Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Schindler výťahy a eskalátory a.s., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 31 402 828, právne zast. JUDr. Stanislav Melíšek, advokát, so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava proti žalovanému G.L. Hotely, a.s., so sídlom Námestie SNP 64/2, 960 01 Zvolen, IČO: 36 031 241, právne zast. Advokátska kancelária Gabrišová s.r.o., so sídlom Drieňová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 54 319 129 v konaní o zaplatenie 1.447,47 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. -183 zo dňa 12. novembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -183 zo dňa 12. novembra 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.170 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.170 Eur od 08.11.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 61,66 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.447,47 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.170 Eur od 08.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 208,11 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia a zo sumy 69,30 Eur od 16.05.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur jednorazovo ako aj náhrady trovy konania a trov právneho zastúpenia, a to na tom skutkom a právnom základe, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 01.06.2004 Zmluvu o dielo č. 212/2004 SCH (ďalej len ako „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom bolo vykonávanie pravidelnej údržby (zo strany žalobcu) a servisu na troch výťahových zariadeniach žalovaného v Hoteli Poľana. Celková cena služieb vykonávaných na všetkých výťahových zariadeniach bola v článku 4 ods. 4.1 Zmluvy o dielo dohodnutá na 63,13 Eur mesačne, ktorá cena sa podľa článku 4 ods. 4.4 každý rok navyšovala o príslušné percento zvýšenia inflácie. V Článku 2 ods. 2.3 a 2.4 Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ-žalobca zaviazal vykonávať aj iné práce a dodávky materiálu a náhradných dielov a naviac práce, ktoré nie sú zahrnuté v poskytovaných paušálnych službách v prípade, že je potrebné ich vykonať. V Článku 5 ods. 5.2. Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ-žalobca žalovanému-objednávateľovi vystaví faktúru vždy k poslednému dňu prvého mesiaca aktuálneho kalendárneho štvrťroka za dohodnuté paušálne služby za daný štvrťrok. Objednávateľ-žalovaný objednal v zmysle Článku 2 ods. 2.3 a 2.4 dňa 31.05.2019 u žalobcu-zhotoviteľa opakovanú úradnú skúšku výťahových zariadení akceptáciou

cenovej ponuky pripravenej žalobcom. Žalobca objednanú činnosť dňa 17.10.2019 vykonal a jej cenu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 465074557 zo dňa 23.10.2019 a splatnou dňa 07.11.2019, na sumu 1 170,00 Eur. Zhotoviteľ-žalobca vyúčtoval objednávateľovi-žalovanému cenu dohodnutých paušálnych služieb na výťahových zariadeniach za obdobie 01.01.2020-31.03.2020 faktúrou č. 385102369 zo dňa 31.01.2020, splatnou dňa 15.02.2020 na sumu 208,11 EUR a za obdobie 01.04.2020-30.04.2020 faktúrou. č.385105161 zo dňa 30.04.2020 splatnou dňa 15.05.2020 na sumu 69,36 EUR - suma účtovaná faktúrou č.385105161 je pomernou časťou dohodnutej štvrťročnej platby len za obdobie 4. mesiaca 2020, pretože zmluvný vzťah skončil výpoveďou danou objednávateľom-žalovaným, doručenou zhotoviteľovi-žalobcovi dňa 09.01.2020. V zmysle Článku 3 ods. 3.1 Zmluvy o dielo bola dohodnutá výpovedná lehota 3 mesiace, táto začala plynúť dňa 01.02.2020 a uplynula 30.04.2020. Objednávateľ- žalovaný cenu vykonaných činností a služieb účtovaných vyššie uvedenými faktúrami v lehote ich splatnosti nezaplatil, čím mu vznikol dlh celkom v sume 1 447,47 Eur.

