Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: H. B. J., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, H. XX, T., zastúpeného advokátom D.. H. H., A. XX, J., proti žalovanej: T. Q., U.P. X, J., zastúpenej advokátom D.. A. S., Slovenská XX, H., o zaplatenie 143,54 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.05.2021, č.k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 143,54 eura spolu s % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,54 eura od 06.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.10.2019, doplnenou dňa 16.07.2020, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 143,54 eura spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 06.02.2017 do zaplatenia, dôvodiac, že so žalovanou uzavrel dňa 22.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „zmluva“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej jej poskytol úver a ten sa žalovaná zaviazala splácať spolu s dohodnutým úrokom v 42 mesačných splátkach v sume á 35,71 eura, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu žalobcu na uplatnenie práva veriteľa podľa zákona č. 40/964 Zb. (ďalej len „“); žalobca oznámil žalovanej uplatnenie práva podľa a , ktoré oznámenie žalovanej doručil dňa 19.01.2017, pričom k uplatneniu sankcie straty výhody splátok pristúpil dňa 05.02.2017, kedy bola žalovaná povinná uhradiť dlžné splátky úveru. Celková suma neuhradených a zosplatnených splátok úveru predstavovala žalovanú istinu 143,54 eura, keďže žalovaná titulom úveru uhradila sumu 932,70 eura.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná požiadala žalobcu dňa 18.06.2015 o poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru revolvingového typu za nasledovných podmienok: výška úveru 1.140 eur; splatnosť úveru 42 splátok; mesačná splátka, vrátane úrokov, v sume á 35,71 eura; predpokladaná mesačná platba (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) v sume á 62,18 eura; celková čiastka na zaplatenie (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 1.613,82 eura; predpokladaná

RPMN v hodnote 25,41%; ročná úroková sadzba úveru 17,40%; priemerná RPMN za úver v hodnote 37,67%; poskytnutá čiastka revolvingu v sume 1.140 eur; celková čiastka revolvingu na zaplatenie 1.613,82 eura; predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v hodnote 25,41%; ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 17,40%; poplatok za poskytnutie úveru v sume 114 eur. Žalovaná v zmluve žiadala o započítanie pohľadávky veriteľa spočívajúcej v nesplatených splátkach pôžičky, resp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č. XXXXXXXXXX s pohľadávkou v podobe jej nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa úverovej zmluvy. Zo zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti H. B. J., J..S..Z.. (ďalej len „zmluvné dojednania“), podpísaných žalovanou, konajúci súd zistil, že súčasťou zmluvy boli i prílohy označené pod č. 1 až č. 8, konkrétne 1/ potvrdenie/doklad o výške príjmu dlžníka, resp. výpisy z bankového účtu dlžníka, 2/ potvrdenie/doklad o výške pracovného príjmu spoludlžníkov, 3/ kópia dokladu totožnosti dlžníka, resp. spoludlžníkov, 4/ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru, vrátane oznámenia o celkovej výške úveru a hodnote RPMN a napokon i 5/ sadzobník poplatkov.

4. Žalobca, reagujúc na žiadosť žalovanej, jej poskytol dňa 22.06.2015 spotrebiteľský úver revolvingového typu v sume 1.140 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach, vrátane úrokov, v sume 35,71 eura; pritom mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, predstavovala 62,18 eura, ročná úroková sadzba úveru predstavovala 17,40%, priemerná RPMN hodnotu 37,67%, predpokladaná RPMN hodnotu 24,90%, poplatok za poskytnutie úveru sumu 114 eur. Celková čiastka, ktorú bola žalovaná z úveru povinná zaplatiť, predstavovala sumu 1.613,82 eura. Zároveň, akceptujúc žiadosť žalovanej o započítanie pohľadávky žalobcu v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č. XXXXXXXXXX s jej pohľadávkou v podobe nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru, žalobca započítal svoju pohľadávku v sume 771,62 eura s pohľadávkou žalovanej v sume 1.140 eur; po tomto započítaní predstavovala pohľadávka žalovanej sumu 254,38 eura, ktorú žalobca dňa 22.06.2015 zaslal na účet žalovanej.

5. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2015 súd prvej inštancie zistil, že toto obsahovalo bližšie údaje o schválenej výške úveru v prospech žalovanej v sume 1.140 eur, o splatnosti úveru po dobu 42 mesiacov, o výške mesačnej splátky úveru v sume 35,71 eura, z čoho prestavovala suma 27,14 eura istinu a suma 8,57 eura úroky, o výške splátky podľa dohody o poskytnutí služby mesačne v sume 26,47 eura, následne o výške celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) v sume 62,18 eura, o poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu v sume 114 eur, o dátume splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.08.2015, o dátume splatnosti poslednej splátky úveru dňa 01.09.2019, o periodicite splácania úveru na mesačnej báze, o RPMN úveru s hodnotou 24,90%, o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpísania zmluvy vo výške 37,67%, o schválenej výške revolvingu v sume 1.140 eura, o zvýšení celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu v sume 1.140 eur (ktorý zároveň predstavoval i úverový limit), o výške mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu v sume 35,71 eura, o RPMN po vykonaní revolvingu s hodnotou 24,90%, o celkovej čiastke, ktorú mal dlžník zaplatiť v sume 1.613,82 eura, o odplate za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb v sume 1.111,74 eura, o ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 17,40%, o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť pri každom revolvingu v sume 1.613,82 eura, o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 17,40%, o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,05%, a napokon o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy dňom 22.06.2015.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná ku dňu 17.09.2019 uhradila žalobcovi titulom poskytnutého úveru sumu 932,70 eura, ktoré zodpovedali spolu 15-tim mesačným splátkam. Žalobca podľa oznámenia o zosplatnení zo dňa 15.01.2017, doručeného žalovanej dňa 19.01.2017, oznámil žalovanej omeškanie splácania úveru, konkrétne omeškanie s úhradou splátok č. 16, č. 17 a č.18, ktoré bola povinná uhradiť v zmysle zmluvy v celkovej sume 186,54 eura; súčasne ju žalobca informoval, že ak do 15 dní od doručenia oznámenia neuhradí existujúci dlh, stane sa celý dlh splatným.

7. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná na základe žiadosti zo dňa 18.06.2015 uzatvorila so žalobcom úverovú zmluvu, v zmysle ktorej jej žalobca poskytol spotrebiteľský úver v sume 1.140 eur. Predmetný úver sa žalovaná zaviazala splatiť mesačnými splátkami po á 35,71 eura, v počte 42, s dohodnutým ročným úrokom vo výške 17,40%, pri RPMN v hodnote 24,90% a

priemernej RPMN v hodnote 37,67%. Žalovaná splatila z čerpaného úveru celkovo sumu 932,70 eura, pričom sa dostala do omeškania so splátkou č. 16, a keďže následne prestala úver splácať, žalobca z dôvodu jej omeškania s úhradou splátok č. 16, č. 17 a č. 18 o viac ako tri mesiace, pristúpil v zmysle a k zosplatneniu celého úveru, a to listom zo dňa 15.01.2017, ku dňu 05.02.2017. Právny vzťah založený úverovou zmluvou súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľský v zmysle a nasl. , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), Smernice rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom následne podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole. Mal za to, že táto obsahuje všetky náležitosti špecifikované v a

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovanej o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, že jej žiadosť o poskytnutie úveru s uplatnenými podmienkami, konkrétne s RPMN úveru v hodnote 25,41%, žalobca akceptoval za iných podmienok, keď jej hodnotu vypočítal na 24,90%. Konajúci súd konštatoval, že žalovaná už pri vyplnení žiadosti o úver podpísala aj zmluvné podmienky, berúc na vedomie, že výška RPMN jej bude oznámená v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, tvoriacom súčasť úverovej zmluvy; akceptáciu žiadosti žalovanej, v ktorej táto uviedla vyššiu hodnotu RPMN v porovnaní s tou prijatou žalobcom, nepovažoval za nový návrh zmluvy v zmysle . V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň dodal, že nesprávne uvedená hodnota RPMN by bola relevantná vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle , avšak len v prípade, ak by táto bola v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Keďže hodnota RPMN vypočítaná žalobcom na základe schváleného úveru bola v porovnaní s výpočtom žalovanej v žiadosti o poskytnutie úveru nižšia, teda v jej prospech, nemohol byť poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

9. Následne, majúc za preukázané, že žalovaná obdržala od žalobcu úver v sume 1.140 eur, ktorý preukázateľne spolu s dohodnutým úrokom riadne a včas nesplácala, keď sa dostala do omeškania s úhradou jednotlivých splátok čerpaného úveru, a to konkrétne od splátky č. 16, a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého poskytnutého úveru dňom 05.02.2017, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 143,54 eura za preukázanú a za súčasnej aplikácie , , , , , zákona č. 513//1991 Zb. , , , , , a , , , , a , žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 143,54 eura, ktorá predstavovala nesplatenú istinu úveru a dohodnuté zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia úveru (výroková veta I. rozsudku).

