Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/197/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Tatra Banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanej R. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. A., XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.266,56 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/451/2015-82 zo dňa 05. 04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, vždy mesačne do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 05. 04. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.080,12 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 53,18 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 126,92 Eur na účet navrhovateľa, číslo účtu: XXXXXXXXXX,, VS: 3001891030, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, vždy mesačne do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh (prvý výrok). Žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.186,44 Eur zamietol (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.266,56 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa 31. 07. 2012 v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo BCU-00-0001891030, ktorej prílohou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP). V zmysle článku 1 Zmluvy o úvere poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.950,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 pravidelných mesačných splátkach po 92,71 Eur. Žalovaná sa dňa 15. 03. 2014 dostala do omeškania a preto on (žalobca) vyhlásil dňa 15.07.2014 v súlade s ustanovením článku VI. bod 1 a 2 Zmluvy predčasnú splatnosť úveru. Zároveň so žalovanou uzavrel dňa 31. 07. 2012 v zmysle ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu. V zmysle článku V. Zmluvy o bežnom účte bolo medzi účastníkmi dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte do výšky 200,- Eur. Počas

doby vedenia bežného účtu žalovaná ako majiteľ účtu vyčerpala všetky peňažné prostriedky vložené na účet a dostala sa do debetu vo výške ako je uvedené v bankovej knihe. Preto mu vzniklo právo na zaplatenie sumy 3.266,56 Eur, ktorá pozostáva z nezaplateného zostatku istiny z poskytnutého úveru a neuhradeného zostatku z bežného účtu. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadreniach strán sporu, na vykonané dokazovanie a na zákonné znenia aplikovaných ustanovení (§ 497 a § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 31. 07. 2012, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. 07. 2012, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 a § 11 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"/) a konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež konštatoval, že i predmetná zmluva o bežnom účte, v rámci ktorého bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže v zmluve o úvere chýbali náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 f/, k/, v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre posúdenie skutočnosti či úver je bezúročný a bez poplatkov postačuje nesplnenie len jedného z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1, resp. nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, prvoinštančný súd už iné skutočnosti neskúmal, keďže mal za to, že neuvedenie konečnej termíny splatnosti úveru a výšky počtu a termínu splátok istiny a z toho úrokov a iných poplatkov spôsobuje to, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov. Následne prvoinštančný súd uviedol, že z listinných dôkazov má preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.950,- Eur, z ktorého zaplatila sumu 1.869,88 Eur a preto žalobca má z titulu poskytnutého úveru právo len na zaplatenie sumy 2.080,12 Eur, nakoľko úver sa považuje za bez poplatkov a bezúročný. Z titulu Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby, v rámci ktorého bola uzatvorená v bode V aj Zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte, žalobca uviedol, že 8,03 Eur predstavuje poplatky za vedenie tohto účtu, či už poplatky poštovného, správy účtu a podobne, na ktoré žalobca, keďže si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch nemá právo, keďže aj táto Zmluva, resp. povolené prečerpanie sa považuje za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov preto žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.080,12 Eur vyhovel a v časti o zaplatenie sumy 1.186,44 Eur žalobu zamietol. 1. 4. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým uložil žalovanej možnosť uhradiť žalobcovi priznanú istinu vo výške 2.080,12 Eur a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur prvoinštančný súd poukázal na v tej dobe platné a účinné ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a konštatoval, že „žalovanej povolil splácať priznanú sumu spolu s trovami konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaná súdu preukázala, že jej príjmom je plat naposledy vo výške 493,- Eur, z ktorého na účet po odpočítaní všetkých zrážok dostane sumu 328,80 Eur, za vodu pravidelne platí 68,80 Eur, za elektrinu 54,- Eur. Ostatné výdavky vznikajú žalovanej v súvislosti so zabezpečením jej základných životných potrieb súvisiacich so stravou, hygienou, ošatením. Súd žalovanej povolil splátky vo výške 80,- Eur mesačne nie vo výške 40,- Eur, tak ako žiadala, nakoľko pokiaľ by splácala priznanú sumu aj s trovami konania v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, splácala by takmer 5 rokov, čo nie je prípustné. Vzhľadom aj na ustálenú judikatúru v smere výšky splátok je dôvodné, že pokiaľ súd povolí splácať dlh dlžníkovi v splátkach, je potrebné, aby bol splatený najneskôr do 2 rokov. Súd preto povolil k žalovanej splácať priznanú sumu aj s trovami v splátkach vo výške 80,- Eur mesačne.“ 1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania včítane trov právneho zastúpenia v rozsahu (presne špecifikovaného) pomeru jeho úspechu v spore.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla časť výroku, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenej časti zmenil „tak, že zníži výšku mesačnej splátky z 80 Eur na nižšiu tak, aby splatila svoj dlh najneskôr do 5 rokov.“ 2. 2. Z obsahu jej odvolania vyplýva, že nesúhlasila s argumentáciu prvoinštančného súdu, že podľa ustálenej judikatúry je potrebné určiť výšku splátok priznaného nároku tak, aby bol priznaný nárok

splatený najneskôr do dvoch rokov. Uviedla, že jej nepriaznivá finančná situácia jej neumožňuje, aby súdom určenú povinnosť finančného plnenia splácala v mesačných splátkach vo výške 80 Eur. Poukázala na konkrétne rozhodnutia odvolacích súdov, v ktorých bola určená výška splátok v takom rozsahu, že umožnila uhradiť priznanú pohľadávku v dlhšej dobe ako 2 roky, a to až v rozsahu do 5 rokov. Zároveň žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že sám žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva zo zákona, v dôsledku čoho dospel prvoinštančný súd k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho uviedla, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že pred poskytnutím úveru skúmal s odbornou starostlivosťou jej schopnosť vrátiť poskytnutý úver.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením v napadnutej časti rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 (pôvodne § 157 ods. 2 O.s.p.).

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej uvedené v odvolaní.

9. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ prvoinštančný súd žalovanej povolil splácať žalobcovi priznanú istinu spolu s trovami konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, rozhodol vecne správne, pretože v prípade, ak súd rozhoduje o umožnení splácať priznaný nárok v splátkach, musí prihliadať nielen vylúčene na pomery povinnej osoby, ale i na záujem oprávnenej osoby, spočívajúci v tom, aby vzhľadom na výšku priznaného nároku bol tento uhradený v primeranej lehote. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výšky splátok vyváženým spôsobom zohľadnilo uvedené zákonné kritéria, a preto je v tejto časti vecne správne. I podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za časovo primerané a teda akceptovateľné rozloženie splátok v rozsahu do dvoch rokov. Dlhšiu dobu splácania možno akceptovať len výnimočne, v prípadoch, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. Žalovaná v rámci prvoinštančného konania a ani v odvolaní neuviedla také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce rozloženie splátok na dlhšiu dobu. Rozhodne takouto

skutočnosťou nie je to, že predmetná zmluva mala právne nedostatky, v dôsledku ktorých sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tento nedostatok zmluvy spôsobený žalobcom bol vo vzťahu k žalovanej zohľadnený tým, že žalobca bol v časti uplatňovaného nároku neúspešný.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti výroku, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Odvolaním nenapadnutá časť výroku rozsudku prvoinštančného súdu ohľadom priznanej istiny a trov konania včítane trov právneho zastúpenia (časť prvého výroku) a výrok, ktorým bola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 1.186,44 Eur zamietnutá (druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 .

12. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 by mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .