Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-9-2017.pdf
PDF · 138.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, pochádzajúci z rodičov U.. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX P., právne zast. JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, a C.. U.. F. P., MBA, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o zmenu výchovy, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P 83/2015-358 zo dňa 8.12.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/231/2010 - 873 zo dňa 14.03.2014 tak, že zveril maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch so začiatkom v piatok párneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 16.00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec maloletého a od piatku nepárneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku párneho kalendárneho týždňa do 16.00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka maloletého. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa bude realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloletého práve v striedavej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý má maloletého v ďalšom období v striedavej starostlivosti. V čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. bude maloletý tráviť striedavo jeden rok s matkou a ďalší rok s otcom, pričom v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. 2016 bude v tomto období dieťa v starostlivosti matky, a následne sa budú rodičia striedať podľa takto vymedzeného intervalu. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 80,00 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Každý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude dieťa v jeho osobnej starostlivosti. Vyslovil, že maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese trvalého bydliska matky. Zároveň vyslovil, že žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že o trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením. Vyslovil, že tento rozsudok je predbežne vykonateľný doručením. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 24 ods. 2 a 4 a § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli v priamom rozpore so záujmami dieťaťa, pre ktoré by súd nemohol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti. Súd uzatvára, že v súčasnosti je v najlepšom záujme mal. R., aby bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, keďže bolo preukázané, že otec má o jeho výchovu úprimný záujem, je schopný zabezpečiť jeho vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a vôľu zaistiť zachovanie a rozvoj jeho identity a rodinných väzieb s matkou. Matka má rovnako úprimný záujem o výchovu syna, avšak nie je schopná vyhodnotiť, čo je pre syna dobré, čo ho ohrozuje. Súd teda nemohol vylúčiť striedavú starostlivosť na základe nevhodnej komunikácie rodičov, skúmal príčiny takéhoto vzťahu a má za to, že striedavá starostlivosť je v súčasnosti jednoznačne v záujme mal. R., nakoľko dieťa bude zverené aj do starostlivosti otca, ktorý uznáva pozíciu druhého rodiča v živote dieťaťa a nebude brániť styku s matkou. Ak by súd nerozhodol o striedavej starostlivosti, rola otca mal. R. vo výchove bude v dôsledku prehlbujúceho sa konfliktu postupne vyhasínať. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by svedčili pre zachovanie matky ako primárneho rodiča v starostlivosti o mal. R.. Striedavá starostlivosť podporí ďalšie napredovanie mal. R., keďže bolo preukázaný na vývoji mal. dieťaťa za posledných niekoľko mesiacov, kedy otec mal možnosť sa reálne podieľať na starostlivosti o dieťa, výrazný pozitívny posun. Bolo preukázané, že v čase, keď otec dieťaťa nemal možnosť žiadnej ingerencie vo vzťahu k starostlivosti o mal. R., takáto potrebná starostlivosť zo strany matky a podpora zo strany matky R. poskytovaná nebola. Súd sa stotožnil s názorom otca dieťaťa, že ak by mal. R. naďalej bol ponechaný v osobnej starostlivosti matky, naplnilo by sa nebezpečenstvo v podobe nezvratného zaostávania vo vývine. Uvedené nebezpečenstvo vyplýva aj z preukázanej neochoty a neschopnosti matky s otcom dieťaťa komunikovať o zásadných veciach týkajúcich sa mal. R.. 4. