Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-2-2017.pdf
PDF · 126.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu AGB Beňuš, družstvo so sídlom Beňuš, IČO: 00 220 451, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovaným 1/ Q. V., 2/ A. V., obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnostiam - pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovanom na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom ako parcela č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná ako parcela reg. E, z r u š u j e.
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e parcelu č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovanú ako parcelu reg. E, nachádzajúcu sa v kat. území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovanú na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom na LV č. XXXX.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ sumu 68,70 Eur na účet IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2/ sumu 68,70 Eur na účet IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
VI. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í nahradiť súdnemu znalcovi F.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., X. XXX/XX spoločne a nerozdielne výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s výsluchom na tunajšom súde v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.01.2017 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovanom na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom ako parcela č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná ako parcela reg. E a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu a zaviaže žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému osobitne, sumu 89,46 Eur za ich spoluvlastnícke podiely.
2. Svoju žalobu odôvodnil v podstate tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovanom na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom ako parcela č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná ako parcela reg. E; v podiele 1/3. Žalovaný 1/, ako aj žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1/3 každý osobitne.. Žalovaných 1/, 2/ ako nezistených vlastníkov v zmysle § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. zastupuje a s ich pozemkami nakladá Slovenský pozemkový fond. Žalovaní 1/, 2/ žiadnym spôsobom predmetnú nehnuteľnosť nevyužívajú, pričom žalobca je družstvo aktívne najmä v živočíšnej a rastlinnej výrobe okrem iného aj v lokalite, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. Žalobca má záujem o využívanie nehnuteľnosti na poľnohospodárske činnosti. V prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľnosti žalobcovi bude nehnuteľnosť účelne využívaná. Žalobca ďalej poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom F.. G. S. dňa XX.XX.XXXX, ktorý stanovil trhovú hodnotu za 1 m2 ornej pôdy v lokalite, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza na 0,1692 Eura. Preto odplata za prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu je 178,92 Eur a predstavuje tak odplatu v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.). Žalobca tak uhradí žalovanému 1/, ako aj žalovanej 2/, každému osobitne, sumu 89,46 Eur za ich spoluvlastnícke podiely. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti by nebolo účelné vzhľadom ne jej veľkosť, keďže sa jedná o pozemok mimo zastaveného územia obce určený na poľnohospodársku výrobu.
3. K žalobe priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Na základe výzvy súdu žalobca uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur.
5. Žalobca dňa 04.04.2017 doložil znalecký posudok č. 9/2017 zo dňa 01.04.2017.
6. Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2017 sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF) ako zákonný zástupca žalovaných 1/, 2/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Nesúhlasí avšak s výškou náhrady. Poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty dotknutých nehnuteľností. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je v zmysle § 142 ods. 1 O.z. príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. SPF namietol ako znalecký posudok č. 9/2017, tak aj 11/2016, keďže znalci mali použiť metódu polohovej diferenciácie pri výpočte hodnoty pozemkov, pričom výber tejto metódy nijako nezdôvodnili. S poukazom na prílohu č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. sú následne tieto znalecké posudky nepoužiteľné. Nie je podložené, že navrhovaná výška náhrady zodpovedá trhovej cene, a preto s výškou náhrady nesúhlasí. V súvislosti so spôsobom určenia primeranej náhrady pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poukázal na stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cpj/30/1997 zo dňa 20.10.1997. Na základe zistení SPF vyplývajúcich z údajov evidovaných v cenovej mape nehnuteľností, internetovej aplikácii poskytujúcej informácie o cenách nehnuteľností, ktorej základom je pravidelná databáza ponukových a realizovaných cien predaja nehnuteľností, garantom ktorej je Národná asociácia realitných kancelárii na Slovensku, priemerná štatistická cena za 1 m2 nehnuteľností zistená z ponukových a realizovaných predajov nehnuteľností v okrese Brezno, nachádzajúcich sa v extraviláne, predstavuje sumu 6 Eur za 1 m2. V konaní preto navrhol vykonať dokazovanie k primeranosti náhrady. Z LV č. XXXX je zrejmé, že žalobca nadobudol svoj podiel na základe kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu susediacich pozemkov alebo pozemkov v danom katastrálnom území evidovaných s rovnakým druhom pozemku a s rovnakým spôsobom využitia pozemku. Navrhol preto, aby si súd vyžiadal odborné vyjadrenie znalca v zmysle § 206 C.s.p. na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou. K podaniu doložil výpis z cenovej mapy nehnuteľností.
