Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-229-2016.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/229/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, proti povinnému: 2/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XXXX/XX, o vymoženie sumy vo výške 24.262,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/674/2013-22 zo dňa 13. mája 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej (EX 239/2013) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdnej exekútorky nebola dôvodne podaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 18.04.2013 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinným vo výške 24.262,86 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2010-5549 zo dňa 18.05.2011, ako aj rozhodcovského uznesenia sp. zn. II/2010-5549, zo dňa 25.05.2011. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/55/2013-31 zo dňa 15.11.2013 na majetok povinného v 1. rade Petra Pethesa, nar. 25.08.1979 bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj s poukazom na zákonné ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov konštatoval, že ex lege došlo k zastaveniu exekučného konania voči povinnému v 1. rade. Preskúmaním úverovej zmluvy č. 25960710/7930 zo dňa 26.07.2007 uzavretú medzi oprávneným a povinným, pričom zistil, že v článku VI. bod 8 prikladanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej: "Stavebná sporiteľňa uzavretím tejto úverovej zmluvy navrhuje, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Poberateľ úveru vyjadruje súhlas s návrhom stavebnej sporiteľne na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom." Konštatoval, že predmetná úverová zmluva, v rámci ktorej bola uzavretá i vyššie citovaná rozhodcovská doložka, založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a povinní ako spotrebitelia (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené považoval za nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnými je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ zároveň osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že zmluvné podmienky v zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Táto doložka nebola dojednaná individuálne, do zmluvných podmienok bola zaradená veriteľom ešte pred uzavretím samotnej úverovej zmluvy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinní sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdali vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň bola spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, ktorý si v predtlačenom formulári úverovej zmluvy prakticky sám zvolil. Neplatná rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je absolútne neplatnou, výkon práv a povinností z nej odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Nemôže preto založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalej konštatoval, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že je špecializovanou bankou - stavebnou sporiteľnou, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, a ktorá v zmysle vydaného bankového povolenia vykonáva stavebné sporenie v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Je teda oprávnená poskytovať finančné prostriedky len na tzv. stavebný účel a len stavebným sporiteľom. Mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a povinnosťami pri poskytovaní práva voľby o rozhodovaní prípadných sporov, teda uviedol, že je vždy len na klientovi ako spotrebiteľovi, či oprávnenému udelí súhlas s tým, aby prípadné spory z obchodného styku a spory z obchodov boli rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo nie, pričom táto voľba sa následne prejaví aj v úprave úverovej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení predložil návrh zmluvy o stavebnom sporení, v ktorom povinná svojim podpisom vyjadrila svoj súhlas s tým, aby prípadné spory z platobného styku a spory z obchodov boli rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Oprávnený pri vypracovávaní znenia zmluvy len zohľadnil skutočnosť, že povinná v návrhu zmluvy využila svoje právo voľby a vyslovila súhlas o rozhodovaní prípadných sporov v rozhodcovskom konaní. Preto sa domnieval, že takýto spôsob výberu rozhodcovskej doložky je individuálne dojednaný. Poukázal tiež na ustanovenie § 31 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z., teda že ani rozhodca / rozhodcovský súd nesmel prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany práv spotrebiteľa. Záverom odvolania uviedol, že postup súdu prvej inštancie mal za následok poškodzovanie jeho práv a ak odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdí, nebude mať už možnosť od povinného vymôcť svoju pohľadávku.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 13.05.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 11.04.2013, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej dňa 18.04.2013 domáhal vymoženia sumy 24.262,86 eur s príslušenstvom od povinných 1. a 2. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, zo dňa 18.05.2011, sp.zn. II/2010-5549, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012 a vykonateľnosť dňa 27.10.2012 v spojení s rozhodcovským uznesením zo dňa 25.05.2011 sp.zn. II/2010-5549. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla prvoinštančnému súdu dňa 26.04.2013. Súd prvej inštancie z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15.11.2013 č.k. 31K/55/2013-31 zistil, že na majetok dlžníka G. G. (povinný 1.) súd vyhlásil konkurz. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že žiadosť súdnej exekútorky z dôvodov v ňom uvedených zamietol.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 26.07.2007 uzatvorená medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V ust. § 52 ods. 1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 26.07.2007 (č.l. 8 spisu) a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná 2/, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú 2/ ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Zmluva, ktorú povinná 2/ podpísala je typovou zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že oprávnený k odvolaniu doložil Návrh zmluvy o stavebnom sporení FLEXIBIL zo dňa 05.07.2007, nakoľko aj uvedený návrh bol formulárového typu, kedy spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať podmienky jeho uzatvorenia. Uvedené neovplyvňuje ani to, že podľa tvrdenia oprávneného povinná 2/ v návrhu zmluvy svojim podpisom vyjadrila svoj súhlas s tým, aby prípadné spory z platobného styku a spory z obchodov boli rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Tento súhlas označený zaškrtnutím však nebol osobitne potvrdený podpisom povinnej 2/, jej podpis bol až na konci celého návrhu zmluvy. Predmetné dojednanie bolo navyše predtlačené malým, ťažko čitateľným písmom. Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
14. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).