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jednou zo základných povinností, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Táto vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Otec dieťaťa je spoločníkom a konateľom spoločnosti RECONSTRUCT Slovakia, s.r.o., PANRA - KARPATIA, s.r.o., Freericks SLOV-PART, s.r.o. s mesačným príjmom podľa jeho uvedenia 1.000 Eur. Matka pracuje v súkromnej škôlke Elba s príjmom zhruba vo výške minimálnej mzdy. Vzhľadom na vyšší príjem otca dieťaťa ako je príjem matky aj napriek striedavej starostlivosti súd určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu sumou 80 Eur mesačne k rukám matky, nakoľko takto určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ako aj majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám dieťaťa. Zákon nechápe ako pravidlo, že výživné sa počas striedavej starostlivosti neurčí. Mesačné náklady dieťaťa sú primerané jeho veku, zárobkové možnosti a schopnosti otca sú lepšie oproti zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Žiaden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti. O dieťa sa bude starať každý z nich polovicu mesiaca. Vzhľadom na vyšší príjem je nevyhnutné, aby prispieval na potreby dieťaťa otec väčším podielom ako matka z celkovej sumy nákladov. Súd ma za to, že neurčením výživného zo strany otca by bolo zabezpečenie potrieb dieťaťa ohrozené. Súd nemôže pripustiť stav, že otec na zvýšené náklady dieťaťa neprispeje z dôvodu, že s matkou nekomunikujú. Zároveň súd určil, že každý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude dieťa v jeho osobnej starostlivosti. 5. Nepripustenie ďalšieho vykonávania dokazovania, ktoré navrhovala na pojednávaní dňa 10.11.2016 právna zástupkyňa matky z dôvodu záujmu mal. R., ktorý sa nachádza vo fáze, kedy je potrebné ho podporovať a zabezpečiť starostlivosť v takom rozsahu, aby sa jeho zaostávanie odstránilo, aby sa čo najskôr upravili pomery vo výchove mal. dieťaťa odôvodnil súd prvej inštancie tak, že podľa názoru súdu by ďalšie dokazovanie bolo nehospodárne a neúčelné aj vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania v priebehu konania / niekoľko znaleckých posudkov, lekárske správy, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, vyjadrenia psychológa/, na základe ktorého súd zistil všetky potrebné skutočnosti pre rozhodnutie. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne matky, nakoľko ide o konanie týkajúce sa starostlivosti o dieťa, ktoré je nutné prejednať čo najrýchlejšie, nakoľko plynutie času môže mať nezvratné dôsledky na vzťah rodiča s dieťaťom, s ktorým po túto dobu dieťa žije. Matke dieťaťa bolo umožnené sa pred súdom vyjadriť, pričom na pojednávanie, ktoré súd nariadil dňa 10.11.2016, sa nedostavila bez uvedenia vážnych dôvodov. Súd musí o starostlivosti maloletých rozhodnúť čo najrýchlejšie, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu základných práv maloletého a jeho rodičov. 6. Pretože súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť otec obmedzený na práve spravovať majetok mal. R., súd prvej inštancie rozhodol, že majetok budú spravovať obaja rodičia. Zároveň súd prvej inštancie stretávanie sa mal. R. s rodičmi počas Vianoc odôvodnil vzhľadom na osobitný charakter týchto sviatkov tak, aby každý z rodičov mohol stráviť vianočné sviatky s dieťaťom striedavo. Vyslovenie v rozsudku, že je vykonateľný doručením, súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 233 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) z dôvodu, že inak by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy. Vzhľadom na dĺžku konania a na skutočnosť, že
v období začatia konania sa nemohol otec so synom pravidelne stretávať, pričom v súčasnosti sú vzťahy medzi otcom a dieťaťom stabilizované a je v záujme dieťaťa, aby uplatňoval otcovskú rolu pri výchove maloletého. Súd nemôže dopustiť, aby jedným z rozhodujúcich faktorov odcudzenia medzi synom a otcom mohla byť popri problematickom vzťahu rodičov aj dĺžka súdneho konania. Súd nemôže pripustiť, aby došlo k narušeniu vzájomných väzieb a rodinného vzťahu s ohľadom na význam konania vo veciach starostlivosti o maloletých, keď v dôsledku neprimerane dlhého konania môže dôjsť k fatálnym následkom k odcudzeniu, respektíve k zásadnému narušeniu rodinnej väzby. 7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o trovách štátu v súvislosti so znaleckým rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia dokazovaním rozhodne samostatným uznesením. Z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní matky proti povinnosti zložiť preddavok, z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto štádiu konania o trovách štátu relevantne rozhodnúť. 8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie matka maloletého U.. F. Y.. