Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-140-2017.pdf
PDF · 70.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/140/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného G. proti povinnému J., pre vymoženie istiny vo výške 1.092,45 Eur (32.911,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. januára 2017, č.k. 16Er/797/2007-17, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnej exekútorke N., náhradníčke povereného súdneho exekútora N., priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa dňa 17.04.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 32.911,- Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie G. č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 23.10.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi N. udelené dňa 14.05.2007. V súčasnosti exekúciu vedie súdna exekútorka N. Súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného registra vymazaný. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/30/2011-92 zo dňa 21. septembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2011, súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka. Spoločnosť bola dňa 21.12.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti (povinného) bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného, preto exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP v spojení s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.01.1983 Na základe
uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak, že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.
3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. 5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
8. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
13. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.
16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.
17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).