Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/31/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava proti žalovanej: Y. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. D. XXXX/X, XXX XX T., Č. S., o zaplatenie 125,65 EUR s prísl., takto,

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e, že nemá na konanie právomoc.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 125,65 EUR s príslušenstvom titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

Žalovaná nie je evidovaná v Registri obyvateľov SR. Žalobca v žalobe uviedol adresu bydliska žalovanej U. XXX/X, XXX XX T., pričom na túto adresu sa nepodarilo doručiť súdnu zásielku. Súd na účely zistenia pobytu žalovanej požiadal o súčinnosť Mestský súd v T., podľa ktorého má žalovaná evidovaný trvalý pobyt na adrese D. XXXX/X, XXX XX T., na ktorú sa žalovanej podarilo do vlastných rúk doručiť žalobu s prílohami a poučenie v zmysle čl. 26 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, t.j. sa nezúčastnila konania.

Z listu OO PZ Bratislava Staré Mesto - východ zo dňa 20.04.2017 vyplýva, že na adrese Š. X, T. vyplývajúcej z príloh k žalobe sa nachádza budova bývalej ubytovne, ktorá už asi dva roky nie je funkčná a na tejto adrese dlhodobo nikto nebýva.

Podľa § 3 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Podľa čl. 18 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V rámci skúmania procesných podmienok súd dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie vo veci.

Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny telekomunikačných služieb na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469. Právny predchodca žalobcu vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania (okrem iného) poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je žalovanú potrebné považovať za spotrebiteľa. Medzi žalobcom a žalovanou tak súčasne vznikol vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z listu Mestského súdu v T. vyplýva, že bydlisko žalovanej sa nachádza na ulici D. XXXX/X, XXX XX T., na ktorú sa jej podarilo do vlastných rúk doručiť žalobu spolu s poučením v zmysle čl. 26 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, pričom žalovaná sa nezúčastnila konania. Žalovaná rovnako nie je evidovaná v Registri obyvateľov SR. Z hľadiska právomoci súdov Slovenskej republiky je podstatnou skutočnosť to, že žalovaná nemala v čase podania žaloby na tunajší súd bydlisko v Slovenskej republike a v prejednávanom spore vystupuje ako spotrebiteľ, a teda nárok voči nej možno v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 uplatniť len na súde členského štátu, v ktorom má žalovaná bydlisko. Keďže žalovaná v čase začatia konania preukázateľne nemala bydlisko na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Konanie, predmetom ktorého je zaplatenie ceny telekomunikačných služieb, v zásade spadá do právomoci všeobecných súdov, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné predmetný spor prejednať pred súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku a konanie zastavil bez postúpenia veci inému príslušnému orgánu.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným § 256 ods. 1 CSP. Žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, čím z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Keďže žalovanej v príslušnom štádiu konania žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.