3. Okresný súd uviedol, že voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Poukázal na článok 2 ods. 2.1 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa žalobca, ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pravidelnú údržbu a servis jeho výťahových zariadení, pričom vykonávanie prác žalobcu sa malo v zmysle tohto článku Zmluvy o dielo riadiť právnymi predpismi a technickými normami platnými v SR. V zmysle prílohy č. 1 Zmluvy o dielo bol žalobca povinný vykonávať pravidelné odborné prehliadky na overenie bezpečného fungovania výťahov. Tento záväzok žalobca nesplnil a Inšpekčnými správami TÜV SÜD Slovakia zo dňa 28.10.2019 bolo zistené, že všetky jeho výťahy nespĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Následne bolo voči žalovanému začaté správne konanie zo strany Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý žalovanému uložil aj pokutu 1.000 Eur pre porušenie ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (rozhodnutie ešte nie je právoplatné, nakoľko sa žalovaný vo veci odvolal). Inšpektorát práce Banská Bystrica zistil také pochybenia týkajúce sa výťahov, akými bolo nesvietenie osvetlenia prístupu do strojovne, znemožnený prístup do priehlbne, znečistená priehlbeň, nefunkčný núdzový zvonček v kabíne, a pod. Jednalo sa teda o také nedostatky, ktoré žalobca v zmysle Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo mal odstraňovať v rámci paušálnych služieb. Bolo preto legitímne domnievať sa, keďže bola uzatvorená Zmluva o dielo na pravidelný servis, údržbu a kontrolu všetkých výťahov žalovaného a keďže žalobcovi (zhotoviteľovi) žalovaný platí odmenu mesačne, že všetky výťahy žalovaného sú vo vyhovujúcom technickom stave. Zhotoviteľ totiž v Zmluve o dielo deklaroval, že bude plniť predmet zmluvy o dielo v súlade s právnymi a technickými predpismi, vzťahujúcimi sa na servis výťahových zariadení. Napriek tomu bol stav výťahov žalovaného nevyhovujúci. Žalovaný preto namietal oprávnenosť nároku žalobcu v sume 1.170 Eur podľa faktúry č. 465074557. Uvedená faktúra bola vystavená za vykonanie úradných skúšok na výťahoch žalovaného, avšak žalobca však zrejme opomenul fakt, že všetky výťahy úradnou skúškou neprešli a nesplnili technické požiadavky na bezpečnosť výťahových zariadení. Žalobca vzhľadom na predmet svojej podnikateľskej činnosti mal vedieť, aké technické požiadavky musia výťahové zariadenia spĺňať na to, aby vyhoveli technických normám. Naviac, žalobca sa v článku 7 zmluvy o dielo zaviazal k tomu, že bude zodpovedať za odborné vykonanie práce. Zo strany žalobcu sa v tomto bode preto jedná o vadné plnenie, za ktoré žalobcovi nevzniká nárok na odmenu. Riadne plnenie predmetu Zmluvy o dielo sa vzťahuje na pravidelný servis výťahov, ktorý ak by bol vykonávaný odborne a v súlade so zákonnými a technickými predpismi, potom by bol žalobca schopný riadne splniť aj záväzok vykonať odborné skúšky s vyhovujúcim výsledkom. Nárok žalobcu nie je riadne preukázaný z toho dôvodu, že žalobca do konania predložil pracovný výkaz zo dňa 17.10., podpísaný zamestnancom žalovaného - v zmysle článku 8 ods. 8.5 zmluvy o dielo spoločnosť žalovaného neurčila osoby oprávnené v mene overovať a podpisovať výkazy pracovníkov žalobcu. Relevanciu by pracovný výkaz teda mal jedine v prípade, ak by bol podpísaný niektorým členom štatutárneho orgánu žalovaného. Po neúspešnom vykonaní technických skúšok, žalovaný písomne dňa 11.12.2019 u žalobcu objednal opravu závad špecifikovaných v inšpekčných správach - žalobca objednávku potvrdil až o mesiac neskôr, dňa 16.12.2019 s tým, že termín opravy určil na február roku 2020. Uvedený, neskorý termín bol pre žalovaného neakceptovateľný aj z toho dôvodu, že v dôsledku nevyhovujúceho technického stavu výťahov, ktorý konštatoval TÜV SÜD Slovakia, sa výťahy nesmeli používať. Objednávku prác preto žalovaný stornoval a požiadal v tejto veci o spoluprácu inú obchodnú spoločnosť s tým výsledkom, že opakovaná úradná skúška bola vykonaná na všetky výťahy už dňa 15.01.2020 a pre výťahové zariadenia žalovaného bolo konštatované, že spĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Vo vzťahu k faktúre č. 385102369 na sumu 208,11 EUR a faktúre č. 385105161 na sumu 69,36 EUR žalovaný uviedol, že žalobca od novembra 2019 nevykonal pre žalovaného žiadne práce a preto mu nárok na

odmenu nevznikol, aj napriek tomu, že Zmluva o dielo bola naďalej platná a účinná až do uplynutia výpovednej doby. Nárok žalobcu je preto nepreukázaný, nakoľko nie je zrejmé, ktoré z paušálnych služieb mal žalobca pre žalovaného vo fakturovanom období vykonať.

4. Okresný súd zreprodukoval aj ďalšie vyjadrenia sporových strán a uviedol, že po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.170 Eur za tri pakované úradné skúšky troch výťahových zariadení žalovaného, z čl. 2 bod 2.4 Zmluvy o dielo (č.l. 5-6) a z bodu „C“ Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo (č.l. 7) vyplýva, že odborné skúšky neboli zahrnuté medzi paušálnymi službami (bod 2.1 Zmluvy o dielo a písm. „A“ Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo) a žalobca mal úradné (odborné) skúšky vykonať pre žalovaného ako „práce naviac“ a to na základe samostatnej objednávky žalovaného.

6. Okresný súd uviedol, že z listinných dôkazov vyplýva, že 29.03.2019 žalobca vystavil žalovanému tri cenové ponuky (každá vo výške 390 Eur) na opakované skúšky troch výťahových zariadení žalovaného (spolu vo výške 1.170 Eur). Žalovaný cenové ponuky dňa 31.05.2019 (č.l. 14 a 124) akceptoval, t.j. u žalobcu si objednal tri úradné skúšky výťahov za celkom 1.170 Eur. S poukazom na ust. a nasl. mal okresný súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným takýmto spôsobom došlo k dohode o predmete diela, ako aj k dohode na cene diela, t.j. bola uzavretá samostatná zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie troch úradných skúšok na troch výťahových zariadeniach žalovaného za celkovú sumu 1.170 Eur.

