Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/556/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AENEA Legal, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. Bc. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej opatrovníkom: Mesto Nitra, Štefánikova 60, 949 01 Nitra, a 2. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 11.172,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/632/2015-136 zo dňa 19.05.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.714 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 26.01.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatnej žalovanej až do výšky poskytnutého plnenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalované 1/, 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov k rukám jeho právneho zástupcu v sume 399,39 eura s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatnej žalovanej až do výšky poskytnutého plnenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.894,38 eura so 4% úrokom od 12.03.2014 do zaplatenia ako aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013 do zaplatenia, ďalej poistného v sume 10,09 eura a ďalšieho poistného z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu zo dňa 29.12.2011, pričom žalovaná 1/ bola dlžníčka a žalovaná 2/ bola ručiteľka. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanej 1/, ktorej následne súd ustanovil opatrovníka.

2. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 29.12.2011 zmluvu o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu, v ktorej žalovaná 1/ vystupovala ako dlžníčka a žalovaná 2/ ako ručiteľka. Výška pôžičky bola 2.655,52 eura a na jej splatenie bola dohodnutá mesačná splátka 29,53 eura. Žalovaná 1/ sa dostala do omeškania so splácaním dlhu a ku dňu 25.01.2013 sa stal splatný celý dlh vo výške 2.714 eura (istina 2.655,52 eura, poplatky 34,83 eura, úrok 23,65 eura). Medzi žalobcom a žalovanými teda vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o pôžičke ako občianskoprávny vzťah. Na všetky právne vzťahy strán sporu sa podľa názoru súdu prvej inštancie majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobu, čo sa týka nesplatenej istiny 2.655,52 eura, poplatku v sume 34,83 eura a vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 23,65 eura súd považoval za dôvodne podanú. S plnením dlhu sa žalované dostali do omeškania, a tak súd zaviazal žalované na úhradu sumy 2.714 eura s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013 do zaplatenia s odkazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení rozsudku súd ďalej uviedol, že nárok žalobcu v časti úroku, poplatkov a poistného i do budúcnosti, po splatnosti

dlhu, považoval za taký, ktorý bol v rozpore so zákonom. Totiž podľa záveru súdu výzvou na predčasné splatenie dlhu zmluva ako celok zanikla a zanikla teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Po dátume splatnosti si žalobca už nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, ktorý mu súd aj priznal. Podľa bodu V. ods. 1 zmluvy si však strany dohodli úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy), a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie zmluvného vzťahu.

3. V časti vyčísleného úroku v sume 124,52 eura a 4% úroku zo sumy 2.894,38 eura od 12.03.2014 do zaplatenia, poplatkov v sume 65,95 eura, poistky v sume 10,09 eura a vo výške 3,5% zo zostatku istiny ročne do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok a ostatné zmluvné dojednania po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po splatnosti dlhu zmluvné dojednania zanikajú. Veriteľ ďalej nemá nárok na poplatky a na iné nároky vyplývajúce zo zmluvy ako je poistné a je nelogické, aby sa po skončení zmluvy platilo poistné. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (25.01.2013). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 51, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 546, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP a poukázal na to, že poskytnutú pôžičku nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský úver a zmluvu o pôžičke č. 5268/2011 nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením subsumoval zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠPF“) do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované pôžičky nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“. Študentský pôžičkový fond podľa § 1 ods. 1 zákona o ŠPF je neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a túto činnosť vykonáva vo verejnom záujme, preto Študentský pôžičkový fond nemôže byť považovaný v zmysle § 52 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka za dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Činnosť Študentského pôžičkového fondu nie je obchodného ani podnikateľského charakteru, čo je zrejmé aj z § 9 ods. 1 zákona o ŠPF, v zmysle ktorého prostriedky fondu možno použiť na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a na správu fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri obchodných spoločnostiach.

5. V odvolaní žalobca k otázke zákonného, resp. zmluvného úroku a úroku z omeškania uviedol, že ku dňu 11.03.2014 predstavovala dlžná suma poskytnutej splatnej pôžičky vrátane príslušenstva sumu 2.894,38 eura, pričom tá pozostávala z istiny - 2.655,52 eura, poplatkov a náhrad - 90,69 eura a zmluvného úroku - 148,17 eura. Žalobca zaslal žalovanej 1/ upomienky na uhrádzanie jednotlivých splátok a aj výzvu na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky, ktorá bola zaslaná aj žalovanej 2/. Na základe tejto výzvy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a z toho dôvodu nedošlo k zániku, resp. neplatnosti zmluvy. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že nebol oprávnený žiadať zmluvné úroky aj

po splatnosti celej dlžnej sumy. Žalovaná 1/ sa dostala ku dňu 26.01.2013 do omeškania so zaplatením viac ako dvoch splátok, a tak sa celý dlh stal k uvedenému dátumu splatným. Nezaplatenú časť pôžičky úročil zmluvným úrokom 4 % ročne aj po zosplatnení celého dlhu, pretože zmluvný úrok plynie až do splatenia celého dlhu. V zmysle § 14 ods. 4 zákona o ŠPF a čl. V. ods. 1 zmluvy mu prináleží 4% úrok ročne aj po splatnosti celého dlhu. Aj keď sa jeho výška mení, ide stále o ten istý úrok, ktorý si zmluvné strany dohodli. V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/95/2014 zo dňa 28.08.2014. K poistnému dlžnej čiastky pôžičky žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy bola žalovaná 1/ skupinovo poistená pre prípad smrti alebo trvalých následkov spôsobených úrazom. Podľa č. VI. ods. 6 zmluvy sa poistné pripisuje na ťarchu účtu dlžníka raz do roka až do splatenia celého dlhu. Vzhľadom na ustanovenie čl. VI. ods. 1, 2, 5 a 6 zmluvy žalobca v petite uviedol poistné vo výške 10,09 eura za rok 2014 a ďalej v sume 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia. Čo sa týka výroku rozsudku o trovách konania, žalobca zotrval na ich priznaní v ním uplatnenej sume 573,05 eura .