7. Súd vytýčil termín pojednávania na 05.06.2017, na ktorý predvolal strany sporu. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v tej časti, ktorou žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a predmetné nehnuteľnosti prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu, tak ako je uvedené v prvej časti žalobného petitu; pokiaľ ide o výšku náhrady, ktoré navrhuje vyplatiť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ za ich spoluvlastnícky podiel v zmysle znaleckého posudku č.09/2017, ktorý doložil po podaní žaloby a ktorý je vypracovaný F.. G. S., navrhol určiť hodnotu za vyplatenie spoluvlastníckeho podielu namiesto sumy 89,46 Eur každému zo žalovaných 1/ a 2/ osobitne, na sumu 68,70 Eur, s tým, že poukázala na znalecký posudok, ktorý bol doručený po podaní žaloby a ktorý sa týka konkrétne predmetnej nehnuteľnosti, pričom poukázal na to, že prvý znalecký posudok, ktorý súdu predložil spolu so žalobou, vychádzal iba z hodnotenia nehnuteľností v danej lokalite. Znalecký posudok č. 09/2017 sa však týka konkrétne nehnuteľnosti, ktorá je predmetom podanej žaloby, a to parc. č. XXXX o výmere 1 586 m2 zapísanej na LV č. XXXX. V tomto smere navrhol upraviť žalobný petit. SPF v zastúpení žalovaných uviedol, že naďalej nesúhlasí s cenou náhrady, ktorú žiada priznať žalobca za podiely žalovaných, pričom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. 8. Žalobca dňa 12.06.2017 doložil súdu zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.05.2016, na základe ktorej žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania.
9. Súd vytýčil termín pojednávania na 31.07.2017, na ktorý predvolal strany sporu a znalca F.. G. S., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 9/2017, ktorý súdu preložil žalobca.
10. Znalec F.. G. S. dňa 07.07.2017 doručil súdu odborné stanovisko k námietkam žalovaných v zastúpení SPF. V stanovisku v podstate uviedol, že hodnotenie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda a trvalé trávne porasty) iba pri metóde polohovej diferenciácie vychádza z jej bonity - kvality. Kvalitou poľ. pôdy sa myslí jej úrodnosť a je vyjadrená v sedemmiestnom kóde C BPEJ - bonitovaná pôdno-ekologická jednotka. Každý poľnohospodársky pozemok v rámci príslušného katastra má po ukončení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) stanovený sedemmiestny kód BPEJ pre účely jej hodnotenia. Ďalej bonita pôdy (BPEJ) je rozhodujúcim ukazovateľom pre štátne úrady pri jej ochrane (trvalé zábery, devastácia, a pod.) podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 58 z 13.03.2013 o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Určenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy metódou polohovej diferenciácie je podrobne uvedené vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a zvlášť podrobne rozpracovaná na poľnohospodársku pôdu (orná pôda a trvalý trávny porast) v Almanachu znalca č. 3/2008 vydanom Ústavom súdneho znalectva SvF STU Bratislava, profesorom F.. O. S., K.. Z tohto materiálu pre vysokú objektívnosť hodnotenia čerpal ako znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov. Objektívnosť hodnotenia podľa uvedenej metódy ako znalcovi mu osobne telefonicky potvrdil recenzent výpočtu všeobecnej hodnoty pôdy metódou polohovej diferenciácie O.. F.. S. J., K..
11. Pri určení hodnoty poľnohospodárskej pôdy (orná pôda a trvalý trávny porast) metódou polohovej diferenciácie, musí (viď vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov) každý znalec vychádzať z jednotkovej východiskovej hodnoty poľ. pôdy, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v znení neskorších predpisov, pre každé katastrálne územie v rámci celej SR. Pre k. ú. Beňuš je východisková hodnota ornej pôdy 0,1128 Eur/m2 a trvalého trávneho porastu 0,0232 Eur/m2. Východisková hodnota pozemkov je priemerná hodnota vypočítaná štatistickým priemerom všetkých hodnôt pozemkov ornej pôdy a všetkých hodnôt pozemkov trvalých trávnych porastov v rámci príslušného katastra podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Znalec na základe vyššie uvedených údajov a zisteného koeficientu polohovej diferenciácie v rámci príslušného k. ú. vypočíta celkovú všeobecnú hodnotu konkrétneho pozemku v danom katastrálnom území. Záverom zdôraznil, že jeho znalecký posudok stanovuje objektívne všeobecnú hodnotu príslušného poľnohospodárskeho pozemku mimo zastavaného územia. neučeného na stavbu, t.j. na ktorom sa budú naďalej pestovať poľnohospodárske plodiny. Každá poľ. pôda je za určitých okolností stavebným pozemkom a aby nedošlo k špekuláciám, znalec je povinný skúmať, či hodnotený pozemok nie je už určený na zastavanie. Znalecký posudok nenahrádza dohodu o cene pozemku. V každom prípade cena pozemku sa dohodne v trhovom prostredí, trhová cena vzniká v danom čase na danom mieste dohodou. V danom prípade to platí aj pre SPF. Znalecký posudok slúži iba na objektívne rozhodovanie sa pre SPF. Dohodnutá trhová cena môže byt' vyššia, ale nesmie byt' nižšia, ako uvedená všeobecná hodnota pozemku v znaleckom posudku. Stanovenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskych pozemkov metódou polohovej diferenciácie na základe vyššie uvedeného považuje znalec za najobjektívnejšiu. V prípade, ak by zástupca SPF trval na inej metóde, bolo by potrebné, aby svoje námietky podrobnejšie zdôvodnil.
12. Na pojednávaní súdu dňa 31.07.2017 predvolaný znalec F. G. S. na otázku SPF, či metóda polohovej diferenciácie je v podstate metódou, ktorá určuje najnižšiu cenu za predmetné nehnuteľnosti, resp. za náhradu v prípade, ak by súd žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel, uviedol, že stále vypočítava alebo zisťuje hodnotu pozemku, nikdy nie cenu. Cena je už trhová cena, na ktorej sa eventuálne účastníci dohodnú. Cena je vždy dobrovoľná medzi dvoma subjektmi; to je trhová cena, pričom nikde v zákone nie je možné nájsť pojem „cena“. Cena je vždy na dobrovoľnosti, teda na zmluvnom dojednnaí medzi dvoma subjektmi. Znalec vypočítava reálnu hodnotu po zvážení bonity pôdy. Čiže znalec vypočítava túto hodnotu, a preto strany sporu potrebujú znalecký posudok, aby sa vedeli zorientovať, ako môžu ísť s cenou, čiže sa príp. dohodnúť na cene. Znalcovi vyjde cena napr. 10 centov/ m2, pod túto cenu sa nesmie ísť, lebo to je už reálna hodnota, avšak účastníci zmluvných vzťahov si môžu dohodnúť cenu napr. aj desaťnásobne vyššiu. Na otázku SPF, z akého dôvodu v danom prípade znalec nevyužil na zistenie ceny predmetnej nehnuteľnosti metódu porovnávaciu, resp. kombináciu porovnávacej metódy s metódou polohovej diferenciácie, znalec odpovedal, že žiadnu metódu nevylúčil ani nevylučuje a poukázal na svoje vyjadrenie uvedené v súdu zaslanom stanovisku. Ďalej uviedol, že skutočnosť, či sú na predmetnú nehnuteľnosť poberané dotácie zohľadnil aj pri vypracovaní znaleckého posudku. Poukázal v tej súvislosti na č. l. 3 znaleckého posudku, kde je v poslednom odseku uvedené ako redukujúce faktory - žiadne a zvyšujúce faktory - získanie dotácií z fondov oblasti - koeficient vyjadrujúci redukujúce a zvyšujúce faktory KZ = 1,20. Znalec doplnil, že počas svojej praxe sa nestretol s tým, aby sa pri oceňovaní hodnoty poľnohospodárskej pôdy použila iná metóda, ako metóda polohovej diferenciácie.