7. Okresný súd uviedol, že argumentácia žalovaného o neexistencii nároku žalobcu z dôvodu, že úradné skúšky neboli úspešné, je nedôvodná. Predmetom diela (úradné skúšky) bola účasť (asistencia) zamestnancov žalobcu pri úradných skúškach, čo nesporne zo strany žalobcu vykonané bolo, a teda žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, pokiaľ ide o úradné skúšky, splnil. Nebolo však v zmysle medzi stranami sporu dohodnuté, že žalobcovi vznikne nárok na cenu diela len pri úspešne vykonaných skúškach.

8. Argumentácia žalovaného o neexistencii nároku žalobcu z dôvodu, že zistené nedostatky pri úradných skúškach, pre ktoré bola nakoniec uložená žalovanému aj pokuta 1.000 Eur Inšpektorátom práce, mal odstrániť žalobca v rámci pravidelných paušálnych služieb, je podľa okresného súdu taktiež nedôvodná. Okresný súd uviedol, ak by aj išlo o pravdivé tvrdenie žalovaného, išlo by o prípadné nároky žalovaného voči žalobcovi z titulu vadného poskytovania paušálnych služieb, podľa písm. „A“ Prílohy č.1 Zmluvy o dielo, čo by boli v zásade nároky z iného právneho vzťahu, keďže „úradné skúšky“ boli predmetom samostatnej zmluvy o dielo, ako už súd uviedol vyššie. Okresný súd za podstatné označil to, to, že z listinných dôkazov - Protokolov o odbornej prehliadke výťahu, ako aj z rozhodnutia Inšpektorátu práve nepochybne vyplýva, že žalobca v rámci poskytovania paušálnych služieb (písm. „A“ bod 1 Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo) vykonával pravidelné odborné prehliadky výťahových zariadení žalovaného, pričom pri nich zistil konkrétne nedostatky, ktoré v predmetných protokoloch podrobne uviedol a uložil žalovanému aj lehoty, do kedy musia byť predmetné nedostatky odstránené, inak sa museli výťahy vyradiť z užívania, pričom ani jedno z toho žalovaný neurobil a to bol skutočný dôvod uloženia pokuty. O týchto nedostatkoch a lehotách na odstránenie nedostatkov mal žalovaný preukázateľne vedomosť už dňa 26.02.2019, t.j. viac ako pol roka pred vykonaním úradných skúšok a tiež vždy následne pri opakovaných odborných prehliadkach zo strany žalobcu. Vedomosť žalovaného vyplýva z toho, že predmetné protokoly ako listinné dôkazy predložil samotný žalovaný, pričom sa na nich nachádza podpis zamestnankyne žalovaného, p. A., čo svedčí o tom, že tieto protokoly sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného.

9. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný za paušálne služby žalobcu, vrátane pravidelných odborných prehliadok (protokoly z ktorých prehliadok sa mu dostali do dispozičnej sféry) v roku 2019 zaplatil žalobcovi všetky vystavené faktúry, a teda argumentácia žalovaného, že predmetné protokoly museli podpisovať a preberať jedine členovia štatutárneho orgánu, je v tomto smere účelová a nesprávna. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na ust. , podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

10. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť, týkajúcu sa predmetu diela - úradných skúšok - splnil, naopak, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu 1.170 Eur ( 3 x 390 Eur) za 3 úradné skúšky troch výťahových zariadení nesplnil, a preto sa dňom 08.11.2019 dostal do omeškania - lehota splatnosti bola 15 dní od dodania služby (17.10.2019) a v zmysle faktúry určená žalobcom na deň 07.11.2019, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo okrem istiny požadovať dňom 08.11.2019 aj úroky z omeškania v miere 8 % ročne z dlžnej istiny ( a a Nariadenia Vlády SR), ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur ( a Nariadenia Vlády SR).

11. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na zaplatenie sumy 208,11 Eur a sumy 69,36 Eur za paušálne služby v roku 2020 (za mesiace 01/2020 až 04/2020) podľa faktúr na č.l. 15 a 16, v tejto časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nebolo sporné, že v tejto časti žaloby ide o nároky žalobcu za služby, ktoré reálne žalovanému v roku 2020 neposkytoval. V zmysle mal žalovaný ako objednávateľ povinnosť prevziať len vykonané dielo, pričom dielo v danom prípade vykonané nebolo. Podľa pritom žalobcovi vzniká nárok na cenu diela až vykonaním diela, čo sa v danom prípade v roku 2020 nestalo, keďže žiadne služby (teda ani služby podľa bodu 2.2 Zmluvy o dielo a písm. „A“ Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo) žalobca žalovanému v roku 2020 neposkytol a zo Zmluvy o dielo iné nevyplýva, to znamená, že nevyplýva, že by mal žalobca nárok na cenu diela za paušálne servisné práce aj v prípade, že by ich reálne neposkytol. Žalobca argumentoval tým, že paušálne služby sa podľa praxe, ktorú mali so žalobcom, fakturovali už v prvom mesiaci štvrťroka, za ktorý mali byť poskytnuté. Spôsob fakturácie podľa bodu 5.2 Zmluvy o dielo (posledný deň prvého mesiaca aktuálneho kalendárneho štvrťroka) je vo vzťahu k otázke vzniku nároku žalobcu irelevantný. Fakturácia podľa bodu 5.2 Zmluvy v zásade - v časti ešte neposkytnutých služieb zo strany žalobcu- slúži len preddavkovanie ceny diela ( ).

12. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle v spojení s . Žalobca mal v spore úspech v miere 80,83 % a žalovaný mal úspech v spore v miere 19,17 %, súd preto žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v miere 61,66 %, ktorý zodpovedá rozdielu medzi úspechmi oboch sporových strán.

13. Voči prvému a tretiemu výroku rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a . Žalovaný v odvolaní zopakoval svoje skutkové tvrdenia, pričom zdôraznil, že objednávateľom skúšok, ktoré prebiehali v jeho spoločnosti v dňoch 17.10.2019 a 28.10.2019 bol žalobca, ktorý musel mať vedomosť o technickom stave výťahových zariadení žalovaného. Zopakoval tiež, že poslednú odbornú prehliadku žalobca vykonal dňa 06.09.2019, zistené nedostatky zaznačil žalobca do protokolu o odbornej prehliadke, ale ich neodstránil. Osobitne poukázal na závadu - nesvieti svetlo na prístupe k strojovni, ktorá mala byť žalobcom odstránená bezodkladne podľa prílohy č. 1 k zmluve o dielo písm. A) ods. 4, v zmysle ktorej bol žalobca povinný odstraňovať drobné závady. Závada spočívajúca v znečistenej priehlbine mala byť odstránená žalobcom postupom podľa prílohy 1 k zmluve o dielo písm. A) ods. 5. Žalovaný zopakoval, že ak by si žalobca plnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy riadne, potom by nemohla nastať situácia, aby Slovenská technická inšpekcia konštatovala, že výťahové zariadenia nespĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Žalovaný pripustil, že opakované úradné skúšky sú síce prácami naviac, avšak na podklade t.č. existujúcej zmluvy o dielo, kde v prílohe č. 1 písm. C) bod 1 bolo dojednané vykonanie odborných skúšok na základe objednávky. Žalobca sa ako zhotoviteľ v čl. 2 ods. 2.4 zaviazal na vykonanie dodatočne objednaných prác. Vykonanie týchto úradných skúšok, resp. diela sa potom riadilo subsidiárne aj ustanoveniami zmluvy o dielo. Podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ zodpovedal za odborné vykonanie objednaných prác, pričom sa jednalo o odborné vykonanie všetkých prác objednaných na podklade zmluvy o dielo. Žalobca napriek tomu, že vedel o nedostatočnom technickom stave výťahov, uvedené závady neodstránil a objednal vykonanie opakovaných úradných skúšok. Takéto konanie žalobcu označil žalovaný za konanie v rozpore s ust. čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o dielo a označil ho za neodborné.

14. Žalovaný uviedol, že ak aj mal okresný súd za to, že vykonanie opakovaných úradných skúšok bolo predmetom samostatnej zmluvy o dielo, naďalej mal zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol povinný zabezpečiť vykonanie diela riadne. Vzhľadom na existenciu zmluvy o dielo a povinnosť žalobcu zabezpečovať dobrý technický stav výťahových zariadení, je potom súčasťou pojmu riadne vykonanie diela aj dôsledná údržba výťahov potrebná k tomu, aby mohli byť úradné skúšky vykonané úspešne.

Predpokladom úspešnej skúšky je totiž neexistencia závady na výťahu, ktorá by mohla ohrozovať bezpečnosť výťahov, t.j. neexistencia stavu, na ktorého odstránenie bol žalobca povinný v zmysle prílohy č. 1 písm. A) bod 1 zmluvy o dielo, v zmysle ktorej mal žalobca vykonávať pravidelné prehliadky na overenie bezpečného fungovania a prevádzkovej spôsobilosti výťahov. Na povinnosti žalobcu, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o dielo je nevyhnutné prihliadnuť aj pri dojednaní prác naviac, t.j. pri dojednaní vykonania odborných úradných skúšok, nakoľko všetky tieto činnosti spolu súvisia.

15. Žalovaný uviedol, že pojem riadne vykonanie diela v sebe nezahŕňa len proces vykonávania diela, ale aj jeho ukončenie. Každý kto si objedná úradné skúšky s asistenciou očakáva, že ich výsledkom bude vydanie certifikátu o vykonaní technickej skúšky. Vykonanie skúšky s asistenciou predpokladá, že na úradnej skúške bude asistovať odborne spôsobilá osoba. Asistencia žalobcu tak mala zabezpečiť riadne vykonanie úradnej skúšky s tým výsledkom, že po vykonaní úradných skúšok bude vydané osvedčenie o úradnej skúške. Ak by tomu tak nebolo, potom asistencia na úradnej skúške žalobcu je bezpredmetná, ba dokonca nadbytočná. V takom prípade si mohol žalovaný objednať vykonanie úradných skúšok priamo u Slovenskej technickej inšpekcie s rovnako neistým výsledkom.