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie alebo alternatívne zmeniť a návrh zamietnuť. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Neboli podľa nej splnené podmienky na vyhlásenie rozhodnutia. Súd oprel rozhodnutie o ust. § 233 CSP a ust. § 52 CMP a to i len do výroku o náhrade trov konania. V predmetnej veci použil nesprávny právny predpis, pretože rekolifitáciou civilného práva došlo k úprave rodinných vecí Civilným mimosporovým poriadkom, ktorý vychádza z toho, že existuje skupina takých vzťahov, ktorých sa spor a právo zásadne nepredpokladá. Podľa čl. 1 a 14 CMP k naplneniu osobitných konaní je úzko späté s funkciou preventívnou, t.j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana práv a záujmov ešte pred porušením či ohrozením. Princíp materiálnej pravdy znamená, že súd je povinný v mimosporovom konaní zisťovať skutočný čo najúplnejší a najobjektívnejší stav a teda nielen účastníkmi tvrdený stav veci podľa § 35 CMP, ktorý ukladá súdu túto povinnosť. Teda z výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd v rámci dokazovania v mimosporovom konaní má postupovať podľa princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie § 37 CMP predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 186 ods. 2 CSP, ktorý sa pre oblasť mimosporových konaní neuplatní. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a pre účely zistenia skutočného stavu veci je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli. Matka má za to, že súd prvej inštancie sa neriadil ust. čl. 1 - 14 CMP, ako aj samostatnými ustanoveniami CMP. Naviac použil nesprávny právny predpis pri vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, teda ust. § 233 CSP. Výrok o predbežnej vykonateľnosti na účely odvolania sa považuje za uznesenie, preto voči výroku o predbežnej vykonateľnosti podala matka tiež odvolanie. Výrok rozsudku o predbežnej vykonateľnosti v celom rozsahu žiadala zamietnuť. Otec mal. dieťaťa ničím nepreukázal, že by dieťaťu alebo otcovi hrozilo nebezpečenstvo ujmy. Novinky, ktoré vyslovil súd na strane 19 rozsudku k dĺžke konania, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k fatálnym následkom k odcudzeniu, resp. narušeniu rodinnej väzby sú vyslovením právneho názoru súdu v rozpore so zákonom a zákonnými princípmi zakotvenými v čl. 1 a 14 a taktiež v čl. CSP, ako aj v rozpore so zákonom o súdoch a sudcoch, kde základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý by čo najviac odstránil stav právnej neistoty. Rozhodnutie nevychádza z ustanovení Zákona o rodine, keď súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 118 CMP, podľa ktorého mal analyzovať príčiny vzniku nezhôd medzi účastníkmi v rámci dokazovania a mal zistiť, či vzájomné nezhody účastníkov týkajúce sa mal. dieťaťa sa dajú odstrániť alebo eliminovať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vo veci boli vykonané znalecké posudky, pričom zo znaleckého posudku č. 56/2016 vypracovaného znalkyňou P.. L. Č., ktorá v záveroch posudku na str. 44 uviedla, že zverenie mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné s ohľadom na viaceré skutočnosti, medzi ktoré okrem iného zaradila aj zdravotný stav maloletého, avšak odporučila rozšíriť styk otca s mal. dieťaťom. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal len zo znaleckých posudkov, ktoré predložila L.. E.. So znaleckými posudkami, ktoré dal sám vypracovať, sa nevyporiadal a svoje rozhodnutie oprel o znalecké posudky, ktoré boli vypracované na podnet právnej zástupkyne otca, a to znalecký posudok 65/2016 vypracovaný U.. G. G. a odborné vyjadrenie vypracované P.. W. F. č. 92/2016. Zadávateľom posudkov nebol otec, ale jeho právna zástupkyňa. Znalecké posudky boli vypracované neobjektívne, pretože pri ich vypracovaní nebola prítomná matka maloletého, čím boli porušené jej základné práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd, kde každý z rodičov má právo na spravodlivý proces. Boli porušené