6. Žalované 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanou 2/ ako ručiteľkou zmluvu o pôžičke č. 5268/11 zo Študentského pôžičkového fondu, žalovaná sa zaviazala pôžičku riadne splácať, avšak zmluvné podmienky nedodržala a splátky riadne a včas neplatila. Žalobca ju preto vyzval na jednorazovú úhradu zostatku pôžičky. Ku dňu 25.01.2013, kedy sa stal splatný celý dlh, predstavoval dlh 2.714 eura (istina 2.655,52 eura, poplatky 34,83 eura, úrok 23,65 eura). Ku dňu 11.03.2014 bola dlžná suma poskytnutej pôžičky a splatnej pôžičky vrátane príslušenstva suma vo výške 2.894,38 eura, pričom tá pozostávala z istiny v sume 2.655,52 eura, poplatkov a náhrad v sume 90,69 eura a 4% zmluvného úroku v sume 148,17 eura. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí priznal žalobcovi sumu 2.714 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.714 eura od 26.01.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Zmluva o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá ešte za účinnosti zákona o ŠPF, ktorý bol zrušený zákonom č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, účinným od 01.01.2013, ktorý v ustanovení § 23 ods. 2 a 3 ustanovuje, že právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu od 01.01.2013 je Fond na podporu vzdelávania a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril Študentský pôžičkový fond vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke, alebo vznikli na základe takýchto zmlúv, prechádzajú na Fond na podporu vzdelávania s účinnosťou od 01.01.2013. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona o spotrebiteľských úveroch v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver. Na základe tohto ustanovenia pôžičku poskytnutú Študentským pôžičkovým fondom nemožno považovať za spotrebiteľský úver a rovnako Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5268/11 za spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad vyslovene neaplikoval osobitný zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia spornej zmluvy, resp. ku dňu vzniku rozhodujúcich právnych skutočností, ktorý je v predmetnej veci kľúčový a na základe ktorého bola uzavretá zmluva medzi stranami sporu. V tomto smere bolo potrené v konaní aplikovať ustanovenia uvedeného zákona, a to aj pre posúdenie dôvodnosti uplatneného príslušenstva pohľadávky, ktoré je upravené v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o ŠPF, podľa ktorého sa pôžička spláca s úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne počas splácania, a v ustanovení § 14 ods. 4 zákona o ŠPF, podľa ktorého v prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 zákona alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane

sa celá pôžička alebo jej časť splatnou; nezaplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4 zákona.

10. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu v časti zmluvných úrokov po splatnosti celej dlžnej sumy odvolací súd hodnotil ako nesprávny. Právny názor, z ktorého súd vychádzal, bol len v niektorých ojedinelých prípadoch použitý najmä v prípadoch spotrebiteľských úverov a ich predčasnou splatnosťou, pričom nejde o „ustálenú“ súdnu prax, v zmysle ktorej po zosplatnení úveru veriteľovi nevzniká právo ďalej žiadať zmluvné úroky zo zosplatnenej časti úveru odo dňa, kedy k zosplatneniu došlo. V prejednávanej veci je dané právo žalobcu žiadať úroky aj po dohodnutej dobe splatnosti pôžičky, pričom je osobitne upravené v zákone o ŠPZ. V tomto prípade podľa obsahu spisu nedošlo k uzatvoreniu dohody o splátkach pôžičky, pretože žalovaná 1/ dohodu nepodpísala a žalobcovi ju nedoručila a následne prvá mesačná splátka pôžičky bola stanovená na mesiac november 2012. Zákon pamätá na prípady, keď dlžník neuzavrie dohodu o splátkach, lebo podľa § 14 ods. 4 zákona, ak dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 zákona, alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička, alebo jej časť splatnou a nesplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu podľa 13 ods. 4 zákona. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tomto smere prijaté v rozpore so zákonom. Ani v prípade ďalších uplatnených nárokov, ktoré súd prvej inštancie ako nedôvodné zamietol, sa súd dôsledne nevysporiadal so zmluvnou úpravou týkajúcou sa uvedených nárokov, pretože v zmysle čl. III. bod 4. predmetnej zmluvy o pôžičke mal veriteľ právo pripisovať úroky, poplatky a náhrady podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad a podľa čl. VI. bod 6. tejto zmluvy; rovnako poistné sa malo pripisovať na ťarchu účtu dlžníka raz do roka až do splnenia celého dlhu.

11. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne nesprávne a že sú splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie bude musieť nanovo rozhodnúť a znovu sa prípadom zaoberať v časti, v ktorej žalobu zamietol. Prvý výrok rozsudku bol totiž vydaný v prospech žalobcu, ktorý v podstate odvolaním napadnúť ani nemohol, a ktorý v dôsledku absencie odvolania žalovaných nadobudol právoplatnosť. Žalobca podal odvolanie len proti výroku rozsudku o zamietnutí zvyšku žaloby, ktoré odvolací súd posúdil ako opodstatnené. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 vec znovu prejedná a rozhodne o zvyšku žaloby žalobcu na podklade právneho predpisu, ktorým je zákon o štátnom pôžičkovom fonde. Nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby bolo podľa § 220 ods. 1 dostatočne presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 , s ohľadom na celkový výsledok sporu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .