Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/11/2017

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Prešov, IČO: 35531088, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti povinnému: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673, zast. IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, vedenej pod sp. zn. EX 2/17 súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Špička, Exekútorský úrad so sídlom Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, o vymoženie 2 000 €, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril dňa 26.01.2017 súdneho exekútora poverením č. 5613 098315 vykonaním exekúcie proti povinnému na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č.k. P:148/2012-R zo dňa 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2014 a vykonateľnosť dňa 29.01.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré boli podané v zákonnej lehote. Súdny exekútor doručil povinnému dňa 13.02.2017 upovedomenie o začatí exekúcie a povinný mu doručil dňa 28.02.2017 poštou námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že správny orgán vystupujúci v konaniach voči ich spoločnosti v postavení nadriadeného orgánu je pri výkone svojej činnosti povinný šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd, t.j. postupovať spôsobom, ktorý vo vzťahu povinnému vyvolá čo najnižšie ďalšie náklady, a teda realizovať výkon rozhodnutia v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Povinný uviedol, že výkon rozhodnutia postupmi podľa Správneho poriadku je jediný a legitímny a na základe uvedeného je možnosť výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora postupmi podľa Exekučného poriadku pre správny orgán neprípustná.

3. Povinný v námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie nemožno hotové výdavky vo výške 17 € považovať za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V upovedomení o začatí exekúcie nie je žiadna špecifikácia hotových výdavkov, ktorá by odôvodňovala ich účelnosť a oprávnenosť vo vzťahu k vykonávanej exekúcii a na základe vyššie uvedeného má za to, že takto uplatnená suma hotových výdavkov súdnym exekútorom je nezákonná a nepreskúmateľná.

4. Súd zaslal námietky povinného na vyjadrenie oprávnenému ktorý vo vyjadrení uviedol, že voči povinnému začal dňa 16.08.2013 správne konanie vo veci uloženia pokuty, v ktorom oprávnený vydal exekučný titul. Oprávnený ďalej uviedol, že porušenie povinnosti, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patri medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť,

pri ktorej správny orgán preukazuje len poručenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie zavinenie. Povinný podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. S/2014/00436-2.1, O-281/2013 zo dňa 08.01.2014, ktorým odvolanie povinného zamietol a rozhodnutie oprávneného potvrdil. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2014 a stal sa vykonateľným dňa 29.01.2014. Následne povinný podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že žalobu zamietol. S právnym názorom Krajského súdu v Prešove sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol o odvolaní proti rozsudku krajského súdu, keď tento rozsudok potvrdil a rozsudky súdov nadobudli právoplatnosť dňa 07.11.2016. V exekučnom titule bolo jednoznačne stanovené, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, avšak povinný pokutu neuhradil ani napriek niekoľkým výzvam zo strany oprávneného a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený zároveň uviedol, že nemá ustanovenie, ktoré by regulovalo, kedy prichádza do úvahy správna exekúcia a kedy výkon exekúcie súdnym exekútorom. Výber niektorej z uvedených foriem je vecou úvahy oprávneného správneho orgánu a v danom prípade sa oprávnený rozhodol pre výkon exekúcie exekútorom, nakoľko súdny exekútor disponuje prostriedkami a spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť samotný účel exekúcie, tento spôsob výkonu rozhodnutia považuje za primeraný, hospodárny a v súlade s platnými právnymi predpismi.

5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

6. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastal v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Pri vznesení námietok proti exekúcii sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

7. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podstatou poverenia súdu vykonaním exekúcie nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku, pretože tieto veci sa mali skúmať v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo exekúcii. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

8. Zároveň súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím, tak i rozhodnutím správneho orgánu, je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. V práve zásadne platí princíp "res iudicata", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať (resp. ho akokoľvek meniť). Výnimku tvoria prípady a to za zachovania striktných procesných pravidiel, kedy zmeny právoplatných rozhodnutí môžu byť zákonom výslovne predvídané, a napokon tiež prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia.

Bez splnenia týchto kritérií uvedenú situáciu možno vyjadriť tak, že res iudicata (právoplatne rozhodnutá vec) sa z hľadiska princípu právnej istoty nedá napraviť, ani keď je rozhodnutá úplne nesprávne.

9. Po preskúmaní spisového materiálu a námietok povinného má súd za preukázané, že povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd jeho námietkam vyhovieť a konanie zastaviť. Povinný v námietkach nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránili jeho vykonateľnosti, ani relevantné dôvody, pre ktoré by mohla byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Povinný poukázal najmä na to, že správny orgán vystupujúci v konaniach voči ich spoločnosti v postavení nadriadeného orgánu je pri výkone svojej činnosti povinný šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd, t.j. postupovať spôsobom, ktorý vo vzťahu povinnému vyvolá čo najnižšie ďalšie náklady, a teda realizovať výkon rozhodnutia v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Povinný uviedol, že výkon rozhodnutia postupmi podľa Správneho poriadku je jediný a legitímny a na základe uvedeného je možnosť výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora postupmi podľa Exekučného poriadku pre správny orgán neprípustná. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám (obchodné meno fyzickej osoby, obchodné meno alebo názov právnickej osoby, pod ktorým je vedená v príslušnom registri, meno a priezvisko fyzickej osoby a pod.), presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť (napr. podľa § 457 , rozsah a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti (paričnej lehoty). Ďalším procesným predpokladom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je, že povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Dobrovoľné nesplnenie sa nedokazuje. Stačí tvrdenie. Exekútor nie je povinný ani oprávnený toto tvrdenie skúmať ani pri upovedomení o začatí exekúcie, ani pri vydávaní exekučného príkazu. Ak totiž došlo k dobrovoľnému splneniu, je to zákonný dôvod na úspešné uplatnenie námietok podľa § 50 EP, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie. Po vydaní exekučného príkazu je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Vzhľadom na skutočnosť, že je právom oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie a povinný v námietkach neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie /exekučný titul/ ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

10. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

11. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

12. Súd na základe podaných námietok posudzoval predbežné trovy exekúcie. Povinný v námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie nemožno hotové výdavky vo výške 17 €. Preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 260,40 €, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 200 €, DPH z odmeny vo výške 40 €, náhrady hotových výdavkov a straty času vo výške 17 € a DPH z hotových výdavkov a straty času vo výške 3,40 €.

13. Preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle zákona, resp. vyhlášky. Pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora vo výške 200 €, táto bola vyčíslená súdnym exekútorom správne, avšak čo sa týka hotových výdavkov, zákon expresis verbis ustanovuje, že tieto majú byť vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Hotové výdavky, ktoré súdny exekútor vyčíslil (17 €) však súd nepovažuje za vyúčtované v zmysle zákona, keďže tieto zjavne prevyšujú náklady vynaložené na vykonanie úkonov v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci vyhotovovania upovedomenia o začatí exekúcie dáva zákon povinnému poslednú možnosť na „dobrovoľné“ splnenie povinnosti v lehote 14 dní od jeho doručenia, čím má príležitosť vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu trov, t.j. trov vzniknutých ku dňu vydania upovedomenia. Pokiaľ v uvedenej lehote povinný zaplatí vymáhanú pohľadávku a správne určené (predbežné) trovy exekúcie, súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie a tým dochádza k jej skončeniu. Preto súdny exekútor v čase od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do uplynutia lehoty na podanie námietok proti exekúcii, by nemal vykonávať žiadne úkony, ktoré nadmieru zvyšujú určené predbežné trovy. Pokiaľ by aj súdny exekútor napriek tomu úkony vykonal, za predpokladu že povinný v určenej lehote pohľadávku s trovami exekúcie uhradí, nemal by súdny exekútor nárok na ďalšie trovy exekúcie za takto vykonané úkony. Preto je povinnosťou súdneho exekútora vyčísliť hotové výdavky zrozumiteľne po jednotlivých položkách tak, aby bolo zrejmé, ako boli vynaložené a v čom spočívajú. Vyčíslenie hotových výdavkov súhrnnou sumou tak, ako to bolo v tomto prípade, je preto nepreskúmateľné. To, že súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam proti trovám presne rozpísal, že hotové výdavky pozostávajú z poštovného vo výške 3,25 € a ďalej nákladov, ktoré sú zrejmé že vzniknú už pri začatí exekúcie (archivácia spisu po dobu 10 rokov, t.j. 10 €; poštovné za zaslanie vyúčtovania trov exekúcie oprávnenému, povinnému a súdu 3 x 1,40 € a ďalej náklady na spotrebný kancelársky materiál, a to toner do tlačiarne, kancelársky papier, obálky, spony, spisový obal, v sume 1 €), však nemá pre rozhodnutie o námietkach žiadny význam, nakoľko si súdny exekútor túto povinnosť nesplnil v upovedomení o začatí exekúcie.

14. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

15. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33 193,92 €.

16. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutia má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Podľa názoru súdu uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k upovedomeniu súdneho exekútora o trovách exekúcie, pretože výkon rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a upovedomenie je rozhodnutím exekútora sui generis. Súčasťou práva povinného na súdnu a inú právnu ochranu je právo nie len poznať predbežnú výšku trov exekúcie, ale aj to, z čoho pozostávajú, pričom tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť súdneho exekútora trovy exekúcie vyčísliť v rozsahu ich skutočnej výšky nie len výslednou sumou, ale aj jej výpočtom a špecifikáciou.

19. V každom prípade je povinnosťou súdneho exekútora vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie v hotových výdavkoch zrozumiteľne po jednotlivých položkách tak, aby bolo zrejmé, ako boli vynaložené a v čom spočívajú. Vyčíslenie hotových výdavkov súhrnnou sumou tak, ako to bolo v tomto prípade, je preto nepreskúmateľné. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že hotové

výdavky majú byť vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, avšak hotové výdavky, ktoré súdny exekútor vyčíslil, súd nepovažuje za vyúčtované v zmysle zákona, keďže tieto zjavne prevyšujú náklady vynaložené na vykonanie úkonov v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

20. Na základe uvedeného tak súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.