práva dieťaťa, ktoré sú zakotvené v Dohovore OSN. K tomuto znaleckému posudku a vyjadreniu sa matka mal. R. ani nemohla vyjadriť, pretože jej neboli doručené na poslednom pojednávaní konanom dňa 10.11.2016. Dieťa bolo vytrhnuté z vyučovacieho procesu bez súhlasu matky tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku a vyjadrenia predloženého na uvedenom pojednávaní. Nemožno sa tiež stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o nepripustení vykonávania ďalších dôkazov navrhnutých na pojednávaní dňa 10.11.2016 a so závermi súdu, že je potrebné a nutné čo najrýchlejšie rozhodnúť o striedavej starostlivosti. Súd porušil procesné práva nielen matky, ale aj samotného dieťaťa, pretože nebral pri rozhodovaní do úvahy jeho potreby, jeho zdravotné problémy, jeho vývinové schopnosti, ktoré sú dôležité pre rozvoj dieťaťa. Dostatočne nevychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, neprihliadal na všetky predložené dôkazy. Bez uvedenia dôvodu zamietol návrh matky na vykonanie dokazovania, ktoré mali podstatný vplyv v predmetnom konaní, t.j. odstrániť rozdiely v znaleckých posudkoch. Jeho rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené. Zo znaleckých posudkov, ktoré boli predložené na poslednom pojednávaní znalkyne nezisťovali situáciu v rodine prostredníctvom výsluchu oboch rodičov. Preto tento posudok nemôže byť podkladom na spravodlivé a objektívne rozhodnutie vo veci striedavej starostlivosti. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní musí, pokiaľ jeden z rodičov nesúhlasí, skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa. V zmysle citovaného ustanovenia musí vždy vychádzať zo záujmu maloletého dieťaťa, pričom nie vždy bude v záujme dieťaťa striedavá osobná starostlivosť. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj otec maloletého C.. U.. F. P.. Navrhol rozsudok zmeniť a osobitne upraviť režim striedavej osobnej starostlivosti počas letných školských prázdnin tak, že sa striedavá osobná starostlivosť bude realizovať v dvoch dvojtýždňových intervaloch pre každého z rodičov maloletého v každom kalendárnom roku, pričom tento režim presne popísal. Uviedol, že je obdobie letných prázdninuje všeobecne považované za obdobie dovoleniek a aktívneho odpočinku. Pri zjavnej zlej komunikácii rodičov maloletého ak aj súdom konštatovanej skutočnosti, že matka nebola nápomocná v kontaktoch otca so synom, dokonca sa v tejto súvislosti dopúšťala aj protiprávneho konania, nebude možná dohoda rodičov ohľadom dočasnej zmeny súdom nariadeného modelu striedavej osobnej starostlivosti v čase letných prázdnin z dôvodu absolvovania dovolenkového pobytu dlhšieho ako súdom nariadený jeden týždeň. Navyše s neochotou matky udeliť otcovi súhlas na dovolenkový pobyt so synom počas predchádzajúceho modelu starostlivosti o maloleté dieťa sa otec stretol v priebehu letných prázdnin 2016, kedy matka na otcove pokusy o komunikáciu ani len neodpovedala. Z toho dôvodu by bolo maloleté dieťa zbavené možnosti si naplno vychutnať dovolenkový pobyt, pretože hlavne pri vzdialenejších destináciách by sa tento pobyt obmedzoval iba na pár dní a pri nutnosti aklimatizácie v novom prostredí by dieťa z takéhoto niekoľkodňového pobytu prakticky nič nemalo a navyše by bolo vystavené nepohode z cestovania do a z miesta dovolenky v krátkom čase po sebe, čo by nebolo v najlepšom záujme dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a upravil osobitne režim striedavej starostlivosti počas letných prázdnin tak, ako to presne popísal v svojom odvolaní. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Tento uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou prvého výroku, ktorý odvolaním napadol aj otec, považuje tento za správny a zohľadňujúci všetky skutočnosti v konaní preukázané a zabezpečujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odôvodnenie presvedčivé a dostatočne objasňujúce, ktoré dôkazy a prečo považoval súd prvej inštancie za také, ktoré tento najlepší záujem maloletého dieťaťa zabezpečia. Matka po pomerne rozsiahlom právnom - teoretickom úvode pokračuje v úvahe, že výrok rozsudku o jeho predbežnej vykonateľnosti doručením je nesprávny, pretože otec nepreukázal, že by mal. R. alebo jemu hrozilo nebezpečenstvo ujmy. Naopak, ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku napadnutom odvolaním matky, súd uvedomujúc si skutočnosti, ktoré sú obsahom spisu, toto nebezpečenstvo hroziacej ujmy voči mal. R. alebo otcovi jednoznačne identifikoval a pomenoval. Na jednej strane ujma hroziaca vzťahu otca a syna, keď matka svojim výrazne negatívnym postojom k participácii otca na výchove mal. R. sa v minulosti snažila prerušiť vznikajúcu väzbu medzi otcom a synom a tým, že aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C 231/2010 zo dňa 14.3.2014 styk otcovi so synom dlhodobo neumožňovala, čo vyústilo až do podania obžaloby na matku pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1T 58/2016 a v súčasnosti negatívne ovplyvňuje hoci aj nepriamo mal. R. voči otcovi, keď táto odmieta akúkoľvek komunikáciu s maloletým dieťaťom týkajúcu sa jeho vzťahu s otcom, alebo na ňu reaguje veľmi negatívne, čo spôsobuje, že maloleté dieťa vo veku 6,5 roka musí tieto pocity pri matke korigovať a vystavuje tak mal. R. konfliktu lojality. Na druhej strane ujma hroziaca mal. R. spočívajúca v jeho stagnácii v psychickom vývoji pri modely styku existujúcom do vydania napadnutého rozsudku. Súd správne konštatoval, že k intenzívnej zmene vo vývoji mal. R., u ktorého bolo opakovane konštatované zaostávanie v