13. Žalobca na otázku žalovaného ohľadom dojednávania kúpnej ceny k 1/3 podielu predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že strany predmetnej kúpnej zmluvy nie sú na rozdiel od SPF pri stanovovaní ceny viazané zákonom, tzn. SPF má povinnosť predať minimálne za cenu stanovenú podľa cenových predpisov. Táto skutočnosť zmluvné strany neobmedzovala, a preto vychádzali jednoducho z požiadaviek kupujúceho a predávajúceho. Na strane predávajúceho sa môže len domnievať, že to bolo celkové zhodnotenie hodnoty pôdy vychádzajúc i zo znalostí jej ceny a predajov poľnohospodárskej pôdy, ktorá má byť využívaná na poľnohospodársky účel v danom území, v danom čase, možno i potreba peňazí. Zo strany družstva ako profesionála bolo zrejmé, že pri stanovovaní ceny predmetnej pôdy vychádzal z predpokladov jej výnosnosti. I napriek tomu, že v tom čase zrejme nemal k dispozícii znalecký posudok, dokázal výnosnosť pôdy z hľadiska jej bonity ohodnotiť, pretože pre účely dane z nehnuteľnosti, ktorej správcom sú obce, sú pôdno - bonitové jednotky jednoducho k dispozícii; rovnako tak po realizácii registra obnovenej evidencie pozemkovej sú tieto pôdno - bonitové jednotky k dispozícii. Z nich vyplýva výnosnosť, bonita, kvalita pôdy. V kúpnej zmluve je viacej pozemkov v rôznych katastroch, a to Beňuš, Braväcovo a Brezno, pričom priemerná cena za 1 m2 bola určená na 0,165 Eur, takže tie rozdiely sú skutočne minimálne.
14. SPF následne poukázal na to, že na tunajšom súde prebiehajú konania v dvoch rôznych sporoch u sudcov Z.. U. a Z.. A., konanie vo veci ktorých bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania, keď na základe návrhu SPF ako zástupcu žalovaných bolo vo veci nariadené vykonanie znaleckého dokazovania a do konania bol pribratý znalec za účelom určenia hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností; znalecký posudok nebol zatiaľ vypracovaný. SPF nemá vedomosť o tom, že by bol vo veci pribratý už konkrétny znalec. SPF preto navrhol vyčkať s rozhodnutím vo veci do doby, kým v predmetných dvoch sporoch bude vykonané znalecké dokazovanie a podaný znalecký posudok. Poukázal pritom na to, že ide o konanie, ktoré sa tiež týka zrušenia a vyporiadania nehnuteľností - ornej pôdy nachádzajúcej sa v kat. území obce Beňuš. Žalobca na to uviedol, že navrhnutý postup považuje za nadbytočný. Predmetná poľnohospodárska pôda je podľa stanoviska príslušnej obce doručeného do spisu určená dnes ako i do budúcna na poľnohospodárske účely, teda ani výhľadovo sa, pokiaľ ide o dotknutý pozemok, nepočíta s tým, že by bol využívaný na niečo iné, napr. na stavebné účely. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v znaleckom posudku sa síce uvádzajú koeficienty navýšenia z dôvodu poberania dotácií poľnohospodármi, treba si však uvedomiť, že možno by bola vhodná i redukcia, ktorá ale v znaleckom posudku použitá nebola. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 220/20014 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, z obsahu ktorého v § 3 a nasl. vyplývajú povinnosti pre každého vlastníka pôdy, napr. vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, atď. Pri stanovovaní ceny poľnohospodárskej pôdy bolo znalcom v písomnej podobe, ako aj pri výsluchu na pojednávaní jednoznačne uvedené, že pokiaľ ide o ohodnotenie poľnohospodárskej pôdy formou
