Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-197-2016.pdf
PDF · 88.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/197/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: 1. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času v R. a R., O. X, F. 2. B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 11.820,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/255/2015-109 zo dňa 25.04.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.820,95 eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 12.08.2013 do zaplatenia, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 391,20 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 732,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.247 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zistil, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 07.05.2009 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru žalovaným vo výške 8.300,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v dohodnutom čase. Ďalej sa žalovaní zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere. Úver mali žalovaní splácať v splátkach vo výške 139,07 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.06.2009 a posledná dňa 20.04.2018. Počet splátok bol dohodnutý na 107. Dohodnutá výška úrokov bola fixná do splatnosti 14,10 % ročne. Za správu úveru mal byť žalovanými hradený poplatok 1,99 eur mesačne a poplatok z poskytnutie úveru bol vo výške 189,17 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 16,49 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 12,37 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 6 851,64 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/I. . zo dňa 27.06.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2009 na žalobcu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.4.2011 do 20.04.2018, teda 85 splátok spolu v sume 11.820,95 eur vrátane príslušenstva. Splátky splatné od 20.08.2013 do 20.02.2018 sa stali splatnými potom čo bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť úveru. Zo žalobcom predloženého listu označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti značka XXXX/XX/XXXX zo dňa 20.05.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX. Toto oznámenie bolo doručené
obom žalovaným dňa 30.05.2013, o čom žalobca predložil súdu kópiu doručeniek. Teda splatnosť nenastala dňa 11.8.2013, ale už dňa 17.05.2013. Žalobca si uplatnil aj nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 391,20 eur zo splátok splatných od 20.04.2011 do 20.07.2013, a to z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti do 11.08.2013 pri úrokovej sadzbe 8,50 % ročne a následne pokračujúci úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo zosplatnenej sumy od 12.08.2013 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skonštatoval, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal preukázané platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 za splnenia podmienok daných § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tiež zistil, že pred postúpením pohľadávky na žalobcu táto bola vyhlásená za splatnú, a to jeho právnym predchodcom, a bolo preukázané aj doručenie tohto zosplatnenia žalovaným a to kópiami doručeniek.
4. Vyhodnotil, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný. V priebehu konania žalovaní nijako nenamietali nárok uplatnený podanou žalobou. Žalovaní potvrdili čerpanie úveru. Dlh chceli uhradiť a splácať v pravidelných splátkach. Je tak nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere, v zmysle ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaní neuhradili splátky úveru riadne a včas. Povinnosťou žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o úvere bolo úver splácať v splátkach po 139,07 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci a to od 20.06.2009 do 20.04.2018. Žalobca si podanou žalobou uplatnil 85 splátok úveru spolu vo výške 11.820,95 eur, ktoré boli splatné od 20.04.2011 do 20.04.2018, pričom splatnosť splátok splatných od 20.5.2013 do 20.02.2018 nastala dňa 17.05.2013, tak ako to vyplýva aj zo žalobcom predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaní neuhradili žalobcovi túto dlžnú sumu. Úhrady po postúpení pohľadávky boli započítané na skôr splatné záväzky. Dlžnú sumu nezaplatili ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe o zaplatenie sumy vo výške 11.820,95 eur vyhovel a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu spoločne a nerozdielne žalobcovi tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
5. Z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných od 20.04.2011 do 20.04.2018, žalobca vyhlásil dňa 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania žiadaný vo výške 8,50 % v súlade s § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania predstavujúci 8,50% ročne úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru počnúc dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti súd prvej inštancie taktiež považoval za dôvodný a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok vo výške 391,20 eur.
6. Súd prvej inštancie s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. neumožnil žalovaným priznanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur ako žiadali z dôvodu, že len dlh na istine by splatili za necelých 20 rokov. Aj keď konštatoval, že osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaných odôvodňujú umožniť splácať ich dlh, no narušilo by to vyváženosť záujmov oboch účastníkov konania a došlo by k faktickému popretiu právoplatne priznaných práv a ujme na oprávnených záujmoch žalobcu.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 732,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.247,01 eur ako odmenu za päť úkonov právnej služby vo výške 1.435,70 eur + paušál 3 x 8,39 eur ( v roku 2015) a 2 x 8,58 eur ( v roku 2016), spolu vo výške 42,33 eur. Na cestovných náhradách priznal sumu 138,99 eur (za pojednávanie na Okresnom súde v Ľubovni v počte 3 x zo vzdialenosti O. - X. S. a späť), za čo bola priznaná aj náhrada za stratu času vo výške 255,48 eur a k odmene bola pripočítaná aj DPH vo výške 374,50 eur. Takto bola priznaná odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zákona č. 282/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Tvrdil, že rozsudok je vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Prvoinštančný súd neuznal splátky uhradené žalovanými, a preto nebola správne určená suma na úhradu. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou o povolenie dlh splatiť v mesačných splátkach, iba konštatoval, že majetkové pomery žalovaných odôvodňujú umožnenie splácať dlh. Rovnako nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a inak ako splatiť dlh splátkami
vzhľadom na výšku jeho momentálneho príjmu nie je možné. Navrhol preto vyhovieť jeho odvolaniu a vrátiť vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a navrhuje ho potvrdiť.