psychickom, sociálnom a osobnostnom vývoji došlo až po tom, čo otec mohol reálne v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov a neskôr v súlade s nariadeným predbežným opatrením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 26/2015 zo dňa 16.11.2015 v širšom rozsahu uplatňovať svoje rodičovské práva a tento v súlade s odporúčaniami odborníkov sa intenzívne podieľal na postupnom odstraňovaní tohto zaostávania. Ako vyplýva z odvolania matky, táto nijakým spôsobom nepolemizuje s obsahom predloženého znaleckého posudku č. 65/2016 U.. G. G. a neodborného vyjadrenia č. 92/2016 vypracovaného P.B.Y.. W. F., z čoho vyplýva záver, že okrem skutočnosti, že boli vypracované na základe objednávky právnej zástupkyne otca im nemá čo vytknúť. V tejto súvislosti otec považoval za potrebné uviesť, že v súlade s ust. § 209 ods. 2 CSP ak znalecký posudok obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z vyššie uvedeného závery súdu dávajú zároveň aj odpoveď na ďalšiu odvolaciu námietku matky o nevykonaní dokazovania navrhnutého jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní dňa 10.11.2016. Keď súd uzavrel, že zistil všetky potrebné skutočnosti dôležité pre meritórne rozhodnutie a ďalšie predlžovanie konania by malo za následok, že toto by viedlo iba k oddialeniu možnosti mal. R. mať takú úroveň starostlivosti, ktorá by zabezpečila odstránenie jeho zaostávania a rovnako by viedlo z dôvodu negatívneho postoja matky voči otcovi k možnému narušeniu väzby otca a syna, čo by nebol postup súdu sledujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k námietke matky, že súd neodstránil rozdiely v znaleckých posudkoch, otec uviedol, že v odbornom vyjadrení P.. F. skonštatovala okrem iného skutočnosti, ktoré v znaleckom posudku P.. Č. boli zrejmé aj laikovi, že uvedená znalkyňa nijakým spôsobom neinterpretovala rozdiely v správaní mal. R. k otcovi v prítomnosti matky a bez nej, čo bolo v znaleckom posudku U.. G. vyhodnotené ako neurotický charakter vzťahu k matke súvisiaci s konfliktom lojality maloletého dieťaťa. Navyše ako vyplýva zo znaleckého posudku U.. G., mal. R. sa v priebehu znaleckého skúmania vyjadril spôsobom zodpovedajúcim jeho veku, že chce byť s otcom častejšie a táto forma zodpovedá modelu striedavej osobnej starostlivosti. Preto otec navrhol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním matky s výnimkou jeho prvého výroku potvrdiť ako vecne správny. 11. Odvolací súd vyžiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov správu o rodinných pomeroch a realizáciu predbežne vykonateľného rozsudku, čo do striedavej starostlivosti rodičov mal. R. Y. s tým, aby bol zistený postoj maloletého k realizácii striedavej starostlivosti. Išlo o vyžiadanie správy zo dňa 25.4.2017. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bola zaslaná správa o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Krajskému súdu v Prešove dňa 10.5.2017. Z nej vyplýva, že s matkou dieťaťa sa nepodarilo skontaktovať. Z minulého obdobia však bolo zistené, že matka na adrese trvalého pobytu býva v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Domácnosť je veľmi vkusne a účelne zariadená a je udržiavaná vo vzornom poriadku a čistote. Maloletý R. má svoju detskú izbu, v ktorej má všetko potrebné pre všestranný rozvoj a zdravý vývin. V izbe má veľkú posteľ, skriňu, skrinky na oblečenie a skrinky s poličkami na hračky a knihy, písací stolík so stoličkou. V starostlivosti matky o mal. R. neboli zistené žiadne nedostatky. Matka sa o dieťa vzorne stará a zabezpečuje mu všetky potreby. Je zamestnaná ako učiteľka v Súkromnej materskej škole Elba v Prešove. Otec je SZČO v oblasti stavebníctva, lesníctva a vzdelávania. Býva i naďalej v rodinnom dome s rodičmi. Inkaso uhrádza striedavo s rodičmi každý druhý mesiac vo výške 200 eur. Dom nadobudol darovaním od rodičov. Je jeho osobným vlastníctvom s tým, že rodičia majú doživotné právo bývania. Na