Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/25/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. V. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov matky: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, M. R., občianka Slovenskej republiky a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX, Bd de la résistance, E., V., štátny občan Marockého kráľovstva, zastúpeného Mgr. P. T., advokátka so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, IČO: 30 855 869, na návrh matky o určenie výživného pre maloleté dieťa a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/143/2016-81 zo dňa 31.05.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500,- eur a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc mesiacom máj 2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 38a; 39 ods. 3 zák. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, §§ 2; 366 Civilného mimosporového poriadku, §§ 324 ods. 1; 325 ods. 1; 326; 328 ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá; 330 veta prvá Civilného sporového poriadku, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

3. Konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania mal súd osvedčené, že starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje matka sama, otec žiadnym spôsobom neparticipoval a ani neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Maloleté dieťa má značné mesačné výdavky, nakoľko sa vo voľnom čase venuje nákladným záľubám, akými sú lyžovanie, plávanie, futbal, hra na klavír a tenis. Otec na výživu maloletého dieťaťa riadne neprispieva i napriek tomu, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou. Matka je nezamestnaná, ale musí hradiť všetky výdavky maloletého dieťaťa sama, preto jej finančne pomáhajú jej rodičia. Matka osvedčila, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že dieťa je ohrozené na výžive. Otec je advokátom v Marockom kráľovstve s osvedčeným mesačným príjmom okolo 17.000,- eur. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletého dieťaťa súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca počnúc mesiacom máj 2017, v ktorom nariadil toto neodkladné opatrenie, zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Pri určovaní výšky nevyhnutného výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a vychádzal i z osvedčených súčasných zárobkov rodičov. Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadil len do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Podrobné dokazovanie ohľadom

majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa bude predmetom rozsiahleho dokazovania v konaní o veci samej, t. j. rozhodnutím vo veci samej na základe vykonaného dokazovania súd bude môcť uložiť otcovi povinnosť plniť výživné aj vo vyššej výške alebo v nižšej výške, než mu uložil týmto neodkladným opatrením, a to aj spätne tri roky odo dňa začatia konania v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec.

5. V odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky a predmetné rozhodnutie vydal nepríslušný súd. 2-krát podaniami žiadal, aby súd objasnil procesné podmienky konania, za ktorých si osvojil príslušnosť vo veci konať, keďže miesto obvyklého pobytu dieťaťa v čase podania návrhu vyriešené nebolo a nebolo tomu tak ani v čase právoplatného rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Rozhodnutie vydal nepríslušný súd aj z toho dôvodu, že nebol súdom, ktorý by musel rozhodovať a urobiť opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa, kde by sa na jeho ochranu mala zabezpečiť neodkladným opatrením výživa len v nevyhnutnom rozsahu, pretože o tento prípad zjavne nešlo. Sumu 500,- eur nepovažoval otec za nevyhnutný rozsah na zabezpečenie výživy maloletého s ohľadom na skutočnosť, že otec platí pravidelné výživné v sume 200,- libier mesačne na matkin účet. Napriek písomným žiadostiam otca, aby mu súd oznámil, ako sa vysporiadal s procesnými podmienkami, súd mu uvedené neoznámil. Otec sa pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že podľa jeho názoru pojednával nepríslušný súd. Napriek písomným vyjadreniam otca, ktorý preukázal, že platí na účet matky sumu 200,- libier, kde už samotný fakt, že dieťaťu sa zabezpečuje výživa v plnej výške, nestačil tento dôkaz na to, aby súd vyhodnotil nevyhnutnú mieru zabezpečenia výživy dieťaťa. Vzhľadom na stav, ktorý mal súd preukázaný a na výdavky, ktoré vyčíslila matka, súd niekde pravdepodobne pochybil v tom, ako vyhodnotil faktický stav vo vzťahu k potrebám dieťaťa a k predloženým dôkazom, ako aj skutočnostiam, ktoré mal preukázané. Skutočnosť o príjme otca vo výške 17.000,- eur mal súd preukázanú pravdepodobne tvrdením matky. Matka uviedla, že otec neplatí výživné a o dieťa sa nezaujíma. Otec predložil dôkazy o tom, že výživné platí ako aj preukázal, že prebieha konanie o výkon rozhodnutia o styk otca s dieťaťom a tiež návratové konanie. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné. Nie je zrejmé, podľa akých kritérií rozhodol nepríslušný súd o nevyhnutnej miere prispievania na výživné v sume 500,- eur, ktorá je v rozhodovacej činnosti súdu skutočne ojedinelým prípadom, a to aj v kontexte s tým, prečo nezamestnaná matka vyrába dieťaťu náklady. Matka vie, že otec má ďalšieho syna a ďalšie dieťa očakáva.

6. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka.

