Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-132-2016.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/132/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu: Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, I., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/122/2013-64 zo dňa 3.2.2016, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho koannia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Súd zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania, až do právoplatnosti skončenia rozhodcovského konania, pred Rozhodcovským súdom Viktória Legal arbiter, s.r.o. pod sp.zn. RK-PC-483/13-LP. Súd určuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi tohto konania dňa 03.06.2011 pod č. 8300038732 je neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 563,36 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 30.06.2011 uzavreli sporové strany úverovú zmluvu č. 83000038732, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 eur. Podľa tejto úverovej zmluvy, mal žalobca vrátiť žalovanému 3.065,40 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70%. V ten istý deň 30.06.2011 podpísal žalobca žalovanému rozhodcovskú zmluvu / čl. 7/ č. 83000038732, podľa ktorej, akékoľvek spory a nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere sa budú riešiť rozhodcovským súdom Viktória Legal arbiter, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva o revolvingovom úvere č. 83000038732, ktorú podpísal žalobca dňa 30.05.2011 a súvisiaca rozhodcovská zmluva, ktorú podpísal žalobca dňa 30.05.2011 Č. 83000038732, sú spotrebiteľské zmluvy v zmysle ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ. Obsah rozhodcovskej zmluvy, ako aj obsah zmluvy o revolvingovom úvere bol daný žalovaným, bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu. Tak zmluva o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli vopred predformulované a pripravené takým drobným písmom, že sú nečitateľné a žalobca, ako
spotrebiteľ skutočne nemal akúkoľvek možnosť, obsah týchto zmlúv ovplyvniť. Neostávalo mu nič iné, len ich podpísať, keď chcel, aby mu žalovaný poskytol úver 1.500 eur. Keďže uvedené peniaze žalobca potreboval, zmluvy bez všetkého podpísal. Aj keď v danom prípade, zmluva o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovská zmluva sú samostatné listiny, to podľa názoru súdu na veci nič nemení. Obe sú pripravené na pretlači, nečitateľným drobným písmom, prakticky sú nezrozumiteľné a z dokazovania vyplýva, že žalobca ich podpísaním, nemohol byť uzrozumený s tým, že nejaké spory do budúcna medzi účastníkmi, by mal riešiť nejaký rozhodcovský súd. 6. Rozhodne nemožno považovať za dobré mravy konanie žalovaného, ale za úžeru, keď poskytol žalobcovi úver, ktorý mal vrátiť zo 70% ročným úrokom s tým, že žalobca nemal inú možnosť, keď chcel dostať úver od žalovaného, len listiny, ktoré mu dala na podpis pracovníčka žalovaného, podpísať. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V danom prípade súd mal za to, že okolnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, boli v rozpore s dobrými mravmi a rozhodcovská zmluva uzavretá účastníkmi dňa 30.06.2011 je neplatná aj z toho dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Právny záujem žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je preukázaný, okrem iného už len z toho dôvodu, že ako uvádza samotný žalovaný, vedie sa konanie proti žalobcovi pred rozhodcovským súdom. 7. Poukázal na ust. § 3, ods. 1, § 39, § 41, § 52, ods. 1,2, § 53, ods. 1,2,3, § 54, ods. 1,2 OZ, § 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 3, ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z. 8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Obsah odvolania 9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že z rozsudku nevyplýva žiadny vecný dôvod, pre ktorý by rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou. Posudzovanie výšky úrokov v úverovej zmluve (a ich rozporu s dobrými mravmi) nemá žiadnu súvislosť s rozhodcovskou zmluvou. Súd v rozsudku konštatuje, že aj rozhodcovská zmluva má byť v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa ale neuvádza nič, čím by sa konkretizoval záver súdu, uviedli sa dokázané skutočnosti týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy a ich právne posúdenie. Súd odkazuje na pojem „dobré mravy“, ktoré sú pojmom právne neurčitým. Neuviedol však žiadnu skutočnosť, ktorou by tento pojem vyložil v skutkových a právnych pomeroch prejednávanej veci. Napadnutý prvostupňový rozsudok teda nedáva odpoveď na žiadnu skutočnosť, ktorá je podstatná z hľadiska rozhodnutia vo veci, teda v čom má spočívať rozpor rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi, aké konkrétne skutkové okolnosti mal súd za preukázané a týkajú sa rozhodcovskej zmluvy, z akých dôkazov ich zistil a ako ich posúdil po stránke právnej. Rozhodnutie obsahuje len záver o tom, že úverová zmluva má byť neplatná a preto aj rozhodcovská zmluva zrejme má znášať rovnaký právny osud. Pritom z právnej úpravy platnej v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj súčasnej úpravy nevyplýva žiadny zákonný dôvod pre takéto posúdenie a konštatovanie neplatnosti. Ani pri maximálne voľnej úvahe sa nedá zistiť z rozsudku žiadny z predpokladov vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Rozsudok nedáva odpoveď na základné skutočnosti, ktoré sú podľa 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považované za minimálny obsah rozsudku. Súd v rozsudku uvádza, že rozhodcovská zmluva je na predtlači, ktorú nemal žalobca možnosť ovplyvniť. Nie je zrejmé, ako táto skutočnosť má vplyv na jej platnosť. Ak by sa súd vôbec obsahom rozhodcovskej zmluvy zaoberal, prípadne ak by si splnil zákonnú povinnosť podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vyporiadal sa s vyjadrením žalovaného, potom by dospel k záveru, že rozhodcovská zmluvy by nikdy nevznikla (lebo nemusela byť uzavretá) alebo že by zanikla len na základe vôle žalobcu (odstúpením). Rozsudok uvedené skutočnosti prehliada, a ani nekonštatuje nedôvodnosť tvrdení žalovaného (pretože sa nimi podľa obsahu rozsudku súd ani nezaoberal). Keďže prvostupňový súd svoje závery žiadnym spôsobom nevysvetlil, a existujú tú rozhodnutia potvrdzujúce platnosť rozhodcovskej zmluvy, je potom dôvodné pochybovať o správnosti a zákonnosti napádaného rozsudku. Žalovaný týmto nespochybňuje skutočnosť, že súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov. Spochybňuje však stav, kedy prvostupňový súd svoje rozhodnutie vôbec nevysvetlil, a ani neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by napríklad dali zrozumiteľnú odpoveď a teda jeho posúdenie by bolo vôbec overiteľné. Návrh na prerušenie konania bol podaný dňa 24.05. 2013. V čase, kedy § 106 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení, na ktoré odkazuje súd nejestvovalo, alebo bol v znení cit. „Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr. než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom
konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. “ Povinnosťou prvostupňového súdu bolo rozhodnúť o takomto návrhu v primeranom čase, nie s odstupom takmer 3 rokov a na základe už úplne iného právneho stavu. Ak súd konštatuje, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný, potom tak robí na základe úplnej inej právnej úpravy (ako bola v čase urobenia návrhu) a súčasne s odstupom 3 rokov. Súd pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu nezohľadnil všetky ustanovenia právneho poriadku, ktoré v objektívnom zmysle uvedený procesný predpoklad na požadovanom určení vylučujú. Naliehavý právny záujem ako procesný predpoklad určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku predpokladá, že ide o určitý', zákonom kvalifikovaný záujem na požadovanom určení. Hodnotenie odvolacieho súdu. 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza: 12. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca dňa 3.6.2011 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere, na základe čoho boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Dňa 3.6.2011 žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom rozhodcovskú zmluvu č. 8300038732, v zmysle ktorej dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. 13. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Ako vyplýva z obsahu spisu z fakticky poskytnutého úveru 1 500 Eur mal žalobca ako dlžník zaplatiť žalovanému ako veriteľovi úver a úroky za celú dobu čerpania úveru vo výške 3 065,40 Eur. Za takéhoto stavu aj európske právo pripúšťa súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porovnaj uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ). Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70 %, a preto je možné konštatovať, že odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 70 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takýchto úrokov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011 o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Nemali by byť preto žiadne pochybnosti o tom, že v prejednávanej veci neprimeraná výška úrokov 70 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. 15. Odvolací súd tým nechce konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba odplaty, pretože neplatnosť úverovej zmluvy by nebola v prospech ani spotrebiteľa, ktorý by tak musel vydať bezdôvodné obohatenie prakticky vzápätí po získaní úveru napriek výhodnosti splátok. Navyše sa javí, že cenové praktiky žalovaného sú na úkor jasnosti a zrozumiteľnosti. Za takéhoto stavu aj Európske právo pripúšťa súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porovnaj uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ). 16. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na odklon od judikatúry Súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Súdny dvor v rozsudku C-240/98 až C-244/98 spojené prípady Océano Grupo Editorial SA konštatuje, cit.:,,Kde už bola takáto podmienka v spore v hlavnom procese zahrnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice a nebola individuálne prerokovaná, vyhovuje všetkým kritériám zaraďujúcim ju pre účely Smernice ako nečestnú.“ 17. Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. 18. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa. 19. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. 20. Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu“. 21. Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania (Arbitrážny súd v Bratislave alebo Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici) vo vzdialenosti cca 300 - 460 km od bydliska žalobcu v čase vzniku zmluvy bol objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v mieste rozhodcovského konania. 22. Naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 23. Odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke ničotným aktom (3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 6Cdo 1/2012 a pod.). Rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 ZOS a nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci res iudicatae (m.m. uznesenie KS v Trnave vo veci 10CoE 308/2011 ,,V závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje“. Ústavný súd ČR konštatuje ,,Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu“. Nedá sa nepripomenúť povinnosť členských štátov zbaviť spotrebiteľov nečestných zmluvných podmienok v režime porovnateľnom vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku (C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50). 24. Žalovaný ako veriteľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 25. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 09. 2010, podľa ktorého: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom (čo je aj prípad prejednávanej veci), ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. ...“. 26. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To platí aj v prejednávanej veci, keď zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu obsahoval aj iné zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (rozhodcovská zmluva). Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. 27. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). 28. Ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy (č. l. 7 spisu) v danom prípade išlo o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah zmluvy. 29. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP . 30. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania odvolací súd uvádza, že návrh na prerušenie konania nebol dôvodný vzhľadom k nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).