prízemí bývajú rodičia otca a otec má k dispozícii ďalšie dve poschodia. Na prvom poschodí má kuchyňu, špajzu, obývaciu izbu, jedáleň a na druhom poschodí má tri izby, z ktorých jedna je určená pre mal. R.. R. má detskú izbu zariadenú, ale na nočné spanie ju nevyužíva, nechce spať sám, vyžaduje si prítomnosť otca. Spí v jeho spálni, pretože takto to chce. Dom je po celkovej rekonštrukcii aj domácnosť otca je účelne a vkusne zariadená, je udržiavaná v poriadku a čistote. R. tu má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec si vyživovaciu povinnosť na syna plní pravidelne. Pri pohovore uviedol, že trvá na striedavej starostlivosti o syna. Táto sa prakticky realizuje od rozhodnutia súdu prvej inštancie na pojednávaní zo dňa 8.12.2016. Mal. R. je striedavo týždeň v domácnosti matky a týždeň v domácnosti otca. Zároveň uviedol, že žiada upraviť styk počas letných prázdnin, aby mal syna dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august. Otec stav, keď mal syna v striedavej starostlivosti, vníma pozitívne. R. sa zo striedaním dvoch domácností stotožnil, nemá s tým problém. Do otcovej domácnosti chodí rád, pozná užšiu aj širšiu rodinu otca. Má veľmi rád starých rodičov z otcovej strany. Babka mu každý deň pripravuje varenú stravu. Rozumie si aj s bratrancami, chodia na spoločné výlety. Sú to jeho blízki ľudia. Mal. R. je žiakom prípravného ročníka Spojenej školy internátnej Pavla Sabadoša, Duklianska 2, Prešov. Všetky poplatky týkajúce sa R., výdavky na školské pomôcky, stravu, výdavky na mimoškolskú záujmovú činnosť, zdravotnú starostlivosť, platia rodičia na polovicu. R. v rámci vyučovacieho procesu a na odporúčanie psychologičky chodí dvakrát v týždni na biofeedback. Zo záujmových činnosti sa venuje tancu a spevu.
Tieto má v pondelok, stredu a vo štvrtok. Do prvého ročníka je zapísaný na Evanjelickú spojenú školu, Námestie legionárov 3, Prešov. S R. na oddelení vykonali rozhovor. Na tento prišiel v doprovode svojho otca. Rozhovor s dieťaťom bol vykonaný v neprítomnosti otca. Uviedol, že teraz býva s ockom, ale býva aj s mamkou. Týždeň je pri jednom a týždeň pri druhom rodičovi. Nechce na tom nič meniť. Takto sa mu to páči a chce, aby to takto bolo naďalej. Zo správy ďalej vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi sa málo zlepšila, je však naďalej problémová. Rodičia iba ťažko spolu kooperujú vo veciach týkajúcich sa syna sa síce nakoniec dohodnú, sú s tým však spojené mnohé nedorozumenia, keďže každý z nich je presvedčený o svojej pravde a túto sa snaží aplikovať na dieťa. R. majú obaja radi. Chcú pre neho iba to najlepšie, ale ich neochota ustúpiť druhému spôsobuje, že ku koncesu dochádza až neskôr. Obaja majú vytvorené dobré bytové podmienky, osobnostne aj ekonomicky sú schopní zabezpečiť synovi dobrú starostlivosť, čo aj robia. R. je s formou striedavej starostlivosti oboch rodičov stotožnený. Obaja rodičia sa mu venujú. Záleží im na zdravom vývoji ich syna. Formu striedavej starostlivosti u mal. R. vníma kolízny opatrovník ako vhodnú a v tejto časti sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že rodičia sa nevedia dohodnúť na predĺženom pobyte dieťaťa v prípade dovolenky, navrhli, aby krajský súd zmenil rozsudok a upravil styk s otcom počas letných prázdnin na dvojtýždňové intervaly. 12. K správe kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov sa vyjadril otec maloletého, ktorý súhlasil so stanoviskom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podporujúcim jeho odvolanie týkajúce sa zmeny intervalu striedavej starostlivosti počas letných prázdnin. Zároveň poukázal na to, že bol zisťovaný aj názor maloletého dieťaťa, ktoré nechce nič meniť na takejto forme starostlivosti. Páči sa mu to a chce, aby to takto bolo aj naďalej. Zároveň je nesporné, že aj vzdelávacie výsledky mal. R. svedčia v prospech záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme dieťaťa. Zo správy zároveň vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mohol posúdiť vhodnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o striedavej starostlivosti o mal. R. po tom, čo sa táto už realizuje približne pol roka. Odvolaciemu súdu je nepochybne známe tak z obsahu predmetného spisu, ako aj zo spisov, ktoré tomuto súdnemu konaniu predchádzali, že predovšetkým psychický vývin mal. R. akceleroval neprehliadnuteľným spôsobom po tom, čo sa otec domohol realizácie styku s mal. dieťaťom. Z predmetnej správy je zároveň zrejmé, že mal. R. vníma takúto formu starostlivosti o seba pozitívne. Začlenil sa do širšej otcovej rodiny a je nesporné, že rozvíja vzťahy, ktoré sú pre jeho emocionálny a sociálny vývoj nevyhnutné. 