Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., F. F. P., B. XXX/XX, C.: XX XXX XXX, dieťa rodičov - matky: K. D., O.. XX.X.XXXX, V. Y. F. XX, zastúpenej: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, a otca: F. X., O.. XX.X.XXXX, V. F., B. XXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom L.. L. V., P., B. XX, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2016 pod č. k. 15P/59/2015-114, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výrokoch o zvýšení výživného, o zaostalom výživnom a o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu M. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.2.2011, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. X. tak, že výživné sa zvyšuje zo strany otca F. X. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 do 30.6.2016, a od 1.7.2016 sa toto výživné zvyšuje zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 30.11.2016 v sume 590,- eur uložil otcovi uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2) Vychádzal z návrhu matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca voči mal. X. a mal. X. X.. Ten istý okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2015 o zvýšení výživného na mal. X. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 1.9.2014 a konanie o zvýšenie výživného na mal. X. zastavil z toho dôvodu, že v uvedenom čase otec podal návrh na zmenu výchovného prostredia u mal. X.Ó.. Voči rozsudku sa odvolali obaja rodičia. Krajský súd v Prešove rozhodnutím č.k. XXCoP/X/XXXX-XX zo dňa 6.9.2016 potvrdil rozsudok súdu o zvýšení výživného na mal. X. a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k mal. X. zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému na ďalšie konanie. Preto súd prvej inštancie v konaní pokračoval o zvýšení výživného vo vzťahu k mal. X..

3) Taktiež vychádzal z výpovede matky maloletej v tej súvislosti, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia bol zamietnutý, a preto naďalej trvajú dôvody, pre ktoré podala návrh na zvýšenie výživného aj vo vzťahu k mal. X.. Poukázala pritom na svoje osobné a majetkové pomery. Je vydatá, z manželstva

pochádza ďalšie maloleté dieťa, na jej strane teda pribudla vyživovacia povinnosť. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výše 203,- eur. Spoločne s manželom a maloletými deťmi obývajú byt, za ktorý platia 250,- eur a hypotéku hradia vo výške 400,- eur mesačne. Jej manžel je zamestnaný a podieľa sa na nákladoch na domácnosť vo väčšej miere. Maloletá v čase podania návrhu navštevovala X. E., v súčasnosti navštevuje už X. E. základnej školy. Pripravuje sa na štúdium na tanečnom konzervatóriu v V. V., s čím budú v prípade jej prijatia zvýšené jednak náklady na cestovné, internát, poplatky v škole, ošatenie. Mal. X. navštevuje aj tanečnú školu, kde poplatky činia 150,- eur ročne. V rámci voľnočasových aktivít sa dieťa venuje ďalším športovým činnostiam - lyžovaniu, s čím sú taktiež zvýšené výdaje. Otec na dieťa prispieva sumou 120,- eur mesačne a nad rámec výživného neprispieva ničím. Mal. X. nosí okuliare. Matka ďalej uviedla v súvislosti so zdravotným stavom maloletej, že koncom školského roka si u nej všimla poruchu prijímania stravy, z týchto dôvodov chodieva na terapie. O tejto situácii bol informovaný aj otec a spoločne navštívili psychologičku. Za jedno sedenie sa hradí suma 20,- eur, terapie sa majú časom stupňovať, takže náklady vo vzťahu k tomuto budú vyššie.

4) Otec mal. X. a jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Otec svoju prítomnosť neospravedlnil, jeho zástupca poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, teda okresný súd pojednával aj v ich neprítomnosti. Na predchádzajúcich pojednávaniach otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného v takej miere, ako žiada matka, nesúhlasí, pretože toto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Poukázal na to, že od r. 2012 žije v spoločnej domácnosti s družkou, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa, teda pribudla mu vyživovacia povinnosť. Na zabezpečenie rodiny si vybavil hypotéku, pričom mesačná splátka predstavuje 280,- eur. Pracuje v zahraničí a podľa opisu mzdového listu jeho príjem predstavuje 1.000,- eur mesačne. V súčasnosti trvajú pomery na jeho strane tak, ako uvádzal v rámci predchádzajúcich pojednávaní.

5) Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné u mal. X. na sumu 150,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 od 30.6.2016, a od 1.7.2016 na sumu 170,- eur, keďže od júla 2016 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej, dieťa musí absolvovať terapie, tieto nie sú hradené poisťovňou a na týchto nákladoch sa plne podieľa jeho matka.

6) Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 23.2.2011, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. X. sumou 120,- eur mesačne a mal. X. sumou 80,- eur mesačne.

7) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 78 ods. 1, 3 § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine uzavrel, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. X. je v prevažnej miere dôvodný. Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal za preukázané, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, keďže maloletá navštevuje X. F. ZŠ; v súčasnosti je už v X. E. a pripravuje sa na štúdium na strednej škole. Keďže sa jedná o tanečné konzervatórium, je pre dieťa potrebné, aby navštevovalo aj tanečnú školu, pričom tieto poplatky sú pomerne vysoké, 150,- eur ročne je len základný poplatok, k tomu je potrebné prirátať poplatky za kostýmy, štartovné na súťažiach, cestovné a pod.. Navyše, u dieťaťa k júlu 2016 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, má pravidelne absolvovať terapiu (poplatky za jednu terapiu činia 20,- eur). Matka dieťaťa v čase podania návrhu bola nezamestnaná, po narodení maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,- eur. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu (sp. zn. 2C/173/2010), taktiež mu však pribudla aj jedna vyživovacia povinnosť. Základ dane u otca za r. 2015 predstavoval 12.455,- eur. S poukazom na takto zistený skutkový stav okresný súd zvýšil výživné u mal. X. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 do 30.6.2016 a od 1.7.2016, t.j. od doby, kedy u dieťaťa nastala zmena pomerov v súvislosti so zdravotným stavom, zvýšil toto výživné na sumu 150,- eur mesačne do budúcna.

8) Matka žiadala zvýšiť výživné na mal. X. na sumu 200,- eur mesačne od 1.8.2014. Okresný súd k tomuto dátumu nevzhliadol zmenu pomerov, túto zistil až od začiatku školského roka, t.j. od 1.9.2014, a preto zvýšil výživné k tomuto dátumu. V súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil výživné na dieťa vo výške 200,- eur mesačne, pričom suma 140,- eur a 150,- eur v súčasnosti zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Preto v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

9) Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 30.6.2016 predstavuje sumu 440,- eur (22 mesiacov x 20,- eur). Zaostalé výživné od 1.7.2016 do 30.11.2016 predstavuje sumu 150,- (5 mesiacov x 30,- eur). Spolu tak zaostalé výživné činí 590,- eur a túto sumu povolil otcovi splácať v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok.

10) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.

11) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, mimo výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, podal otec mal. X. odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý, teda aby z jeho strany bola ponechaná vyživovacia povinnosť na maloletú podľa doterajšieho stavu. V odvolaní uviedol, že výživa a výchova mal. X. je aj pri poberaní pôvodne určeného výživného vo výške 120,- eur zabezpečená na veľmi vysokej úrovni. Rodinné pomery matky v dostatočnej miere vytvárajú potrebné podmienky pre nadštandardný spôsob života dcéry X.. Jeho majetkové a rodinné pomery mu neumožňujú platiť výživné vo väčšej výške, ako bolo Okresným súdom M. pôvodne určené. Aj keď so zabezpečením výchovy a výživy každého dieťaťa sú spojené značné výdavky, v konkrétnom prípade sú všetky bežné výdavky dostatočne kryté doteraz plateným výživným. Za ostatné obdobie sa podstatne zmenili jeho možnosti. Má novú rodinu a jeho vyživovacia povinnosť sa rozšírila aj na maloletú dcéru jeho družky, ktorú si adoptoval. Navyše, pravdepodobne sa im narodí ďalšie dieťatko. Matka mal. X. za posledných 17 rokov nikde legálne nepracuje. Jej manžel je letcom a jeho príjem má nadštandardnú výšku. Jeho družka je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 200,- eur. Teda najmä vzhľadom na to, že už za krátky čas bude povinný prispievať na výživu svojich 5 detí, trvá na svojom odvolacom petite.