16. Žalovaný uviedol, že nie je riadnym vykonaním diela také vykonanie diela, ktorému chýba účel, ktorý bol pri objednávke diela sledovaný. Totiž ak si objednávateľ objedná vykonanie úradných skúšok s asistenciou za účelom, aby si splnil zákonnú povinnosť a osvedčil technický stav používaných výťahov, potom nie je riadnym vykonaním diela vykonanie úradných skúšok so záverom o technických závadách výťahov s povinnosťou výťahy vyradiť z prevádzky.

17. Pokiaľ ide o asistenciu žalobcu na opakovaných úradných skúškach, žalovaný namietol, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s obsahom pojmu asistencia, t.j. s predmetom diela, ani s tým, prečo úradné skúšky prebiehali v priebehu dvoch termínov, hoci v cenovej ponuke žalobcu bolo uvedené, že budú trvať pol dňa. Ak sa mali zamestnanci žalobcu len zúčastniť ako pozorovatelia úradných skúšok ako súd uvádza, zrejme by ich účasť na týchto skúškach bola nadbytočná. Asistencia žalobcu mala spočívať v aktívnej činnosti žalobcu technického charakteru. Totiž pokiaľ Slovenská technická inšpekcia zistila počas vykonávania úradných skúšok nedostatky, a to dňa 17.10.2019, tieto zrejme oznámila zamestnancom žalobcu. Žalobca bol následne povinný na ich odstránenie a keďže tieto nedostatky odstránené neboli, dňa 28.10.2019 Slovenská technická inšpekcia pri úradných skúškach vydala inšpekčnú správu so záverom, že výťahové zariadenia nespĺňajú zákonné požiadavky na bezpečnosť prevádzky. Je preto na mieste tvrdiť, že nárok žalobcu nie je daný. Naviac cenová ponuka žalobcu neznela len na asistenciu pri opakovanej úradnej skúške, každá cenová ponuka znela na opakovanú úradnú skúšku s asistenciou. Asistencia bola vyčíslená na sumu 150,- Eur a opakovaná úradná skúška na 192,- Eur. Záver súdu o tom, že žalobca bol povinný vykonať len asistenciu pri opakovanej úradnej skúške, preto nemá oporu v listinných dôkazoch.

18. Žalovaný namietol, že na právnu vec nie je možné aplikovať súdom aplikované ust. , nakoľko v tejto právnej veci bolo vykonanie úradnej skúšky samotným dielom. Vykonanie skúšky nebolo potrebné na overenie funkčnosti diela, ako to predpokladá . Zákon v tomto ustanovení predpokladá vykonanie garančných skúšok obvykle po montáži diela ako fakultatívne dojednanie zmluvných strán na overenie riadneho splnenia záväzku. V tejto právnej veci však samotná úradná skúška predstavovala záväzok ako taký, bez ktorej vykonania by dielo nebolo uskutočnené. Je preto opodstatnené naše tvrdenie, že dielo nebolo riadne vykonané, a to z dôvodov vyššie uvedených.

19. Žalovaný zotrval na skutkovom tvrdení, že dielo žalobcu nebolo riadne odovzdané. Mal za to, že ust. , na ktoré odkázal okresný súd v odôvodnení rozsudku, nie je možné aplikovať. V čl. 8, ods. 8.5 zmluvy absentuje určenie osôb oprávnených v mene žalovaného overovať a podpisovať výkazy. Pokiaľ neboli v zmluve vymedzené osoby oprávnené za spoločnosť žalovaného v týchto veciach konať, zastupovať spoločnosť, môže overovať a podpisovať uvedené výkazy iba sama spoločnosť ako zmluvná strana, pričom spoločnosť koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. V tomto prípade sa nejednalo o náhodnú tretiu osobu, ktorej dobromyseľnosť by mala byť ust. . chránená, ale o zamestnanca žalobcu, ktorý mal byť zo strany žalobcu poučený o tom, kto pracovný výkaz zamestnancovi žalobcu v našej spoločnosti má podpísať.

20. Žalovaný uviedol, že pokiaľ mal okresný súd za to, že dojednanie o vykonaní opakovaných úradných skúšok je potrebné posudzovať ako novú zmluvu o dielo, potom je potrebné poukázať na to, že súčasťou

cenovej ponuky na opakovanú úradnú skúšku s asistenciou boli aj všeobecné dodacie podmienky. V zmysle bodu 4 týchto všeobecných dodacích podmienok mala byť určená osoba na jednanie a prevzatie diela v objednávke a v prípade ak nebola, mala sa splnomocnená osoba preukázať plnou mocou. Zamestnankyňa A. však plnou mocou vybavená nebola a nebola určená ani ako oprávnená osoba na prevzatie diela v objednávke. Vzhľadom na to, že sa jednalo o všeobecné dodacie podmienky vypracované žalobcom, nie je možné tvrdiť, že zamestnanci žalobcu nemohli vedieť, že zamestnankyňa A. nie je oprávnená na prevzatie diela, t.j. podpísanie pracovného výkazu zamestnancov žalobcu, keď nedisponovala plnou mocou, ktorej predloženie vyžadoval práve žalobca.

21. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby okresný súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 1.170,- Eur, tak zaplatenie tejto sumy nie je podmienené kvalitou alebo nekvalitou činností vykonávaných žalobcom podľa zmluvy o dielo. Táto suma je cenou vykonanej opakovanej úradnej skúšky výťahových zariadení žalovaného, ktorá sa vykonáva každé 3 roky, ktorá musí byť vykonaná na výťahovom zariadení a ktorú môže vykonať len autorizovaný orgán, ktorým v danom prípade bola PUV SUD Slovakia, s.r.o. To, že autorizovaný orgán zistil nedostatky na výťahových zariadeniach nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť cenu opakovanej úradnej skúšky, jej kvalitu tiež nikto nespochybnil a nárok na zaplatenie jej ceny vznikne jej vykonaním. Žalovaný mylne dáva do súvislosti samotné vykonanie opakovanej úradnej skúšky a jej ceny s jej výsledkami, teda zistenými nedostatkami nehľadiac na to, že žalobca na nedostatky upozorňoval žalovaného ešte pred kontrolou vykonanou Inšpektorátom práce, pre ktoré mu tento uložil pokutu. Žalobca poukázal na to, že pravidelné odborné prehliadky vykonával a o ich vykonaní vyhotovil protokoly, ktoré sú v spise založené. V protokoloch sú uvedené zistené nedostatky, žalovaný bol teda na tieto žalobcom upozornený a mal zabezpečiť ich odstránenie.

23. Žalobca uviedol, že podľa môže zhotoviteľ poveriť zhotovením diela aj inú osobu, ak zo zmluvy a z povahy diela nevyplýva niečo iné. Na základe toho ustanovenia sa žalobca zaviazal k vykonaniu - zabezpečeniu vykonania opakovanej úradnej skúšky, ktorú vykonala TÜV SÜD Slovakia, s.r.o. Pri jej vykonaní asistovali zamestnanci žalobcu. Asistenciu označil za nevyhnutnú z dôvodu, že asistencia musí sprevádzať pri vykonávaní opakovanej úradnej skúšky poskytnúť odborné informácie o výťahových zariadeniach, o ich umiestnení, o obsahu servisných služieb a podobne osoba, ktorá k tomu má kvalifikáciu, prax a predovšetkým znalosti o predmetnom výťahovom zariadení. Tieto predpoklady žalovaný ani jeho personál nemal a ani nemá a preto by si mohol len objednať vykonanie opakovanej úradnej skúšky (ako uvádza v odvolaní), ale nemohol by poskytnúť asistenčné služby a bez týchto by TÜV SÜD Slovakia, s.r.o. ani iný autorizovaný orgán opakovanú úradnú skúšku nevykonal a výťahové zariadenie by nemohlo byť v prevádzke. Pokiaľ žalovaný spochybňuje potrebu asistenčnej činnosti žalobcu pri vykonávaní opakovanej úradnej skúšky, žalobca pripomína, že on už dal žalovanému písomnú cenovú ponuku zo dňa 29.03.2019, v ktorej boli konkretizované jednotlivé úkony a ich cena a bola v nej zahrnutá aj táto služba a žalovaný túto akceptoval až 31.05.2019. Mal teda dostatok času na to, aby sa rozhodol, či si vykonanie opakovanej úradnej skúšky u žalobcu objedná.

24. Žalobca uviedol, že k vykonaniu činnosti sa zaviazal aj z toho dôvodu, že o výťahových zariadeniach žalovaného mal prehľad, keďže na nich vykonával servisné služby a má kvalifikovaný personál, mohol asistenčné služby poskytnúť kvalitne a tým aj zabezpečiť vykonanie potrebnej opakovanej úradnej skúšky. Takto to bolo realizované od uzavretia zmluvy o dielo v roku 2004 až do vypovedania zmluvného vzťahu. Predtým žalovaný nevznášal žiadne podobné námietky na kvalitu vykonaných činností a za tieto riadne platil. Dôvody, pre ktoré dostal žalovaný pokutu a pre ktoré tiež odmieta zaplatiť, nie sú dôvodmi na strane žalobcu, ale je to porušovanie povinností, ktoré mal plniť žalovaný a nie žalobca.

25. Pokiaľ ide o spochybnenie oprávnenosti potvrdenia vykonania opakovanej úradnej skúšky zamestnancom žalovaného, žalobca uviedol, že sa k nemu už písomne prv vyjadril a stotožnil sa s názorom okresného súdu. Uviedol, že potvrdenie vykonania opakovanej úradnej skúšky nie je právny úkon, ktorý by mohla vykonať len osoba oprávnená konať v mene žalovaného, teda štatutárny orgán. Ide o bežný úkon, pri ktorom sa nezakladajú, nemenia ani nezrušujú právne úkony. Okrem toho žalobca poukázal na to, že štatutárny orgán žalovaného nikdy nepotvrdzoval vykonanie akýchkoľvek zmluvou o dielo vykonaných činností žalobcom. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

26. Žalobca v odvolacej replike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd: Z čl. 2 bod 2.4 Zmluvy o dielo (č.l. 5-6) a z bodu „C“ Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo (č.l. 7) vyplýva, že odborné skúšky neboli zahrnuté medzi paušálnymi službami (bod 2.1 Zmluvy o dielo a písm. „A“ Prílohy č. 1 Zmluvy o dielo) a žalobca mal úradné (odborné) skúšky vykonať pre žalovaného ako „práce naviac“ a to na základe samostatnej objednávky žalovaného.

29. Žalobca vystavil žalovanému 3 cenové ponuky (každá vo výške 390 Eur) na opakované skúšky 3 výťahových zariadení žalovaného (spolu vo výške 1 170 Eur), ktoré cenové ponuky žalovaný aj dňa 31.05.2019 (č.l. 14 a 124) akceptoval, t.j. u žalobcu si objednal 3 úradné skúšky výťahov za celkom 1 170 Eur.

30. Predmetom diela (úradných skúšok) zo strany žalobcu bol záväzok žalobcu zabezpečiť účasť (asistenciu) jeho zamestnancov pri úradných skúškach vykonaných spol. TÜV SÜD Slovakia s.r.o.

31. Z Pracovného výkazu zo dňa 17.10.2019 vyplýva, že žalobca poskytol svoju asistenciu pri úradných skúškach výťahov, čo žalovaný potvrdil svojou pečiatkou a podpisom (zamestnankyne A.).

32. To, že úradné skúšky boli vykonané, vyplýva aj z jednotlivých inšpekčných správ.

33. Podľa (ďalej len ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

34. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

35. Podľa v znení neskorších predpisov, ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

36. Žalovaný v odvolaní namietol správnosť rozhodnutia okresného súdu s poukazom na to, že žalobca z vykonaných odborných prehliadok zistil nedostatky, ktoré zaznačil do protokolu o odbornej prehliadke, avšak zistené nedostatky neodstránil. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na to, že prípadné nároky žalovaného voči žalobcovi z titulu vadného poskytovania paušálnych služieb podľa zmluvy o dielo by boli v zásade nároky z iného právneho vzťahu, keďže úradné skúšky boli predmetom samostatnej zmluvy o dielo. Preto odvolacia námietka, ktorou žalovaný zotrval na argumentácii predloženej okresnému súdu, kedy sa opakovane domáhal porušenia povinnosti žalobcu ohľadom odstránenia nedostatkov, je vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela dohodnutú pre samostatný právny vzťah (ktorým bolo vykonanie opakovaných úradných skúšok na výťahových zariadeniach žalovaného v cene 1.170,- Eur) irelevantná. Predmetom odvolacieho konania je iba prvá výroková veta rozhodnutia okresného súdu, ktorým tento zaviazal žalovaného zaplatiť za vykonanie úradných skúšok sumu 1.170,- Eur. Predmetom odvolacieho konania tak nie je tá časť nároku, kedy si žalobca uplatnil paušálnu cenu za vykonávanie služieb zo Zmluvy o dielo č. 212/2004. Predmetom odvolacieho konania preto už nie je prieskum rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k nárokom zo Zmluvy o dielo č. 212/2004 a predmetom prieskumu je výlučne posúdenie nárokov žalobcu vo vzťahu k zmluve o dielo uzavretej na vykonanie opakovaných úradných skúšok.

37. Žalovaný v odvolaní sám pripustil, že opakované úradné skúšky sú prácami naviac, teda prácami, ktoré nepokrývala Zmluva o dielo č. 212/2004. Je možné stotožniť sa so žalovaným, že podľa zmluvy o dielo uzavretej ohľadom opakovaných úradných skúšok zhotoviteľ zodpovedal za odborné vykonanie objednanej práce, avšak okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným nevyplýva, že by žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela iba za predpokladu úspešnosti vykonania úradných skúšok. Predmetom zmluvy o dielo tak bol samotný výkon úradnej skúšky, a to bez ohľadu na jej výsledok. Žalovaný namietal, že aj za predpokladu, že by vykonanie opakovanej úradnej skúšky bolo predmetom samostatnej zmluvy o dielo, súd mal zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol povinný zabezpečiť vykonanie diela riadne. V konaní pritom ani nebolo sporné, že úradné skúšky vykonané boli, tzn. že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k riadnemu splneniu jeho povinnosti dielo vykonať. Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol predložený v konaní pritom nevyplýva, že za „riadne“ vykonanie diela sa považuje iba taká skúška, ktorej výsledkom by bolo zistenie, že výťahy spĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Je možné súhlasiť so žalovaným, že predpokladom úspešnej skúšky je neexistencia závady na výťahu, avšak predmetom zmluvy o dielo ohľadom vykonania skúšky bol samotný akt preskúšania a nie zabezpečenie servisu výťahového zariadenia. Servis výťahového zariadenia bol predmetom Zmluvy o dielo č. 212/2004, teda iného právneho vzťahu.