13. K správe kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov sa vyjadrila aj matka maloletého. Z vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasí v tom , že by na opakované telefonáty nereagovala. Je zamestnaná, a preto opatrovníkovi nič nebránilo, aby zavolal do materskej škôlky, resp. na túto adresu zasielal písomnosti. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý sa dostavil s otcom na rozhovor pred kolíznym opatrovníkom. Odpovedal na položené otázky týkajúce sa školy. Kolízny opatrovník mal vykonať šetrenie aj v škole, pretože matka bola upozornená triednou učiteľkou U.. U., že dieťa sa zhoršilo v príprave školských povinností. Došlo k zhoršeniu BFB terapií, čo potvrdila aj U.. B. a došlo k zhoršeniu správania. Dieťa nemalo zabezpečený vhodný odev v školskom klube, na čo bol otec upozornený vychovávateľom. Dieťa píše úlohy samostatne, má zničené školské zošity a peračník. Otec maloletého nebol ochotný ustúpiť vo výbere základnej školy aj napriek odporúčaniam triednej učiteľky, aby R. aj naďalej pokračoval v Spojenej škole P. Sabadoša kvôli reči a terapii BFB. Otec maloletého neakceptuje zdravotný stav, reč a schopnosti maloletého, čo sa odráža na citovom rozpoložení maloletého. Pokiaľ je dieťa u otca, tomuto odovzdáva matka všetky školské potreby, pomôcky na jeden týždeň, má zabalenú tašku, oblečenie, obuv do školy aj voľný čas. Aj napriek tejto skutočnosti dieťa nemá zabezpečený odev a obuv, pokiaľ je v starostlivosti u otca. Matka nesúhlasí, aby sa kontakt v čase letných prázdnin menil, pretože žiadal o zrušenie striedavej starostlivosti, lebo nemá pozitívny dopad na dieťa. V závere poukazuje na záver uznávanej psychologičky L. P., ktorá v rámci striedavej starostlivosti vyslovila názor, že ide o úplné popretie pocitu istoty, dôvery a bezpečnosti maloletého dieťaťa. záujem dieťaťa má byť posudzovaný z objektívneho hľadiska, nie subjektívnym hodnotením rodičov o výhodnosti alebo nevýhodnosti ich pozície. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkami, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Preto navrhla vypočuť triednu učiteľku U.. U. a B., dieťa sa zhoršilo v príprave povinností, nemá úlohy, došlo k zhoršeniu správania a zhoršeniu BFB terapií v čase, keď sa dieťa nachádza u otca. 14. Uvedené vyjadrenia boli zaslané na vedomie tak Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ako aj právnym zástupcom otca aj matky. Ďalšie vyjadrenia do spisu neboli doručené. 15. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) oprávneným subjektom (§ 358 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 257 písm. d/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, podľa ust. § 62 a § 65 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.8.2017 a zistil, že tak odvolanie matky, ako aj odvolanie otca nie sú dôvodné. 16. Záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímaným kritériom vyplývajúcim z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Pri rozhodovaní o tom, ako sa má upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom je potrebné nájsť konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov, pričom záujem maloletého dieťaťa je prvoradý. (pozri rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). 17. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 18. Tak, ako to vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie (bod 31), tento sa zaoberal nutnosťou prehodnotiť súčasné výchovné problémy s ohľadom na najlepší záujem maloletého. Vychádzal z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývinu dieťaťa. Súd prvej inštancie správne poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 2004 182/13, z ktorého vyplýva, že právna úprava zjavne odráža posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove dieťaťa zvýšené zapojenie otcov do starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku. Výchova dieťaťa už nutne nie je výhradne ani prevažne v rukách matky. I odvolací súd má za to, že vo veci došlo k zmene pomerov, ktorá viedla k prehodnoteniu pomerov maloletého, pričom táto zmena bola takej povahy, že bolo dôvodné v jej dôsledku zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o úprave pomerov maloletého, pričom odvolací súd má za to, že boli splnené požiadavky kladené v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 