % ročne. Žalovaná povolené prečerpanie počas doby trvania zmluvného vzťahu aktívne využívala, to je čerpala povolené prečerpanie v rôznych výškach a následne dorovnávala mínusový zostatok na účte. Žalovaná však prekročila výšku povoleného prečerpania a dostala sa do nepovoleného prečerpania, ktoré nedorovnala, čím porušila zmluvné podmienky. Slovenská sporiteľňa a.s. zastavila poskytovanie povoleného prečerpania v súlade s obchodnými podmienkami a od zmluvy o bežnom účte odstúpila. Zároveň oznámila žalovanej, že v prípade, ak nevráti poskytnuté prostriedky povoleného prečerpania, bude dlh vymáhať súdnou cestou. Dňa 25. 9. 2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému zmluvou číslo 1352/2014/ CE postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanej listom zo dňa 7. 10. 2014. Dňa 19. 3. 2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný úhradu žalobcovi nevykonal. Ku dňu 25. 9. 2014 eviduje žalobca dlh vo výške 561,32 eura, ktorý pozostáva z istiny 435,77 eura a príslušenstva vo výške 125,55 eura. Žalobca si preto uplatňuje uvedenú sumu ku dňu 25. 9. 2014 a od 26. 9. 2014 ďalšie príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov z omeškania a úrokov. Príslušenstvo uplatneného nároku predstavuje 14,4 percentný ročný úrok z poskytnutého prečerpania a zákonný úrok z omeškania 8 % ročne.
2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil zmluvu o bežnom účte, všeobecné obchodné podmienky veriteľa, oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu na úhradu dlhu.
3.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nezúčastnila sa ani nariadeného termínu pojednávania.
4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zo žalobného návrhu a predložených listín zistil tento skutkový stav:
5.Dňa 23. 1. 2006 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná zmluvu o bežnom účte číslo 0561418933/ 0900, predmetom, ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre žalovanú. Žalovanej bolo zároveň povolené prečerpanie bežného účtu do výšky 365,13 eura, ktoré sa v zmysle bodu 7. 4. 2. Všeobecných podmienok úročilo 14,4 percentným ročným úrokom z poskytnutého povoleného prečerpania. Žalobkyňa povolené prečerpanie využívala a následne ho dorovnávalo úhradami poukazovaný iný na bežný účet. Žalovaná však postupne prekročila výšku povoleného prečerpania, ktoré veriteľovi neuhradila a prečerpala účet o 435,77 eura. Úroky z poskytnutého úveru a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu postúpenia pohľadávky 25. 9. 2014 predstavujú sumu 125,55 euro.
6.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, zmluva musí mať písomnú formu. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa keď o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
7.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte, ktorá umožňovala žalovanej využívať finančné prostriedky aj nad finančné prostriedky žalovanej vedené na bežnom účte. V prípade prečerpania účtu sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb riadia zmluvou o úvere. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca preukázal, že žalovaná
prečerpala účet o sumu 435,77 Eur, preto je povinná poskytnutý úver žalobcovi vrátiť vrátane úrokov z úveru v dohodnutej výške 14,4% ročne od prvého dňa po postúpení pohľadávky žalobcovi, t.j. od 26.9.2014 do zaplatenia dlžného úveru.
8. Žalobca si uplatnil aj kapitalizované úroky z úveru ako aj kapitalizované úroky z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 25.9.2014, ktoré spolu predstavujú 125,55 Eur.
9. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením záväzku voči žalobcovi, je oprávnený aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca kapitalizoval úroky z omeškania ku dňu 25.9.2014, ktoré mu boli priznané, preto je žalovaná povinná platiť úroky z omeškania od prvého dňa po postúpení pohľadávky žalobcovi, t.j. od 26.9.2014 do zaplatenia dlžného úveru. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže záväzkový vzťah strán sporu vznikol pred 1.2.2013 v náväznosti na ustanovenie § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru 435,77 Eur vo výške 8% ročne od 26.9.2014 do jej zaplatenia.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.