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú spolu s istinou i na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa a a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , vo výške 5% ročne z dlžnej istiny úveru, počínajúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru do zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“) tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej sporovej strane priznal voči procesne neúspešnej žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že hoci vo vyjadrení k žalobe argumentovala neplatnosťou úverovej zmluvy, konajúci súd sa s ohľadom na schválenie úveru s nižšou hodnotou RPMN ako žiadala venoval v odôvodnení rozhodnutia posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatkov; túto okolnosť (RPMN v hodnote v jej prospech) pritom nijako nespochybnila. Žalovaná zotrvala na námietke ohľadne nedostatkov kontraktačného procesu úverovej zmluvy, založenej na tom, že žalobca v rozpore s podmienkami v bode 5. žiadosti, zmenil jej návrh a poskytol jej úver za odlišných podmienok; konkrétne jej poskytol úver s hodnotou RPMN 24,90%, hoci ona žiadala o RPMN v hodnote 25,41%. Takto zmenený návrh uzavretia úverovej zmluvy zo strany žalobcu však neprijala. V tomto smere pritom poukázala i na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.05.2018, sp. zn. . Žalovaná považovala za nevýznamné, či konečná hodnota RPMN bola nižšia ako prvotne deklarovaná, keď rozhodujúcim bolo, že veriteľ jej

návrh na uzavretie zmluvy zmenil bez jej vedomia a súhlasu. Hoci konajúci súd v tomto smere poukázal na oznámenie o schválení úveru a v ňom uvedenú hodnotu RPMN, toto z podstaty veci netvorilo súčasť úverovej zmluvy; v zmysle totiž nebola viazaná zmluvnými podmienkami, s ktorými sa nemala možnosť oboznámiť v čase uzavretia úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že oznámenie o schválení úveru bolo vyhotovené až štyri dni po uzavretí úverovej zmluvy, v čase podpisu zmluvy jeho obsah nepoznala.

13. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom zisťoval jej bonitu, čo v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle Záverom žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2022 ( v spojení s ).

16. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaná výslovne uviedla a skutkovo vymedzila v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

17. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, podľa ktorej konajúci súd nesprávne skúmal úver z hľadiska toho, či ho možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, hoci ona namietala nesprávnosť kontraktačného procesu, t.j. procesu uzatvorenia úverovej zmluvy, majúc za to, že tento nebol dodržaný, a preto je úverová zmluva neplatná. Odvolací súd poukazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie výslovne uviedol, že akceptovanie žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru, v ktorej bola uvedená vyššia hodnota RPMN (25,41%), ako žalobca napokon schválil (24,90%), nemožno považovať za postup podľa ; v zmysle predmetného ustanovenia sa pritom prijatie návrhu, obsahujúce dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, považuje za odmietnutie návrhu a za nový návrh. S uvedeným názorom konajúceho súdu sa stotožnil i odvolací súd majúc za to, že prijatie (schválenie) RPMN v inej hodnote ako pôvodne žiadala žalovaná nemožno považovať za odmietnutie jej návrhu a predloženie nového návrhu zo strany žalobcu ako veriteľa, ktorý mala následne žalovaná buď prijať alebo odmietnuť.

18. Odvolací súd udáva, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere ( ) sa veriteľ (tu žalobca) zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi (tu žalovaná) spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; uvedená definícia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak určuje podstatné náležitosti tejto zmluvy, za ktorú možno nepochybne považovať aj tú, uzavretú medzi stranami sporu. Pre vznik úverovej zmluvy bola potom rozhodujúca dohoda o jej podstatných náležitostiach, čo predpokladalo okrem označenia zmluvných strán i záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v dohodnutej sume (1.140 eur) a korešpondujúci záväzok žalovanej tieto prostriedky, spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom, žalobcovi vrátiť; zmluvné strany sa pritom dohodli na výške úrokovej sadzby (17,40%). Podľa mienky odvolacieho súdu boli uvedené náležitosti obsiahnuté v písomnej forme v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (tak bod 5., ako aj bod 6.), ktorá bola podpísaná oboma zmluvnými stranami; táto