12) Matka mal. X. vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 2.3.2017 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Preukázateľne sa zvýšili náklady na mal. X. a jej otec rôznymi právnymi krokmi oddiaľuje riadne platenie výživného, pričom prostredníctvom iného súdneho konania (sp. zn. XXP/XXX/XXXX na Okresnom súde P.) sa snažil vytrhnúť maloletú z jej prirodzeného prostredia iba za účelom neplatenia výživného. Preto odvolanie otca považuje v tejto súvislosti za účelové. Vyjadrenie otca, že rodinné pomery matky maloletej v dostatočnej miere vytvárajú potrebné podmienky pre nadštandardný spôsob jej života, je irelevantné, pretože vyživovacia povinnosť otca existuje voči mal. X.. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že okresný súd dostatočne preskúmal možnosti a schopnosti otca platiť výživné, pričom zistil, že je dôvodné zvýšiť výživné tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku. Tvrdenia otca, že za ostatné obdobie sa podstatne zmenili jeho možnosti, nemá žiadnu právnu relevanciu (mal údajne na úkor riadnej vlastnej vyživovacej povinnosti plniť akési vyživovacie povinnosti voči inému dieťaťu), pričom svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Taktiež možné narodenie jeho ďalšieho potomka nie je relevantné pre rozhodnutie v tejto právnej veci. Taktiež je ničím nepodložené tvrdenie otca maloletej, že ona ako matka za posledných 17 rokov nikde legálne nepracovala. Taktiež je právne irelevantné jeho tvrdenie, že jej manžel ako letec má nadštandardný príjem, a to v tej súvislosti, že vyživovacia povinnosť existuje medzi mal. X. a jej otcom. Jej súčasný manžel si svoje vyživovacie povinnosti riadne plní a doteraz na seba nepreberal záväzok spočívajúci v poskytovaní výživného na mal. X. namiesto jej otca. Taktiež jeho tvrdenie, že príjem jeho družky predstavuje materský príspevok v sume 200,- eur mesačne, je pre posúdenie tejto právnej veci bezvýznamné, pretože vyživovacia povinnosť existuje medzi maloletou a jej otcom. Taktiež o praktikách otca smerujúcich proti mal. X. svedčí aj skutočnosť, že nezmyselným žalobným návrhom v konaní sp. zn. XXP/XXX/XXXX a svojou neustálou pasivitou sa pokúsil maloletú spočiatku veľmi citovo zneistiť a následne sa pokúsil prostredníctvom súdneho rozhodnutia vytrhnúť maloletú z prostredia, ktoré je vhodným na jej zdravý telesný a duševný vývoj.

13) Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej zo dňa 15.3.2017 žiadal potvrdiť rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správne. Okrem iného uviedol, že mal. X. sa s otcom stretáva, navštevuje ho. Otec v odvolaní uvádza nesprávne údaje, pretože nemá vyživovaciu povinnosť k dieťaťu svojej družky. Taktiež neuvádza, aké poberá prídavky na deti, ktoré si uplatňuje v E., kde pracuje. Taktiež sa neodvolal proti rozsudku Okresného súdu P. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 23.11.2016, ktorým bol jeho návrh o zmenu umiestnenia mal. X. do jeho starostlivosti zamietnutý.

