Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-172-2016.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/172/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu Z. F., I. I., G. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Marián Ševčík, CSc., Advokátska kancelária, Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/132/2009-158 zo dňa 21.6.2016, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Súd návrh z a m i e t a . O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Batizovce v konaní vedenom pod sp. zn. 711/2003-8- Kz. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že proti uvedenému rozhodnutiu obce podal žalobu s tým, že Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/32/2006 zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Nakoľko sa navrhovateľ domnieva, že toto rozhodnutie je nezákonné a predchádza mu nesprávny úradný postup Obce Batizovce, domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 3Co/ l 31/2010-19 zo dňa 14.1.2011 a následne rozhodnutím č.k. 3Co/83/2015-66 zo dňa 11.11.2015 zrušil prvostupňové uznesenie v tejto veci, ktorým súd podanie navrhovateľa aj po jeho doplnení odmietol a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení Krajský súd v Prešove uviedol, že žalobca presne označil účastníkov konania na žalovanej strane, pričom z podania je zrejmé, že jeho návrh smeruje proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň podľa odvolacieho súdu je z podaní žalobcu zrejmé čoho sa domáha, t.j. že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom konajúcich štátnych orgánov. 4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené, a neboli využité riadne opravné prostriedky, nemožno priznať. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko od okamihu, kedy sa dozvedel o rozhodnutí Krajského súdu Prešov uplynulo viac ako 3 roky. K údajnému nesprávnemu či nezákonnému postupu malo dôjsť dňa 16.5.2005. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 27.7.2009. Nároky uplatnené po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty tak nemožno priznať. V konaní
neboli tiež preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podaný návrh, aj keby bol podaný v zákonnej lehote. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, keď podľa všeobecných ustanovení nijako nepreukázali porušením akej právnej povinnosti odporcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu či vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca tiež nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal žiadnu z podmienok na uplatnenie tohto nároku, a to či už podľa špeciálnych zákonných predpisov alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka, nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, t.j. že škoda vznikla jemu alebo jeho právnemu predchodcovi a rovnako nepreukázal ani pasívnu legitimáciu, t.j. že za škodu zodpovedá odporca ako zástupca štátu. 5. Aplikoval ustanovenia §1,2,4,5,6,9,15,16 zákona č. 514/2003 Z.z.. Obsah odvolania 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci samej a z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobca má za to, že nositeľom pasívnej legitimácie je v danom prípade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo predloženými dôkazmi žalovaný nijak nespochybnil. Žalobca rozhodnutia orgánov verejnej moci v súvislosti s ktorými mu mala vzniknúť predmetná škoda riadne a dostatočne pomenoval a z vykonaného dokazovania vyplynul ten záver, že skutočne išlo o nezákonné rozhodnutia, čo preukazuje v konečnom dôsledku dôvodnosť podaného žalobného návrhu v celom rozsahu. Žalobca preukázal, že sa domáhal svojich práv aj na príslušnom ministerstve, ktoré na podané podnety zo strany navrhovateľa reagovalo negatívnymi odpoveďami, ktoré sú založené v spise, na základe čoho v danom prípade nedošlo k riadnemu predbežnému prerokovaniu náhrady škody zo strany žalovaného a preto pristúpil k podaniu žalobného návrhu na súd. Právna úvaha súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia sa riadne nezaoberala aj existujúcim nesprávnym úradným postupom, na základe ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda uplatňovaná v tomto konaní. Hodnotenie odvolacieho súdu 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu ( č.l. 141) žalobca ustálil, že sa proti Slovenskej republike v konaní domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami Obce Batizovce vo vyvlastňovacom konaní podľa stavebného zákona a uznesením Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu. Okrem škody spôsobenej nesprávnymi rozhodnutiami sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní o vyvlastnenie a následným postupom súdov. 9. Žalobca v odvolaní súdu vytýka nedostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí jeho žalobného nároku. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku; zákon mu ukladá vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup dostatočne vysvetliť s poukazom na rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež ich právne posúdenie. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých otázkach, ktoré sú pre posúdenie veci významné. 10. V prejednávanej veci sa žalobca voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom správnych orgánov a následne súdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho orgánu (orgánu verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu, súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon bližšie nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby ale nesprávnym úradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 11. Primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie premlčania nároku žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s týmto záverom. Žalobca sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3S 32/2006 domáhal preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, pričom súd uznesením z 9.5.2007 konanie zastavil. Najvyšší súd SR uznesením z 10.6.2008 odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu odmietol. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody je určujúci moment, kedy žalobca vyčerpal všetky dostupné prostriedky, ktorými sa domáhal zmeny rozhodnutia v súdnom konaní. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobca v konaní tvrdí, neboli zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom pre ich nezákonnosť, preto je potrebné prisvedčiť záveru súdu o tom, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Záver súdu o tom, že nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je však predčasný a nedostatočne odôvodnený. Z obsahu prednesov žalobcu a jeho písomných podaní je možné vyvodiť, že žalobca namieta okrem iného nedodržanie lehôt a prieťahy v konaniach, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. 12. Keďže v rozhodnutí súdu v tejto časti absentuje akékoľvek odôvodnenie, neostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP). 13. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude dôsledne sa zaoberať tvrdeniami žalobcu, že v konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým mu vznikla škoda. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností ja na žalobcovi. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa ktorej nárok posúdil. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396, ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).