zmluva spĺňala zákonom vyžadovanú písomnú formu. Odvolací súd je toho názoru, že hodnota RPMN nie je takou náležitosťou úverovej zmluvy, na ktorej by sa mali jej účastníci konsenzuálne dohodnúť, nakoľko zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom podľa matematického vzorca stanoveného (viď príloha č. 2 citovaného zákona). Ak sa účastníci zmluvy dojednali na sume úveru, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru, ostatných nákladoch úveru, ako aj na celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná žalobcovi vrátiť, vykonal sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistenú hodnotu uviedol veriteľ do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Možno preto konštatovať, že zmluvné strany dodržali zákonom stanovený kontraktačný proces, keďže žalovaná predložila písomný návrh (žiadosť) na uzavretie zmluvy, ktorý žalobca akceptoval v podstatných častiach, bez dodatkov, resp. výhrad, a túto uzavreli v písomnej forme. Napokon, ani skutočnosť, že k podpísaniu žiadosti o poskytnutie úveru a jej prijatiu formou doplnenia o tie podstatné náležitosti, obsiahnuté v žiadosti žalovanej, nedošlo v ten istý deň (žalovaná podpísala žiadosť dňa 18.06.2015, kým žalobca žiadosť prijal dňa 22.06.2015), nemá podľa mienky odvolacieho súdu za následok neuzavretie zmluvy alebo jej neplatnosť pre nedostatok písomnej formy. Na uvedený záver pritom rovnako nemala vplyv skutočnosť, že žalobca oznámil žalovanej údaje o schválenom úvere na základe oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500119734 zo dňa 22.06.2015, keďže tieto boli obsiahnuté i v bode 6 úverovej zmluvy, a teda tvorili súčasť písomne uzavretej úverovej zmluvy. V tomto smere pritom nemožno prehliadnuť, že i prípadná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje jej neplatnosť, ako nesprávne argumentovala žalovaná, keď v takom prípade sa v zmysle považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkov.

19. Pokiaľ sa žalovaná na podporu svojej argumentácie odvolávala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. , odvolací súd udáva, že predmetným rozhodnutím, s ktorého závermi sa nestotožnil z dôvodov uvádzaných vyššie, nie je viazaný, nakoľko nemá charakter rozhodnutia založeného na ustálenej súdnej praxi (judikatúry) najvyšších súdnych autorít.

20. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca nepreukázal spôsob, akým zisťoval jej bonitu, ktorá okolnosť mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle , odvolací súd udáva, že túto argumentáciu uviedla prvý krát až v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a teda z tohto pohľadu išlo o novotu v zmysle , keďže predmetný argument mohla žalovaná namietať v konaní pred súdom prvej inštancie, až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej ( ). Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná nekonkretizovala, akým spôsobom mal žalobca porušiť povinnosť skúmať jej bonitu, napokon ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzala žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce potrebe posudzovania jej schopnosti splácať poskytnutý úver z pohľadu ustanovenia Odvolací súd je toho názoru, že také dôvody by museli vyplývať z obsahu súdneho spisu, predovšetkým zo skutkových tvrdení žalovanej, nakoľko pokiaľ tieto žalovaná ako dlžník v priebehu sporu neuviedla, a teda nepoukázala na konkrétne okolnosti, resp. porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jej schopnosti splácať úver, vec prejednávajúci súd prakticky ani také porušenie nemal ako zistiť a následne posúdiť. I napriek uvedenému však odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu úverovej zmluvy, resp. zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy (článok 7 zmluvy), nepochybne vyplýva, a uviedol to i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že prílohou úverovej zmluvy bolo okrem iného i potvrdenie/doklad o výške pracovného príjmu žalovanej ako dlžníka, ako aj výpis z jej bankového účtu, pričom žalovaná prehlásila, že 1/ pred žalobcom nezatajila žiadne ručiteľské, ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému ústavu, voči zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné ku dňu podpísania zmluvy, 2/ na ňu nebola podaná žaloba, nebolo proti nej vedené žiadne konanie, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej finančnú situáciu, prípadne schopnosť plniť záväzky zo zmluvy, 3/ pričom deklarovala, že sa nenachádza v insolventnosti a nebola účastníčkou žiadnych dohôd, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením jej záväzku zo zmluvy; z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca sa venoval zisťovaniu bonity žalovanej, v deklarovanom rozsahu, a preto námietka žalovanej v tomto smere nebola dôvodná.

21. Vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní iné skutočnosti spochybňujúce správnosť skutkových zistení a právnych záverov konajúceho súdu nenamietala, a ňou uvádzaná argumentácia nebola spôsobilá

privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal voči žalovanej, ktorá úspech nemala, nárok na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).