8 EULP a čl. 10 ods. 2 a čl. 32 ods. 4 Listiny tak, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí (bod 32 rozsudku). Do rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo preukázané, že o mal. R. osobne zabezpečovala starostlivosť matka. Tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, otec uviedol, že chce umožniť a podporovať vzťah matky so synom a súd presvedčil, že jeho úmysly sú úprimné. Z obsahu spisu vyplýva i záver, že matkina výchova syna zaťažovala a plnohodnotnému vzťahu s otcom nepriala, čím skutočne konala proti jeho záujmu. Styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu, ako bol upravený predbežným opatrením skutočne znamenal zásadnú zmenu vo výchove dieťaťa, ktoré vo veku 5 rokov nekomunikovalo a ktoré sa v súčasnosti stalo komunikatívnym, získalo schopnosť začleniť sa do sociálnych väzieb a získalo schopnosť podriadiť sa usmerneniu. Tento záver vyplýva zo správ Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Prešove na čl. 229 - 233 spisu. I odvolací súd mal uvedenými správami tak, ako súd prvej inštancie za preukázané, že prítomnosť otca vo výchove dieťaťa má pozitívny vplyv na jeho vývoj. Súd prvej inštancie správne posudzoval fyzické, emocionálne, vzdelávacie, ako aj ďalšie potreby v súčasnom okamihu a zároveň zvážil vývoj dieťaťa v krátkodobom a dlhodobom horizonte. S poukazom na výraznú zmenu, resp. postoj dieťaťa od začiatku konania, t.j. od 11.3.2015 po jeho rozhodnutie správne ustálil, že v súčasnosti má R. vytvorené vzťahy k obom rodičom aj napriek tomu, že spočiatku bol kontakt s otcom nedostatočný. Odvolací súd poukazuje na prednes kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 10.11.2016, kedy uviedol, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný veľmi pekný vzťah mal. R. k otcovi. Mal. R. má rád oboch rodičov a nie je mu cudzia ani striedavá starostlivosť, ktorá bola v znaleckom posudku spomenutá. Uvedené korešponduje i so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 5.5.2017 (čl. 402 spisu), keď mal. R. uviedol, že teraz býva s ockom, ale býva aj s mamkou, týždeň je pri jednom a týždeň pri druhom rodičovi. Nechce na tom nič meniť. Takto sa mu to páči a chce, aby to takto bolo aj naďalej. Kolízny opatrovník jednoznačne uzavrel, že obaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky osobnostne aj ekonomicky sú schopní zabezpečiť synovi dobrú starostlivosť, čo aj robia. R. jej s formou striedavej starostlivosti oboch rodičov stotožnený. Obaja rodičia sa mu venujú, záleží im na zdravom vývine ich syna. Formu striedavej starostlivosti o mal. R. vníma kolízny opatrovník ako vhodnú a v tejto časti sa aj stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 19. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 20. Podľa ust. § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 21. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie po tom, čo zistil, ako sa realizuje striedavá starostlivosť od 8.12.2016 do času rozhodovania v mesiaci august 2017, že maloletý R. je schopný formulovať svoj názor na to, s kým chce žiť a nie je možné tento názor ignorovať. Dieťa sa skutočne v priebehu konania jasne a zrozumiteľne vyjadrilo, že týždeň je pri jednom a týždeň pri druhom rodičovi, nechce na tom nič meniť, takto sa mu to páči a chce, aby to takto bolo aj naďalej. Názor maloletého rešpektuje v plnom rozsahu i odvolací súd, ktorý k odvolacej námietke matky, že nebolo rešpektované jej právo na spravodlivý proces uvádza, že toto právo na spravodlivý proces má v prvom rade maloletý R., ktorého najlepší záujem je v konaní prvoradý. Tak potom odvolací súd pristupoval i k prípadným procesným nedostatkom vytýkaným matkou mal. R. súdu prvej inštancie v konaní. Vzhľadom a vyššie uvedené odvolací súd nezobral do úvahy ani odvolaciu námietku otca, ktorý žiadal rozhodnutie zmeniť čo do úpravy styku s otcom počas letných prázdnin na dvojtýždňové intervaly. I tu odvolací súd akceptoval názor mal. R., že na styku nechce nič meniť, takto sa mu to páči a chce, aby to bolo takto aj naďalej. Správny je aj výrok súdu prvej inštancie čo do povinnosti otca prispievať na výživu mal. R. sumou 80 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Čo do výživného a jeho výšky neboli vznesené námietky ani otcom ani matkou v odvolaniach. 22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust.§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. 52 CMP, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.