10. Žalovaný v 1. rade zaujal svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu tvrdiac, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, je ochotný uhrádzať mesačne po 50 eur k 15-temu dňu v mesiaci. Žiadal preto povoliť splátka. Uviedol tiež, že súdom priznaná pohľadávka je neadekvátna oproti požičanej sume.
11. V ďalšom vyjadrení žalobca vyslovil svoj nesúhlas so splátkovým kalendárom vo výške 50 eur mesačne, čo však žalovanému nebráni, aby dobrovoľne vykonával úhrady, čím sa dlžná suma poníži. Je ochotný akceptovať mesačnú splátku vo výške 200 eur.
12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musí postupovať a vec posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.
14. Je potrebné v prvom rade skonštatovať, že súd prvej inštancie nedostatočne poskytol ochranu žalovaným ako spotrebiteľom. Z doteraz vykonaného dokazovania, a to najmä zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 07.05.2009 vyplýva, že bola uzavretá zmluva o spotrebnom bezúčelovom úvere pre mladých. Právnym predchodcom žalobcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru, a to ku dňu 17.05.2013. Túto skutočnosť súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil. Mimoriadne zosplatnenie je nutné považovať za zmenu obsahu záväzkového vzťahu, ku ktorej došlo počas jeho platnosti. Je možné ho považovať za spôsob zániku pôvodného záväzkového vzťahu jednostranným právnym úkonom (čo je možné či už v podobe odstúpenia od zmluvy alebo výpovede). Pri mimoriadnom zosplatnení zmluvy o úvere dochádza k zmene obsahu záväzku, teda sa menia niektoré práva a povinnosti strán. Veriteľovi zosplatnením totiž vzniká nárok na jednorazové vrátenie peňažného plnenia v podobe istiny úveru z dôvodu, že dlžník už nemá právo vrátiť ho v režime výhody splátok a zároveň na vrátenie úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Právo žalobcu na platenie úrokov z úveru po jeho zosplatnení však už zaniká. V tomto smere však súd prvej inštancie žalovaným neposkytol náležitú ochranu ako spotrebiteľom napriek tomu, že v napadnutom rozsudku cituje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým § 52 a nasl.
15. V danej veci je nevyhnutné ešte dodať, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik ( a trvanie) je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobom jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Pretrváva len povinnosť uhradiť doterajšie úroky a tým, že v čas dlžník neplatil istinu a úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením. Rovnako súd prvej inštancie nerozlišoval zmluvné úroky a úroky z omeškania, ktoré sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou za užívanie istiny) a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s plnením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa dochádza k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Dlžník však už za daného stavu nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať ( a splácať ich postupne v splátkach), t.j.
vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Teda zosplatnením úveru dlžník stráca právo držať požičanú sumu. Odvolací súd preto má za to, že po zosplatnení pohľadávky má veriteľ právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok.
16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a postupom podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude poskytnúť žalovaným potrebnú ochranu prináležiacu im ako spotrebiteľom, ustáliť výšku pohľadávky ku dňu zosplatnenia úveru, do kedy bol aj nárok na dohodnuté úroky z úveru a po zosplatnení už iba nárok na úroky z omeškania. Keďže k čiastočnej úhrade žalovanými došlo v roku 2015, teda po mimoriadnej splatnosti vyhlásenej ku dňu 17.05.2013, bude nutné započítať čiastočnú úhradu na pohľadávku vyčíslenú ku 17.05.2013. Nie je možné vychádzať pri vyčíslení dlžnej sumy z pôvodne dohodnutého počtu neuhradených splátok a v pôvodne dohodnutej výške, v ktorej sú nepochybne započítané aj dohodnuté úroky z úveru, na ktoré vzhľadom k mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní nemôžu byť zaviazaní.
18. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o všetkých trovách konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.