38. Žalovaný namietol, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s obsahom pojmu asistencia, t.j. s predmetom diela, ani s tým, prečo úradné skúšky prebiehali v priebehu dvoch termínov, hoci v cenovej ponuke žalobcu bolo uvedené, že tieto budú trvať pol dňa. Okresný súd sa pritom vo svojom rozhodnutí zaoberal predmetom zmluvy o dielo na opakované skúšky a správne zistil, že predmetom tejto zmluvy o dielo bolo to, že skúška bude vykonaná, teda že skúšajúci orgán TUV SUD Slovakia s.r.o. bude môcť vykonať preskúšanie výťahových zariadení, k čomu došlo, čo bolo preukázané o.i. inšpekčnými správami TUV SUD Slovakia s.r.o. predloženými v konaní. V danom prípade tak nebol dôvod analyzovať pojem asistencia pri vykonaní skúšok, zabezpečenie vykonania skúšky si v konečnom dôsledku objednal u žalobcu sám žalovaný, preto jeho polemika, či malo pre neho vôbec zmysel si skúšku objednávať a či by nebolo lepšie vykonanie skúšok objednať priamo u Slovenskej technickej inšpekcie, je v odvolaní irelevantná. Iba nad rámec uvedeného odvolací súd pripomína, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvou o dielo už v roku 2004, takže išlo o dlhodobý obchodný vzťah, pri ktorom sa dá predpokladať, že pokiaľ si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie odborných skúšok, tak si bol vedomý toho, z akého dôvodu a čo si vlastne u žalobcu objednáva. Samotná skutočnosť, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie opakovaných úradných skúšok troch výťahových zariadení žalovaného, nebola v konaní ani sporná. Konkrétny spôsob vykonania diela, teda obsah pojmu asistencia už potom vo vzťahu k zisteniu, že skúška vykonaná bola, nie je podstatný. Žalovaný v odvolaní spojil asistenciu žalobcu s jeho povinnosťou odstrániť nedostatky, ktoré Slovenská technická inšpekcia zistila počas vykonávania úradných skúšok. Odstraňovanie nedostatkov však nebolo predmetom zmluvy o dielo ohľadom odborných skúšok, pretože predmetom tejto zmluvy o dielo bolo výlučne zabezpečenie vykonania odbornej skúšky. Povinnosť odstraňovať nedostatky mohla vyplývať žalobcovi prípadne zo Zmluvy o dielo č. 212/2004, táto však nie je predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

39. Žalovaný správne v odvolaní namietol, že okresný súd nemal aplikovať ust. , pretože uvedené smeruje k situácii, kedy sa má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutej skúšky, inak povedané, keď predmetom diela je zhotovenie určitej veci, prípadne jej montáž, údržba, oprava alebo úprava a funkčnosť zhotovenej veci sa následne má preukázať vykonaním dohodnutej skúšky. V prípade zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ide o zmluvu o dielo, ktorej priamym predmetom nebolo zhotovenie diela, ale jej predmetom bolo vykonanie odborných skúšok. Ust. sa preto nevzťahuje na prejednávanú vec, napriek tomu záver okresného súdu, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny až úspešným vykonaním úradných skúšok, je záverom správnym na základe správne zisteného skutkového stavu.

40. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalovaného, že v konaní nebola na mieste aplikácia ust. , a to v súvislosti s polemikou sporových strán ohľadom preukazovania odovzdania diela. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom, že podpísanie protokolu o odbornej prehliadke výťahu je len potvrdením toho, či určitá skutočnosť nastala alebo nenastala a nie je to právnym úkonom. Nie je teda dôvod, aby ho vykonával člen štatutárneho orgánu spoločnosti. Zároveň samotné podpísanie

protokolu o prevzatí má z hľadiska dôkaznej sily zmysel vtedy, pokiaľ je sporným tvrdenie o tom, že určité dielo bolo vykonané a bolo odovzdané. V priebehu konania však samotné vykonanie skúšok sporné nebolo. Aj z vyjadrení žalovaného vyplývajú skutkové tvrdenia, z ktorých je zrejmé, že žalovaný si je vedomý skutočnosti, že bola vykonaná inšpekcia subjektom TÜV SÜD Slovakia s.r.o., keďže tento sa v inšpekčnej správe zo dňa 28.10.2019 vyjadril, že výťahy nespĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. V konaní tak nebolo sporné to, že ku realizácii skúšok došlo, sporný bol následok toho, že na základe vykonaných skúšok bolo zistené, že výťahy nespĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Pokiaľ však samotné vykonanie skúšky nebolo sporné, nebol ani dôvod osobitne vykonávať dokazovanie samostatnými protokolmi, z ktorých by vyplynulo potvrdenie niektorého zo zamestnancov žalovaného o tom, že k vykonaniu skúšky skutočne došlo. Pokiaľ ide o osobu, ktorá mala podpísať protokoly o prehliadkach výťahu súvisiace s uplatnením nároku na zaplatenie paušálnej odmeny na základe Zmluvy o dielo č. 212/2004, tieto už nie sú predmetom odvolacieho konania, keďže voči zamietajúcemu výroku žalobca odvolanie nepodal.

41. Žalovaný záverom odvolania poukazoval na to, že súčasťou cenovej ponuky na opakovanú úradnú skúšku s asistenciou boli aj všeobecné dodacie podmienky, ktorých obsahu sa domáhal. Zo strany žalovaného pritom ide o procesnú obranu, ktorú neuplatnil pred súdom prvej inštancie, ktorá zároveň nespĺňa náležitosti novoty v odvolacom konaní v zmysle , preto ich žalovaný v zmysle ust. už nemôže uplatniť v odvolacom konaní.

42. Odvolací súd je v zmysle odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalobcu a v rozsahu odvolania žalovaného.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že na ich náhradu zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).