znaleckého posudku, ktorá je dnes i do budúcna určená výlučne na poľnohospodárske účely, používa sa výlučne metóda polohovej diferenciácie; iné metódy, resp. kombinácie metód, ktoré obsahujú v sebe iné navyšovacie koeficienty pre zvýšenie ceny dotknutých pozemkov, by sa použili len v prípade, pokiaľ by sa aspoň výhľadovo v predmetnej lokalite počítalo zo strany obce, ktorá je príslušná formou územno- plánovacej dokumentácie obmedziť vlastnícke práva k pozemku, resp. pokiaľ by stanovovala obec aspoň výhľadovo možnosť na dotknutých pozemkoch stavať, ale táto možnosť tu nie je. Súd, ako aj strany sporu majú k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorej obsahom je i dotknutá parcela, resp. spoluvlastnícky podiel k nej a hoci sú v tejto kúpnej zmluve pozemky z katastrálneho územia Braväcovo, ako aj Brezna, teda nielen z dotknutého k. ú. obce Beňuš, spriemerovaná cena za 1 m2 po prepočítaní vychádza 0,165 Eur/1 m2 oproti znaleckému posudku, ktorý pri zaokrúhlení stanovil hodnotu dotknutého pozemku na 0,113 Eur za 1 m2. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu vypovedá o tom, že táto cena je korektná a mohol by ju akceptovať i žalovaný. K návrhu žalovaného, aby bol vypracovaný ďalší znalecký, nevidí dôvod, pretože ak bude vypracovaný znalecký posudok, musí byť vzhľadom na charakter pôdy a účel, ktorému má pôda slúžiť do budúcna, vypracovaný formou polohovej diferenciácie. Ak by bol vypracovaný inou metódou, tak by v sebe obsahoval koeficienty, ktoré obsahuje pozemok, ktorý môže byť použiteľný na stavebné účely; je skutočne obrovský rozdiel medzi prácou poľnohospodára, ktorý sa snaží zabezpečiť potravinovú bezpečnosť štátu a developera. Pre developera ide o jednorazovú investíciu, či už technicky zhodnotí pozemok, na ktorom môže niekto stavať alebo spraví aj ten ďalší krok, že po technickom zhodnotení postaví objekty na kľúč, ktoré následne predá. Tým jeho pôsobenie končí a veľmi ľahko si spočíta, čo investoval a za čo predal. Pokiaľ ide o poľnohospodárov, tam je to jednoducho neustály boj doslova a do písmena aj s prírodou, pretože jeho povinnosťou je investovať nielen do pôdy, ale aj do obrábacích strojov, do miezd, do poistení majetku, a to permanentne každý rok, pričom výsledok jeho práce a výnosnosť úsilia záleží nielen od kvality pôdy, ale aj od prírody, ktorú nikto nemôže ovplyvniť. Záverom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania.
15. Súd v priebehu pojednávania návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.
16. Znalec F.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, G. si podaním doručeným súdu dňa 02.08.2017 uplatnil nárok na náhradu za stratu času v súvislosti so znaleckou činnosťou vo výške 40,- Eur.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z LV č. XXXX, znaleckého posudku č. 11/2006, písomného vyjadrenia žalobcu označeného ako „doplnenie k výzve“ doručeného súdu dňa 04.04.2017 a znaleckého posudku vypracovaného zhotoviteľom F.. G. S. č. 09/2017, výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, vyjadrenia obce Beňuš z 20.03.2017 a 17.03.2017, písomného vyjadrenia SPF z 23.05.2017, kúpnej zmluvy predloženej žalobcom dňa 12.06.2017 označenej ako „Zmluva o prevode nehnuteľností“, písomného vyjadrenia znalca F.. G. S., ako aj výsluchom strán sporu a znalca.
18. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :
19. V súlade so spresnením žalobcu na pojednávaní dňa 05.06.2007 sa žalobca domáha, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovanom na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom ako parcela č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaná ako parcela reg. E a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu a žalobcu zaviaže povinnosťou zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému osobitne, sumu vo výške 68,70 Eur za ich spoluvlastnícke podiely.
20. SPF ako zástupca žalovaných 1/, 2/ síce súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, ako aj s jej prikázaním do vlastníctva žalobcu, avšak nesúhlasí s výškou ponúkanej náhrady za ich spoluvlastnícke podiely, ktorá je podľa neho nízka, nezodpovedajúca skutočnej hodnote veci.
21. Súd pri rozhodovaní o predmetnej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona : 22. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
23. Podľa § 141 ods. 1 O.z., spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
24. Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
25. Podľa § 142 ods. 2 O.z., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
26. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.
27. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.
28. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; 30) obdobne postupuje správca, 30aa) ak ide o lesné pozemky.
29. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.
30. Podľa § 209 ods. 1 C.s.p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2011, sp. zn. 1Cdo/33/2010).
32. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť stranám viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 O.z.). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva).
33. V danom prípade má súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaní 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXX o výmere 1 586 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovaných na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom na LV č. XXXX, a to žalobca v podiele 1/3, žalovaný 1/ v podiele 1/3 a žalovaná rovnako 2/ v podiele 1/3.
34. Súd sa pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady, ktorú je žalobca povinný vyplatiť žalovaným 1/, 2/ oprel o súkromný znalecký posudok č. 9/2017 zo dňa 01.04.2017 vypracovaný znalcom F.. G. S. v zmysle § 209 C.s.p., keďže predmetný znalecký posudok podrobne vyhodnocuje hodnotu pozemkov vrátane toho, ktorý je predmetom tohto konania; jedná sa o aktuálny znalecký posudok, od ktorého vypracovania uplynulo len cca. päť mesiacov. Predmetný znalecký posudok obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. Hoci predmetný znalecký posudok neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., s ohľadom na skutočnosť, že obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 382/2004 Z.z., je komplexný, celistvý, podrobne odpovedajúci na právne relevantné otázky a s ohľadom na vysvetlenia poskytnuté znalcom v priebehu pojednávania dňa 31.07.2017, ako aj v stanovisku doručenom súdu znalcom dňa 07.07.2017, súd aplikoval výsledky znaleckého dokazovania v predmetnom konaní. Závery uvedené v znaleckom posudku, t.j. zistená hodnota predmetnej nehnuteľnosti zodpovedá záverom uvedeným v zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 24.05.2016 (č. l. 73 spisu), ako aj súkromnému znaleckému posudku č. 11/2016 zo dňa 11.12.2016. Súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal z cenovej mapy nehnuteľností (č. l. 60) doloženej SPF, keďže v rámci predmetného dokladu je určená len priemerná všeobecná hodnota pozemkov pre celý Okres Brezno. Rovnako ani cenová ponuka na prenájom uvedená na č. l. 62 nie je použiteľná v tomto konaní, keďže sa jedná o nehnuteľnosti v úplne inej lokalite ( konkrétne Brezno - Mazorníkovo), ktorá objektívne už len s ohľadom na jej umiestnenie v rámci obvodu mesta Brezna nemôže mať rovnakú hodnotu ako orná pôda nachádzajúca sa v extraviláne obce Beňuš vo vzdialenosti cca. 10 km od okresného mesta Brezna, pri ktorej nie je predpoklad jej iného využitia než na poľnohospodársku činnosť.
35. Súd v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 C.s.p. zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, keďže hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bola v miere dostačujúcej pre rozhodnutie súdu vo veci samej zistená znaleckými posudkami č. 11/2016 zo dňa 11.12.2016, č. 9/2017 zo dňa 01.04.2017, ako aj z doloženej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.05.2016. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania by tak bolo absolútne nehospodárne a neúčelné.
