Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-209-2016.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/209/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. C., bytom Y. XXXX/XX, U., o vymoženie úroku z omeškania v sume 1.052,44 eur a iného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/973/2014-11 zo dňa 11. decembra 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodnutie o trovách konania súdneho exekútora ponechal samostatnému uzneseniu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 OSP. Konštatoval, že oprávnený podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR 13745/08 zo dňa 13.01.2009 pre vymoženie úroku z omeškania vo výške 1.052,44 eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 312,46 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Návrh bol spísaný súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Phd. dňa 22.05.2014 do zápisnice. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - žiadosťou sp. zn. EX 25016/14 zo dňa 22.05.2014, ktorá bola Okresnému súdu Topoľčany doručená dňa 26.08.2014. Súd prvej inštancie lustráciu zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie pod sp.zn. 6Er/317/2009. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/317/2009 zistil, že dňa 02.06.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 2586/09 zo dňa 19.05.2009. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v predmetnej veci, proti povinnému, ktorý je tiež povinným v predmetnej veci, pre vymáhanie sumy 1.160,24 eur s príslušenstvom. Návrh bol spísaný exekútorom do zápisnice dňa 06.05.2009. Exekučným titulom, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. SR 13745/08 zo dňa 13.01.2009. Následne Okresný súd Topoľčany udelil dňa 12.06.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/317/2009-20 zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/24/2012-44 zo dňa 29.2.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Obidve uznesenia nadobudli v časti zastavenia exekúcie právoplatnosť dňa 10.04.2012. Súd prvej inštancie v rámci skúmania procesných podmienok konania zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp.zn. 4Er/973/2014 predchádza iné konanie - vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/317/2009, ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, t.j. prekážku rozsúdenej veci. K tomuto záveru
dospel na základe zistenia, že obidve konania sa týkajú tých istých účastníkov (oprávneného a povinnej označených v záhlaví uznesenia) a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Považoval za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp.zn. 6Er/317/2009 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej (čo je ďalšia podmienka existencie prekážky rozsúdenej veci), pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáhal vykonania exekúcie proti povinnej podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od skúmania existencie práva (zastavenia exekúcie) v konaní vedenom pod sp.zn. 6Er/317/2009 pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 OSP a exekučné konanie zastavil. O trovách konania účastníkov rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Uviedol, že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a povinnej trovy konania nevznikli. Ďalej uviedol, že o trovách konania súdneho exekútora bude rozhodnuté samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom, ktorý tak urobí, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje, v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu svojím postupom možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie očakával od súdu postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej fáze exekučného konania totiž príslušný exekučný súd môže buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo zamietnuť návrh na vydanie poverenia. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2013 sp.zn. 7Cdo 108/2012. Okrem toho namietal nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní. V danom prípade podľa neho exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nemožno aplikovať zásadu res iudicata na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Dôvodil, že exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto podľa neho nie je spôsobilé vyvolať prekážku rozhodnutej veci. Záverom poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuviedol prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, na rozdiel od litispendencie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 11.12.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom, spísaným dňa 22.05.2014 do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie úroku z omeškania vo výške 1.052,44 eur a iné. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 13.01.2009 sp. zn. SR 13745/08. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 26.08.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zastavil predmetné konanie.
8. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či súd splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
13. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/168/2008).
15. V danej veci súd prvej inštancie pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zo spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 6Er/317/2009 zistil, že na uvedenom súde podal dňa 02.06.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom toho istého oprávneného na začatie exekúcie proti tej istej povinnej pre zaplatenie sumy vo výške 1.160,24 eura s príslušenstvom na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 13.01.2009 sp. zn. SR 13745/08, pričom uznesením zo dňa 25.11.2011 č.k. 6Er/317/2009-20 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.02.2012 č.k. 5CoE/24/2012-44 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2012.
16. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených právnych hľadísk a skutkových zistení dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zastavil predmetné konanie z dôvodu, že nemôže znovu prejednať vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/317/2009. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dodáva, že existencia prekážky res iudicata v exekučnom konaní nie je v upravená priamo v Exekučnom poriadku, vzhľadom na to, že nie je v zásade možná, resp. opodstatnená. Neplatí to však bezvýnimočne, a je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad, či k prekážke „rozsúdenej veci“ v exekučnom konaní došlo. Posúdenie prekážky res iudicata v exekučnom konaní závisí od toho, či v danej veci prišlo k zmene okolností, ktoré odôvodňujú nové exekučné konanie v identickej exekučnej veci (napríklad doposiaľ nevykonateľné rozhodnutie sa stane vykonateľným, povinný po skončení exekúcie nadobudne exekvovateľný majetok, oprávnený v novom exekučnom konaní zaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia, a pod.). Pokiaľ tomu tak nie je, a dôvody, pre ktoré skončilo predchádzajúce exekučné konanie trvajú naďalej, konštatovanie prekážky res iudicata ako neodstrániteľnej prekážky podmienok konania exekučným súdom je plne namieste. V tomto smere je potrebné prihliadať na dôvody zastavenia pôvodnej exekúcie, t.j. či spočívali v procesných alebo hmotnoprávnych dôvodoch. Hmotnoprávne dôvody zastavenia exekúcie (napr. strata právnej subjektivity účastníka, neplatnosť exekučného titulu, zánik nároku a pod.) v zásade neumožňujú odstránenie tohto nedostatku podmienok konania a v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie tak spôsobujú neodstrániteľnú prekážku res iudicata. Naproti tomu procesné dôvody zastavenia pôvodnej exekúcie (návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, nezaplatenie súdneho poplatku, a pod.) môžu byť dodatočne odstránené, resp. už nemusia existovať, a môže tak byť podaný nový návrh na začatie exekúcie. Keďže v danom prípade došlo k právoplatnému skončeniu exekučného konania (uznesením o zastavení exekúcie) medzi tými istými účastníkmi, na základe toho istého exekučného titulu (posúdeného v pôvodnom exekučnom konaní ako nespôsobilý exekučný titul), pre vymoženie tej istej pohľadávky, možno konštatovať, že je daná prekážka „právoplatne rozsúdenej veci“. Ako už bolo vyššie uvedené, aj v exekučnom konaní sa treba zaoberať tým, či sú dané podmienky konania, a to vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zistil existenciu tejto neodstrániteľnej prekážky podmienok konania a zaoberal sa ňou, postupoval v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Rovnako tvrdenie oprávneného o nemožnosti rozhodovania o zastavení exekučného konania v danej fáze konania, odvolací súd považoval bez právneho významu, keďže v tomto exekučnom konaní súd prvej inštancie rozhodoval v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzoval splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), pričom dospel k záveru, že konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou v podmienkach konania - res iudicata. Odvolací súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania povinný ex offo skúmať podmienky konania, a to ešte pred preskúmavaním veci samej. Pri posudzovaní súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, dochádza už k preskúmavaniu „merita“ veci. Tomu však musí predchádzať postup skúmania splnenia procesných podmienok konania, vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. V prípade zistenia tejto neodstrániteľnej prekážky súd konanie zastaví podľa § 161 ods. 2 CSP (predtým § 104 ods. 1 OSP), bez skúmania merita veci postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, tak ako to správne učinil aj súd prvej inštancie.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania povinnej, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).