Vo vyjadrení uviedla, že prikladá právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 21P/102/2016-250 zo dňa 14.11.2016 a č.k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017, ktoré potvrdzuje zamietnutie návrhu otca na návrat do predošlého bydliska, čo potvrdzuje správnosť jurisdikcie Okresného súdu Kežmarok v konaní vo veci určenia výživného. Argument otca, ktorý o tomto rozhodnutí vedel, je preto prekvapivý. Otec nevynaložil žiadnu snahu dohodnúť sa s matkou na výživnom. Doklady o nákladoch na dieťa predložené súdu sú reálne. Otec nepredložil žiadne fakty, ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia matky. Otec tvrdí, že prebieha návratové konanie, aj keď vie, že toto už dávno skončilo. V čase, keď otec nemal svoju advokátsku kanceláriu, platil výživné 400,- libier. Teraz má aj iné zdroje príjmu. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že mu matka nedala údaje o svojom bankovom účte. Plat otca je vysoko nadpriemerný, žije luxusným spôsobom života. Otec nemôže očakávať od matky, aby uhrádzala všetky náklady spojené s maloletým. Otec musí prispievať aspoň sumou 750,- eur mesačne, minimálne sumou 650,- eur mesačne.

Matka k svojmu odvolaniu pripojila uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 21P/102/2016-259 zo dňa 14.11.2016 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017, písomnú žiadosť právnej zástupkyni otca, aby ju táto kontaktovala písomne na adrese jej bydliska, nie prostredníctvom emailu, list, ktorým mal byť zrušený účet matky v banke a prehľad o stretnutiach otca s maloletým.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2016 žiadala určiť zo strany otca výživné vo výške 400,- libier mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec na maloletého výživné dobrovoľne neplatí. Platil výživné vo výške 200,- až 400,- eur nepravidelne. Od apríla 2016 neplatí žiadne výživné. Maloletý navštevuje základnú školu. Matka je nezamestnaná, financuje všetko sama, aj keď jej otec dal potvrdenie, že jej bude platiť 400,- libier mesačne.

12. Dňa 24.01.2017 doručil otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu žiadosť o preskúmanie procesných podmienok konania, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nie sú tieto podmienky preskúmané a domnieva sa, že nie je založená právomoc súdov SR rozhodovať o návrhu matky. Na OS Košice I prebieha konanie o návrat dieťaťa do jurisdikcie jeho obvyklého pobytu Q. J.. Vo veci bolo vydané prvostupňové uznesenie, voči ktorému sa otec odvolal a konanie k dnešnému dňu nie je skončené. Otec výživné riadne stále platí na bankový účet matky vedený v Q. J.. Platby sú pripísané na účet matky pravidelne každý mesiac vo výške 200,- libier.

13. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 26.01.2017.

14. Dňa 26.01.2017 doručil otec súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na 26.01.2017 a zároveň uviedol, že zasielal súdu žiadosť zo dňa 20.01.2017 o preskúmanie procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že na deň 26.01.2017 je vytýčené pojednávanie vo veci, pojednávanie bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky je nehospodárne a neefektívne. Otec žiadal nepojednávať v jeho neprítomnosti a toto odročiť.

15. Súd prvého stupňa vytýčil následne termín pojednávania na deň 20.04.2017.

16. Dňa 19.04.2017 doručil otec súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania, prípadne prerušenie konania do preskúmania procesných podmienok a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní. V tomto podaní zároveň uviedol, že zasielal súdu dňa 20.01.2017 žiadosť o preskúmanie procesných podmienok konania, Vzhľadom k tomu, že na deň 20.04.2017 je vytýčené pojednávania,, má za to, že bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky je nehospodárne a neefektívne. Žiadal, aby súd v jeho neprítomnosti nepojednával, prípadne aby konanie prerušil do doby, kým nebudú súdom preskúmané podmienky konania.

17. Na pojednávaní dňa 20.04.2017 bola vypočutá matka a kolízny opatrovník.

18. Dňa 20.04.2017 doručil otec súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania, prípadne prerušenie konania do preskúmania procesných podmienok a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní. Otec v tomto podaní opätovne uviedol, že zaslal súdu dňa 20.01.2017 žiadosť o preskúmanie procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že na 20.04.2017 je vytýčené pojednávanie, toto je bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky nehospodárne a neefektívne.

19. Následne otec doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 09.05.2017 označené ako opätovná žiadosť o preskúmanie procesných podmienok a vyjadrenie sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom tiež uviedol, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o návrat dieťaťa do jurisdikcie jeho obvyklého pobytu Jersey Islands. Do právoplatného skončenia konania o návrat maloletého nie je založená právomoc súdov SR konať vo veci určenia výšky výživného. Okresný súd Kežmarok nie je oprávnený vydať neodkladné opatrenie vo veci nariadenia platenia výživného v

nevyhnutnej miere, pretože na takéto rozhodnutie nie je založená jeho právomoc a tiež požadovaná výška 500,- eur nie je nevyhnutná miera nielen čo do výšky ale ani čo do nutnosti.