36. V zmysle predloženého znaleckého posudku č. 9/2017, vyjadrení strán sporu a výpisov z listu vlastníctva má súd ďalej preukázané, že parcela č. XXXX o výmere 1586 m2, druh pozemku: orná pôda; nachádzajúca sa v katastrálnom území Beňuš, obec Beňuš, okres Brezno, evidovaná na Okresnom úrade Brezno, odbore katastrálnom na LV č. XXXX, predstavuje ornú pôdu nachádzajúcu sa v extraviláne obce Beňuš a jej celková cena bola znaleckým posudkom stanovená na 206,10 Eur, teda 0,1128 Eur za 1 m2.
37. V rámci konania nebola preukázaná existencia žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 O.z., ktorý by bránil vyporiadaniu predmetných nehnuteľností, či už rozdelením, prikázaním nehnuteľností do vlastníctva jedného z účastníkov za náhradu, alebo predajom.
38. S ohľadom na prejavenú vôľu strán sporu, ktorí všetci so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasia a s ohľadom na neexistenciu dôvodov podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti.
39. Na základe vykonaného dokazovania a výpovedí strán sporu súd dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán sporu s poukazom ustanovenia § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z.z. nie je možná s ohľadom na veľkosť pozemku (1586 m2). Jedná sa o ornú pôdu, ktorej deľbou by nevyhnutne vznikli pozemky menšie ako 2000 m2. Keďže deľba pozemku nie je možná, s ohľadom na prejavenú vôľu žalovaných 1/, 2/, ktorí s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasia, s ohľadom na prejavenú vôľu žalobcu, ktorý prejavil súhlas, aby mu nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, bola prikázaná do výlučného vlastníctva, ako aj na skutočnosť, že žalobca je družstvo zameriavajúce sa na živočíšnu a rastlinnú výrobu, ktoré obhospodaruje pozemky v obvode obce Beňuš a inak ich ekonomicky využíva, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, v prospech žalobcu. 40. S ohľadom na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, o ktorom rozhodol súd vo výroku II. rozsudku, bolo potrebné určiť výšku náhrady, ktorú je žalobca povinný žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť za ich spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti. Celková cena nehnuteľnosti, parcely č. 5845 vedenej na LV č. XXXX tak, ako bola stanovená znaleckým posudkom č. 9/2017 zo dňa 01.04.2017 je 206,10 Eur. Žalovaný 1/ pri veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 má od žalobcu v zmysle § 142 ods. 1 O.z. nárok na náhradu vo výške 68,70 Eur (1/3 zo sumy 206,10 Eur) a žalovaná 2/ pri veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu 1/3 má od žalobcu v zmysle § 142 ods. 1 O.z. tiež nárok na náhradu vo výške 68,70 Eur (1/3 zo sumy 206,10 Eur), na úhradu ktorých súd zaviazal žalobcu ako osobu, ktorej bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva.
41. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. Súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia uložených povinností z 3 dní na 30 dní.
43. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.
44. Znalec F.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, G., podaním doručeným dňa 02.08.2017 si uplatnil náhradu za stratu času za znaleckú činnosť - výpoveď pred súdom na pojednávaní dňa 31.07.2017 vo výške 40,- Eur.
45. Podľa § 252 C.s.p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
46. Podľa § 258 ods. 1 C.s.p., náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012, sp.zn. 4 MCdo/10/2012).
50. Žalobca bol v rámci predmetného konania v plnom rozsahu úspešný, keď súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom požadovaným žalobcom. Súd pri posudzovaní miery úspechu a neúspechu nemohol zohľadniť výšku požadovanej a priznanej náhrady za vyporiadavané podiely žalovaných, keďže výška náhrady v zmysle § 142 ods. 1 O.z. spočíva výhradne na úvahe súdu. Žalobca mal teda v predmetnom konaní úspech v rozsahu 100 %. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
51. S ohľadom na neúspech žalovaných 1/, 2/, súd o náhrade výdavkov, ktoré vznikli znalcovi F.. G. S. v súvislosti s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 31.07.2017, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku VI. a zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili F.. G. S. náhradu za stratu času v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať žalobu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.