Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: W. J., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., štátny občan SR, o zaplatenie 95,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 95,00 € od 18.12.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.02.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.03.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zapletenie sumy 95,00 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako spotrebiteľom, došlo k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 95,00 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 17.12.2015. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a podanie žiadosti o uzatvorenie Zmluvy. O uzatvorenie Zmluvy bol oprávnený požiadať výlučne žalovaný, po vytvorení užívateľského účtu. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade žalobcu bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy žalovanému formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz ktorý mu bol zaslaný žalobcom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 17.12.2015. Žalovaný do podania žaloby na súd nezrealizoval žiadnu úhradu.

3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 24Csp/37/2017-13 zo dňa 13.03.2017 súd žalovanému uložil povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 95,00 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Uznesením č.k. 24Csp/37/2017-29 zo dňa 03.05.2017 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č.k. 24Csp/37/2017-13 zo dňa 13.03.2017, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

4. Súd žalovaného uznesením č.k. 24Csp/37/2017-32 zo dňa 29.06.2017 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.08.2017.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 08.03.2017, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru XXXXXX-XXXXXX zo dňa 16.11.2015, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 16.11.2015, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu Spr.A/105/15, Odpoveďami na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS , zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaný, ako spotrebiteľ, a žalobca, ako veriteľ, uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov, v zmysle článku I. bod 2. ktorej spotrebiteľský úver poskytoval veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> za účel zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplatená vyplnená spotrebiteľom. Rámcová zmluva v zmysle bodu 3. toho istého článku rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Jednotlivé zmluvné podmienky rámcovej zmluvy boli v zmysle bodu 4. toho istého článku záväzné pre obe zmluvné strany pokiaľ nebola niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu nestanovovalo inak. Podľa článku II. bod 1. spotrebiteľským úverom bolo dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského. Podľa článku II. bod 2. úverom boli peňažné prostriedky, ktoré veriteľ poskytol klientovi, ako spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a ktoré bol klient povinný vrátiť veriteľovi spolu s príslušenstvom. Podľa článku II. bod 4. Zmluvou bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatváraná medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorou sa veriteľ zaväzoval poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzoval poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spolu s príslušenstvom. Podľa článku II. bod 6. klientom bol plnoletý spotrebiteľ plne spôsobilý na právne úkony, ktorý bol občanom Slovenskej republiky alebo

iného členského štátu Európskej únie, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, je schopný zabezpečiť plnenie svojich záväzkov v súlade s Úverovou zmluvou a ktorý uzatvoril Zmluvu s veriteľom. Podľa článku III. bod 6. na základe uzatvorenej Zmluvy sa veriteľ zaväzoval poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta uvedený v Zmluve v deň uzatvorenia Zmluvy najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považoval za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. V zmysle článku V. bod 1. úver poskytnutý veriteľom bol bezúročný. Spotrebiteľ v čl. IX. bod 12. prehlásil, že si rámcovú zmluvu prečítal porozumel jej obsahu a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, súhlasil s rámcovou zmluvou.

9. Dňa 16.11.2015 žalovaný, ako spotrebiteľa, a žalobca, ako veriteľ, uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). Veriteľ sa na základe rámcovej zmluvy a Zmluvy zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úveru vo výške 95,00 € s jednorázovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví Zmluvy v deň uzatvorenia Zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 95,00 € bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 17.12.2015. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 0,0 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreného pevnou sumou vo výške 0,0 €. Celková čiastkach ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva) pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splnenia záväzku spotrebiteľa predstavovala sumu 95,00 €. Priemerná ohlásená hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.09.2015 bola vo výške 158 %. Náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. o), p, t, u, w, x, zákona č. 129/2010 Z.z. boli obsiahnuté v rámcovej zmluve uzavretej medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorej neoddeliteľnú súčasťou bola táto Zmluva. Skutočnosti, ktoré neboli upravené v Zmluve sa spravovali príslušnými ustanoveniami rámcovej zmluvy, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Spotrebiteľ prehlásil, že si Zmluvu prečítal porozumel jej obsahu, na znak súhlasu slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, súhlasil s textom zmluvy.

10. Z výpisu účtu žalobcu zo dňa 16.11.2015 vyplýva že bola elektronicky odoslaná platba žalovanému na účet M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 95,00 € a to na číslo účtu žalovaného uvedené v rámcovej zmluve a Zmluve vo formáte IBAN. Žalovaný bol platobnom príkaze označený ako príjemca nesprávnym menom.

11. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru 151116-054250 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 2 písm. a) zák.č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli platne na diaľku uzatvorené Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.11.2015. Na základe týchto zmlúv žalobca poskytol žalovanému krátkodobo, bezúčelovo a bezúročne peňažné prostriedky vo výške 95,00 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru dňa 17.12.2015. Z obsahu týchto zmlúv vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania, ktorým je poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu týchto zmlúv možno posúdiť, že ide o tzv. typové alebo formulárové zmluvy, vyhotovené pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do ich obsahu. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený týmito zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote kratšej ako tri mesiace, nejedná sa o spotrebiteľský úver a zmluvný vzťah vzniknutý medzi sporovými stranami nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 95,00 € žalovanému, z ktorých mu žalovaný nič nevrátil, uložil súd vo výroku tohto rozhodnutia žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 95,00 €. Žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Dňa 18.12.2015, t.j. v prvý deň omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,05 %, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 95,00 € od 18.12.2015 do zaplatenia.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).