20. Na pojednávaní dňa 25.10.2016 boli vypočutí otec, matka, kolízny opatrovník a prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 14.11.2017 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

22. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva konštatovanie, že nakoľko v konaní vystupuje cudzí prvok, z úradnej povinnosti skúmal právomoc slovenských súdov konať a rozhodnúť o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného pre maloleté dieťa. Normanské ostrovy nie sú členom Európskej únie a súd nezistil, že by boli signatárom nejakej mnohostrannej medzinárodnej zmluvy o vyživovacej povinnosti a rovnako nezistil, že by medzi Slovenskou republikou a Normanskými ostrovmi bola uzatvorená nejaká dvojstranná zmluva upravujúca vyživovaciu povinnosť rodičov a detí. Preto súd prvej inštancie preskúmal právomoc podľa vnútroštátneho práva, a to zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko dieťa ako oprávnená osoba sa toho času zdržiava na území Slovenska a tiež s poukazom na to, že aj keby nemal právomoc vo veci konať, je povinný urobiť opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa.

23. Právomoc súdu konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu je založená na jeho obvyklom pobyte v štáte súdu v čase začatia konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by súd prvej inštancie riadne zistil, kde má maloletý obvyklý pobyt. Konštatovanie, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nerieši otázku určenia miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Je nepochybné, čo aj viackrát namietal otec vo svojich podaniach, že vo veci výživného pre maloleté dieťa by mal rozhodovať súd podľa jeho obvyklého pobytu a že nebola ujasnená jurisdikcia súdov Slovenskej republiky na konanie o výživnom. Odvolací súd sa s touto námietkou otca stotožňuje. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo o návrhu matky nemal rozhodovať súd podľa obvyklého pobytu dieťaťa.

24. Uznesením č. k. 21P/102/2016-250 zo dňa 14.11.2016 Okresný súd Košice I bol síce zamietnutý návrh otca na návrat maloletého P. V. A. do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Kráľovský súd v Q., avšak týmto rozhodnutím súd nekonštatoval, že maloletý nemá obvyklý pobyt v Q., Normanské ostrovy. Okresný súd Košice I v predmetnom uznesení len konštatoval, že nenariadením návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu sa nezakladá právomoc slovenských súdov vo veci samej v prípade otázky úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. O tejto otázke je aj naďalej oprávnený rozhodovať príslušný súd podľa miesta obvyklého pobytu maloletého, a to až do právoplatného ukončenia všetkých konaní týkajúcich sa maloletého v zahraničí.

25. Z vyššie uvedeného záveru Okresného súdu Košice I, ktorý bol potvrdený aj odvolacím Krajským súdom v Košiciach uznesením č. k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017 nepochybne vyplýva, že miestom obvyklého pobytu maloletého je Jersey, Normanské ostrovy a že návrhu otca na návrat maloletého do miesta obvyklého pobytu súd nevyhovel len z výnimočných dôvodov.

26. Zo spisu ďalej nevyplýva, že by súd prvej inštancie zisťoval, či vo vzťahu k maloletému boli v mieste jeho obvyklého pobytu už nejaké konania, na základe čoho otec platí výživné a pod., pričom uvedené je rozhodujúce pre vyslovenie záveru o tom, že všetky konania vo vzťahu k maloletému boli v mieste jeho obvyklého pobytu už právoplatne skončené, tak ako to konštatoval, Okresný súd Košice I, a s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie.

28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite sa zaoberať otázkou obvyklého pobytu maloletého, tento zistiť a vo svojom rozhodnutí riadne vysvetliť. Súd prvej inštancie sa oboznámi s listinami pripojenými k vyjadreniu matky k odvolaniu otca a bude sa zaoberať odvolacími námietkami otca.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa samotnej výšky výživného, odvolací súd konštatuje, že túto otázku bude možné riešiť až potom, čo sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou svojej právomoci konať vo veci vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého. V tomto smere bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa listinnými dôkazmi predloženými otcom v priebehu konania, a to pokiaľ ide o výšku a platenie výživného, ktoré mal doposiaľ poskytovať a tiež vo vzťahu k námietke matky, ktorá tvrdila, že zrušila bankový účet v Jersey, o čom má svedčiť písomný doklad (č. l. 112 spisu). Otázka, či otec uhrádza lebo neuhrádza výživné na maloletého v nevyhnutnej miere je totiž kľúčovou pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.