Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/23/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matky: Q. A., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, S., občianka W. a otca: I. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX O. U., D., K., K U. - B. O., toho času bytom S. XX, W., občan B. O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/83/2017-15 zo dňa 26.06.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie v napadnutej časti, t. j., okrem výroku o zamietnutí návrhu otca vo zvyšku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

· Do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave styku otca s maloletým dieťaťom vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3P/136/2016 je otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou každú stredu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. výhradne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. bez prítomnosti matky a za prítomnosti sociálneho pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S..

· Matka j e p o v i n n á v čase stanovenom vo výroku I. tohto uznesenia a na adrese sídla Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. maloletú odovzdať otcovi a otec j e p o v i n n ý v čase stanovenom vo výroku I. tohto uznesenia a na adrese sídla Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. maloletú matke vrátiť.

· Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

· Vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330, 333 Civilného mimosporového poriadku, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

3. Vychádzal zo zistenia, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha úpravy styku s maloletým dieťaťom, nakoľko matka mu neumožňuje s maloletou žiaden kontakt, a to ani len telefonický, s odôvodnením, že otec sa dopustil násilnej trestnej činnosti voči matke v jej prítomnosti, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody. Doposiaľ však v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že by sa otec mal dopustiť zlého zaobchádzania voči maloletej, rovnako nebolo preukázané, že by

sa skutku voči matke, za ktorý bol právoplatne odsúdený, mal dopustiť v prítomnosti maloletej. Otec maloletú nevidel od 29.09.2010, kedy matka odišla aj s maloletou zo B. na W.. Z doposiaľ osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že matka izoluje dieťa od otca tým, že otcovi neumožňuje akýkoľvek kontakt s dieťaťom.

4. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisu i súvisiacich spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/92/2011, 5P/202/2012, 5P/167/2013 a 3P/136/2016 mal súd prvej inštancie v konaní osvedčené, že styk otca s dieťaťom sa od septembra 2010 v žiadnej forme nerealizuje. Doposiaľ v konaní nebolo preukázané negatívne správanie otca vo vzťahu k maloletej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec osvedčil, že je tu reálne bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia vzťahu otca a maloletej, hrozí ďalšie prehlbovanie odcudzenia otca a maloletej, nakoľko matka otcovi neumožňuje žiaden kontakt s maloletou, a to ani telefonický. S ohľadom na uvedené súd považoval v záujme maloletého dieťaťa za nevyhnutné zasiahnuť a neodkladne dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

5. Súd prvej inštancie na základe toho dospel k záveru, že v záujme maloletej I. z dôvodu zabránenia ďalšieho prehĺbenia odcudzenia medzi otcom a ňou je, aby sa otec s maloletou stretával každú stredu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. (v úradných hodinách Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S.) a to výhradne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. za prítomnosti sociálneho pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., do územného obvodu ktorého maloletá podľa jej bydliska spadá, resp. za prítomnosti určeného zastupujúceho zamestnanca úradu. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením nevyhovel otcovi v plnom rozsahu, nakoľko mal za to, že je potrebné najprv postupne nadviazať vzťah medzi otcom a maloletou, ktorá otca nevidela takmer sedem rokov, prekonať aj jazykovú bariéru, ktorá je medzi nimi, keďže otec neovláda slovenský jazyk a maloletá zrejmé neovláda anglický jazyk a napokon súd má za to, že aj obavy matky o maloletú môžu byť do istej miery opodstatnené predošlým správaním otca voči matke. A práve vzhľadom na to súd upravil styk otca s maloletou len na dve hodiny týždenne za prítomnosti zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., výhradne na pôde úradu (adresa sídla úradu: Q.. U. XX, S.) a bez prítomnosti matky, aby bol tak zabezpečený priestor potrebný na opätovné vybudovanie vzťahu medzi otcom a maloletou a aby tak bolo rešpektované právo maloletej na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Čas, kedy sa má otec stretávať s maloletou, súd prvej inštancie stanovil na každú stredu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. z dôvodu, že v tomto čase má úrad práce úradné hodiny a takýto čas by mal rešpektovať aj prípadné školské povinnosti a mimoškolské aktivity maloletej. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa vytvoria predpoklady pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb maloletej k obom rodičom. Vytvárať a udržiavať hlbší citový vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom vo veku desať rokov je možné len stretávaním sa dieťaťa a otca osobne. Až po prekonaní počiatočných obtiaží súvisiacich s nadviazaním kontaktu medzi otcom a maloletou a po prekonaní jazykovej bariéry medzi nimi možno uvažovať aj o úprave styku v širšom rozsahu. Nariadené neodkladné opatrenie je len dočasné, nakoľko bude trvať len do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave styku otca s maloletým dieťaťom vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3P/136/2016. V konaní o veci samej súd vykoná rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia a až na základe riadne vykonaného dokazovania súd rozhodne o úprave styku otca s dieťaťom prihliadajúc na vek dieťaťa, jeho denný režim, miesto bydlísk rodičov, ako aj na prípadné pracovné povinnosti rodičov a ďalšie zistené skutočnosti, resp. styk obmedzí či zakáže.

6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie matka, ako aj ÚPSVaR S..

7. Matka vo svojom odvolaní namietala, že: 1. napadnuté uznesenie bolo vydané pod inou spisovou značkou, ako je spisová značka konania, pod ktorým sa vedie konanie o jej návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv, 2. porušenie svojho ústavného práva na zastúpenie advokátom tým, že v označení strán je otec zastúpený právnym zástupcom a ona nie je, 3. že otec v návrhu neosvedčil bezodkladnosť potrebnej úpravy, pričom povaha skutku, ktorého sa mal dopustiť otec na matke, odôvodňuje obavu matky o možnú recidívu s tým, že skutočnosť, že matka sa bojí stretnúť s otcom po siedmych rokoch nie je ešte dôkazom o prehlbovaní odcudzenia otca od maloletej, ktorý si ku nej neplní ani vyživovaciu povinnosť. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.

8. ÚPSVaR S. vo svojom odvolaní namietal, že: 1. súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletou za prítomnosti sociálneho pracovníka napriek tomu, že otec nebol doteraz pozbavený, ani obmedzený na rodičovských právach, 2. ak súd prvej inštancie zvážil prítomnosť tretej osoby, mal prihliadať na to, že dieťa otca nevidelo sedem rokov, otec s ním neudržiava žiaden kontakt, a existuje medzi nimi jazyková bariéra, 3. súd prvej inštancie nijako nešpecifikoval pozíciu sociálneho pracovníka, pričom ani priestory ÚPSVaR nie sú prispôsobené na styk otca s dieťaťom.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 59 a násl. CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie matky ako aj ÚPSVaR S. je dôvodné.

10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecné súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinné poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

11. Neodkladne rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek aj na návrh, aj bez neho zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR. č k. IV.ÚS 46/2013).Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej ú pravo pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma poskytnúť ochrana (§ 326 ods.. 1 . Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že sud nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

13. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ osvedčil nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy pomerov rodičov maloletej. Z každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletého možno zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.

14. Je zrejmé, že otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený jeho styk s maloletou. Tento návrh adresoval Okresnému súdu Kežmarok ku spisovej značne 3P/136/2016, pod ktorou sa vedie konanie o návrhu matky na pozbavenie jeho rodičovských práv. Otcovmu návrhu bola pridelená nová spisová značka 3P/83/2017, viď čl. 1 a 6 spisu. Tento postup je súladný s pravidlami prideľovania vecí podľa IV. časti, písm. B, pravidlo 2.7 Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2017, ktorý je verejne dostupný na webom sídle MS SR. Nie je tu rozhodujúce pod ako spisovou značkou bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté, rozhodujúce je, že o návrhu rozhodol ten istý sudca, ktorému bol pridelený spis vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pravidla prideľovania vecí, konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže považovať za novú vec, teda neuvedenie právneho zastúpenia matky v záhlaví napadnutého uznesenia samo o sebe ešte nemôže znamenať porušenie práva matky na zastúpenie advokátom.