14) Otec maloletej v stanovisku k vyjadreniu matky zo dňa 29.3.2017, okrem iného, prehlásil, že mal. X. má rovnako rád ako svoje ostatné deti. Je pravdou, že návrh na jej zverenie do jeho starostlivosti bol podaný na základe intenzívnych prosieb samotnej X.. Ďalej uviedol, že odvolanie podal skutočne iba

účelovo, a to z dôvodu, že mal. X. nie je odkázaná na zvyšovanie výživného, a to preto, že jej životná úroveň je nadštandardná, a aj preto, že je povinný sa čo najlepšie postarať aj o svoje ďalšie deti. Teda odvolací súd by mal rozhodnúť prihliadnuc na jeho odvolanie.

15) Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletej bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. X. tak, ako to vzhľadom na jednotlivé časové obdobia uviedol v prvom výroku rozsudku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 387 ods. 2 . To isté sa vzťahuje aj na výrok rozsudku o zaostalom výživnom a výrok o trovách konania.

16) Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím dôvodom otca maloletej odvolací súd dopĺňa:

17) Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18) Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (o zmene výživného) je zmena pomerov. V zmysle zaužívanej judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

19) V prejednávanom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, ak porovnal pomery na strane rodičov mal. X. aj jej pomery v čase určenia výživného vo vzťahu k nej rozsudkom Okresného súdu M. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.2.2011, so stavom pomerov do vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti správne konštatoval, že na strane maloletej došlo k výraznej zmene pomerov, keďže navštevuje (v čase rozhodovania okresným súdom) X. F. ZŠ, čím sa pripravuje na štúdium na strednej škole. Naviac, v čase rozhodovania odvolacím súdom o odvolaní otca vlastne mala by maloletá začať dňom nasledujúcim pripravovať sa na budúce povolanie v školskom roku 2017/2018. Už v tomto je potrebné vzhliadnuť zmenu pomerov na strane mal. X. ako osoby oprávnenej.

20) Čo sa týka porovnania pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a v čase vydania napadnutého rozsudku, taktiež správne konštatoval súd prvej inštancie, že jeho príjem sa zvýšil, aj keď mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Základ dane u otca za rok 2015 predstavoval 12.455,- eur. Teda pokiaľ okresný súd zvýšil výživné z jeho strany na mal. X. zo sumy 120,- eur na sumu 140,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 do 30.6.2016, a od 1.7.2016 do budúcna na sumu 150,- eur mesačne, v tejto súvislosti mu nemožno nič vytknúť, a to aj preto, že vzal do úvahy aj zmenu pomerov na strane maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom. To isté platí aj ohľadom rozsudku vo výroku o zaostalom výživnom.

21) Na základe vyššie uvedeného konštatovania odvolacím súdom preto neobstoja odvolacie námietky otca maloletej, pokiaľ namieta, že výživa a výchova maloletej pri doterajšom výživnom je zabezpečená na veľmi vysokej úrovni a že jeho majetkové a rodinné pomery ako otca mu neumožňujú platiť výživné vo väčšej výške, než bolo určené pôvodným rozhodnutím.

22) Pokiaľ otec maloletej v odvolaní tvrdí, že má novú rodinu (žije s družkou), ide o jeho osobný stav. Tvrdenie, že jeho vyživovacia povinnosť sa rozšírila aj na maloletú dcérku jeho družky, ktorú si adoptoval, počas odvolacieho konania ničím nepreukázal. To isté platí aj o jeho tvrdení, že sa im narodí ďalšie dieťatko. Taktiež ničím nepreukázal, že matka mal. X. za ostatných 17 rokov nikde legálne nepracovala, pričom na výšku jeho vyživovacej povinnosti nemôže mať žiaden vplyv príjem súčasného manžela matky ako letca. Preto odvolací súd nemohol prihliadnuť na žiadny odvolací dôvod uvádzaný otcom maloletej ako odvolateľom. Teda pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného na mal. X. a v tejto súvislosti aj o dlžnom výživnom, v tomto smere jeho rozhodnutie je správne.

23) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výrokoch o zvýšení výživného, o zaostalom výživnom a o trovách konania.

24) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP.

25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .