Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-2-2017.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. I., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, pracovisko Svidník, dieťa rodičov W. B., nar. X.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Ivo Babjak, advokát, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, a R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. A. O. XX, XXXXX O.-C., D., štátny občan X. republiky, zastúpený Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3P 19/2013 zo dňa 22.9.2016, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. IV, VIII, IX, X. II. Mení rozsudok vo výroku V a VI tak, že otec je oprávnený kontaktovať maloletú a komunikovať s ňou prostredníctvom videohovorov a hlasových hovorov, ktoré zabezpečuje internetová služba SKYPE a prostredníctvom mobilných telefonických hovorov na telefónne číslo matky 3x týždenne v trvaní jednej hodiny v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. a to v utorok, štvrtok a nedeľu s tým, že matka je povinná tento kontakt otcovi v daných intervaloch umožniť. III. Mení sa rozsudok vo výroku VII tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou od 1.9.2017 do 30.6.2018 každý tretí víkend v mesiacoch september, december, marec, jún v sobotu a nedeľu v čase od 18.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. V čase letných prázdnin v roku 2018 v čase od 1.7. do 14.7. so začiatkom od 17.00 hod. do 17.00 hod. posledného dňa tohto dvojtýždňového intervalu v mieste bydliska matky. Počnúc nasledujúcim kalendárnym rokom je otec oprávnený stýkať sa s maloletou od 1.7. do 14.7. v čase od 17.00 hod. do 17.00 hod. formou príslušného dvojtýždňového intervalu. Styk otca s maloletou sa vykoná tak, že otec vyzdvihne maloletú v mieste bydliska matky a pri ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dcéru na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný v určenom čase maloletú matke odovzdať v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sú povinní navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú k realizácii upraveného styku v konkrétnom prípade nemôže dôjsť, vždy najneskôr 48 hodín vopred.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. J. I.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: I. Zve r u j e maloletú J. I., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky W. B., nar. X.XX.XXXX. II. Ustanovuje W. B., nar. X.XX.XXXX matku maloletej zastupovaním maloletej J. I., nar. X.X.XXXX a spravovaním jej majetku.
III. Zaväzuj e otca R. I., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej J. I., nar. X.X.XXXX, výživným v sume 200 eura mesačne počnúc od 1.7.2013 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia. IV. Dlžné výživné na maloletú J. I., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 1.7.2013 do 31.8.2016 v sume 7 600 eura je otec maloletej povinný splácať v 100 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V. Otec maloletej R. I., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený kontaktovať maloletú J. I., nar. X.X.XXXX, a komunikovať s ňou prostredníctvom videohovorov a hlasových hovorov, ktoré zabezpečuje internetová služba VI. Skype, ktorou disponuje matka maloletej, ako aj prostredníctvom mobilných telefonických hovorov na telefónne číslo matky dieťaťa W. B. a to 1 x týždenne v nedeľu v trvaní jednej hodiny a to od 18:00 h do 19:00 h. Matka maloletej je povinná tento kontakt otcovi maloletej v daných intervaloch umožniť. VII. Otec maloletej R. I., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený stýkať sa s maloletou J. I., nar. X.X.XXXX, každý štvrť rok a to tretí víkend v mesiaci, v sobotu od 10:00 h do 18:00 h, v nedeľu od 10:00 h do 18:00 h, v prítomnosti matky a v bydlisku matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Obaja rodičia sú povinní navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú k realizácii upraveného styku v konkrétnom prípade nemôže dôjsť, vždy najneskôr 48 hodín vopred. VIII. Matka je povinná otca pravidelne informovať o maloletom dieťati, o zdravotnom stave a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletej dcéry a to tretí týždeň každého mesiaca v nedeľu formou emailu. IX. Štátu trovy konania nepriznáva. X. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloletá sa narodila v S., v D. republike, kde rodičia v tom čase spolu žili. Od 5.1.2013 matka s maloletou žije na území SR. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti 1BAUELEMENT G.M.B.H., TELFEN LANSIN 17, 39040 Castelrotto, ako robotník, pričom jeho čistý príjem je vo výške 1 687 eura. Matka maloletej pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku na živnosť, pričom jej mesačný čistý príjem je vo výške 1 102 eura. Maloletá s otcom komunikuje nepravidelne, od jej príchodu na územie Slovenskej republiky ju otec osobne nenavštívil. Mal. odmieta rozprávať s otcom, kričí, chytá amoky, nechce ho počuť, či na Skype, alebo po telefóne, medzi otcom a dcérou existuje jazyková bariéra. 4. Prijal právny názor, že vzhľadom na to, že maloletá je v starostlivosti svojej matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a u ktorej sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú (čo vyplýva zo správ kolízneho opatrovníka), pričom na druhej strane otec maloletej žije v zahraničí a to v D., je občan X. republiky, rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti matky. Zároveň súd ustanovil matku maloletej zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku. Pri určení výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletej. Zároveň súd určil styk otca s maloletou dcérou zohľadniac záujmy maloletej, ktorá je vo veku 4 rokov, otca osobne od 5.1.2013 nestretla, nepozná ho, nerozumie jeho reči. S určením styku v neprítomnosti matky sa súd nestotožnil, pretože mal. sa doposiaľ s otcom nestýkala, tento ju nevidel osobne od 5.1.2013 a je potrebné aby si dcéra najprv k otcovi vytvorila citové väzby. Súd zároveň zaviazal matku maloletého dieťaťa, aby otca pravidelne informovala o maloletom dieťati, o zdravotnom stave a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletej dcéry a to tretí týždeň každého mesiaca v nedeľu formou emailu. 5. Poukázal na ust. §36, ods. 1, § 24, ods. 4, ods. 5, § 62, ods. 1,2,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1, § 77, ods. 1 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania otca 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, nakoľko má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam rovnako ako s poukazom na ust. § 62 CMP má za to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a rozhodol v intenciách návrhu otca, ktorý korešponduje s listinnými dôkazmi produkovanými v konaní, alebo, eventuálne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že zdokladoval výšku svojho príjmu, výšku nájmu a takých výdavkov, ktoré musí mesačne vynaložiť na to, aby si udržal pracovný pomer (náklady na cestovanie za prácou, zabezpečenie stravy v práci), či bývanie v lakom minimálnom štandarde, aby zabezpečil okrem svojho života aj osobnú starostlivosť o druhé maloleté dieťa. Má za to, že nemožno zrovnávať výšku vyživovacej povinnosti v D., ktorá je však otcovi určená s prihliadnutím na príjem na minimálnej úrovni. Už len minimálna výška výživného v D. (250 eur na 8-ročné dieťa), či otcom preukázané náklady na bývanie (vo výške 800 eur) a
ďalšie nevyhnutné náklady súvisiace so zamestnaním svedčia o tom, že životná úroveň a teda minimálne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb sú v mieste pobytu otca neporovnateľne vyššie. Je preto podľa jeho názoru nesprávny argument súdu, že to tak nie je (a to bez bližšieho zdôvodnenia tejto argumentácie), pričom ako smerodajný bol braný len jeho príjem (cca. 1 700 eur mesačne), ktorý má absolútne inú relevanciu - aj s poukazom na vyššie uvedené - v D., teda v mieste pobytu otca a v súčasnom mieste pobytu dieťaťa. Porovnaním neporovnateľného (príjmu otca s výdavkami na Slovensku) došlo k ujme na právach otca, keďže súd výživné stanovil len aritmeticky vychádzajúc z jeho príjmu, pričom nevzal do úvahy fakt, že pokiaľ by otec neuhrádzal z toho príjmu tie základné mesačné výdavky', ktoré uviedol a listinnými preukázal, o prácu by prišiel a príjem by si neudržal. Je samozrejmé, že starostlivosť o dieťa prináša výdavky, otec má však za to, že tie, ktoré uviedla matka (bez ďalšieho zdokladovania) sú s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho denný režim značne nadhodnotené. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou a listinnými dôkazmi preložených otcom dieťaťa, preukazujú, že matka s mal. neodišla so spoločnej domácnosti na základe konsenzu s otcom, ale práve aj napriek jeho nesúhlasu. Tým znemožnila nielen otcovi osobne sa podieľať na výchove svojej dcéry, ale odoprela i dieťaťu právo na druhého rodiča. Otcovi sa v rozsudku vyčíta, že dieťa nikdy nenavštívil, nič mu neposielal. S poukazom na listinné dôkazy produkované otcom v konaní, ktoré preukazujú, že matka dlhodobo opierala otcovi právo kontaktu s dieťaťom aspoň telefonicky, sa jeho neprítomnosť v bydlisku dieťaťa nejaví ako nezáujem, ale ako rezignácia. Práve tieto okolnosti preukazujú, že matka styku bránila, čo spôsobilo, že maloleté dieťa nevie reč svojho otca a nepozná ho. Tieto skutočnosti však boli opäť aj pri určovaní rozsahu styku pričítané na ťarchu otca. Ten má naopak za to, že styk minimálnej prostredníctvom telefonických služieb a služby Skype je objektívne realizovateľné aj v ním navrhovanom rozsahu trikrát do týždňa, čím sa začne budovať a utvárať puto otca s dcérou, ktoré nie vinou otca nejestvuje a osobný styk potom bude oveľa jednoduchšie realizovateľný. 8. K odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník maloletej, navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v časti v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) a v časti je potrebné rozsudok zmeniť postupom podľa § 388 CSP. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Zákon o rodine (§ 62, ods. 2) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom vždy nutné zohľadniť nielen fakticky dosahovaný príjem rodiča, ale aj celkovú hodnotu jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a spôsob života, resp. životnú úroveň. 11. Zákon o rodine (§ 75 ods. l) vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
12. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o určení výživného potvrdiť. Výška výživného na maloletú J. zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám dieťaťa. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prvej inštancie správne pri skúmaní a hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Pre otca, ktorý má mesačné výdavky otca vo výške 1300 eur plus 250 eur na stravu ( podľa tvrdenia právnej zástupkyne otca na pojednávaní ) je súdom určené výživné aj v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Správne súd zohľadnil aj skutočnosť, že všetky výdavky spojené s výživou maloletej v plnej miere uhrádza matka, otec sa na pravidelných a nepravidelných výdavkov nepodieľa žiadnou formou. 13. Otec namieta rozsah styku určený súdom. Poukazuje na okolnosti zmeny obvyklého pobytu dieťaťa, ku ktorému malo dôjsť bez jeho súhlasu a na rozsah, ktorý nepostačuje na vybudovanie si vzťahu s dcérou, ktorá vzhľadom k okolnostiam v súčasnosti neovláda jazyk, v ktorom by mohla s otcom komunikovať. 14. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003).Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keeganvs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroonvs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Brondavs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998). Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 15. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom. 16. Úprava styku tak ako ju navrhol otec maloletej je v súlade so záujmom mal. J.. Je nutné si uvedomiť, že pre stanovenie rozsahu styku rodiča s dieťaťom je potrebné prihliadnuť na mnoho okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa. V prejednávanej veci v dôsledku zmeny pobytu dieťaťa a prerušenia kontaktu s otcom v útlom veku došlo k významnému narušeniu ich vzájomných citových väzieb. J. otca nepozná, nerozumie mu. Odvolací súd upravil rozsah styku tak, aby bola otcovi daná možnosť pravidelne komunikovať a stretávať sa s ňou v rozsahu tak, aby sa postupne a bezpečne obnovili a upevnili ich vzájomné citové väzby, ktoré sú pre zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa nevyhnutné. Je potrebné zdôrazniť dôležitú úlohu matky, ktorej pozitívny postoj a pravidelné pripomínanie role otca zohráva významnú úlohu v procese zdravého vývoja a formovania osobnosti ich spoločného dieťaťa. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v častiach týkajúcich sa úpravy styku podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zmenil tak, že zvýšil rozsah telefonickej a internetovej komunikácie otca s dcérou za účelom prekonania najmä jazykovej bariéry, postupnou úpravou osobného stretávania sa otca s maloletou v snahe umožniť otcovi priestor pre zblíženie sa s dcérou tak, aby po uplynutí určitého časového obdobia bola pripravená stretávať sa s otcom v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).