15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/167/2013 o.i. vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené a styk otca s maloletou nebol upravený z dôvodu, že ten sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu. Ani z tohto spisu, a ani z ostatných pripojených spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/92/2011 a 5P/202/2012 nemožno zistiť žiadne informácie o okolnostiach a povahe skutku, ktorého sa mal dopustiť otec na matke, a ktorý je hlavným dôvodom, pre ktorý matka žiada otca pozbaviť jeho rodičovských práv. Z predloženého spisu odvolaciemu súdu je bezpochyby

zrejme, že spis Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 3P/136/2016, v ktorom sa rozhoduje o návrhu matky na pozbavenie rodičovských práv otca, nebol v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ani nateraz nie je ku spisu, sp. zn. 3P/83/2017 pripojený, viď zoznam pripojených spisov, resp. predkladacia správa.

16. Z obsahu napadnutého uznesenia však možno vyvodiť, že súd prvej inštancie oprel svoje závery hlavne o zistenia, ktorá majú vyplývať, resp. ktoré majú byť súčasťou práve vyššie uvedené spisu, sp. zn. 3P/136/2016. Javí sa aj z obsahu odvolania ÚPSVaR S., že predmetný spis by sa mal nateraz nachádzať u znalca.

17. Zo stavu popísaného pod vyššie uvedenými bodmi možno jednoznačne konštatovať, že súd prvej inštancie oprel svoje závery hlavne o skutočnosti, ktoré nie je možné zo spisu overiť, a že zistenia, ktoré tak súd ako zásadne významné použil, urobil na základe nepodložených záverov. Je však možné už teraz skonštatovať, že za situácie, že styk otca s maloletou nie je doteraz upravený, a ak styku nebránia žiadne okolnosti na strane otca, je potrebné tento styk predbežne upraviť. Keďže styk sa nerealizoval dlhú dobu, podľa všetkého existuje aj jazyková bariéra a negatívny vzťah rodičov maloletej, je potrebné všetky tieto okolnosti náležite zvážiť a nájsť také podmienky na styk, aby tento splnil účel. Bez toho, aby súd mal náležite zistené, či na styk sú na ÚPSVaR v S. vytvorené potrebné podmienky, nebolo správne styk upraviť tak, ako o tom rozhodol a navyše miesto styku nebolo náležite špecifikované. Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či tvrdená jazyková bariéra medzi otcom a maloletou I. existuje ( či mal. vie komunikovať v angličtine alebo či otec vie po slovensky), čo je tiež nutné posúdiť a náležite vyhodnotiť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri jej zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupuje to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

19. Je potrebné však zdôrazniť, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je implikované aj v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. V tomto konaní sú však právne závery súdu prvej inštancie nie náležité odôvodnené, závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývajú. V dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého uznesenia považovať za nepreskúmateľné. Už iba uvedené je dôvodom na postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, výsledkom ktorého je zrušenie napadnutého uznesenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

20. Z obsahu spisu, resp. skutočne pripojených spisov je zrejme, že styk otca s maloletou nateraz upravený nie je, že matka bráni cez prizmu bezpečnosti o maloletú styku otca s ňou, že otec maloletú nevidel, resp. sa s ňou nestretol sedem rokov, že medzi otcom a maloletou je jazyková bariéra, a že medzi matkou a otcom dlhodobo pretrvávajú napäté interpersonálne vzťahy.

21. Netreba však na druhej strane opomenúť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletej (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorej záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či vyslovene bránenie kontaktu s druhým rodičom za predpokladu, že ten nemá na maloletú negatívne dôsledky. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletej, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletej nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.

22. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3, 12 a 18 spomínaného Dohovoru. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).

23. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa“ [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].

24. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa opätovne zaoberať návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom a následne znovu vo veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 aj náležite odôvodniť tak, aby bolo argumentované aj na odvolacie námietky tak matky, ako aj ÚPSVaR. Pri určovaní podmienok styku je nutné preveriť možnosti a podmienky pre styk tak, aby styk, ak mu nebude nič brániť, bol realizovateľný.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.