Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/44/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. X, XXX XX F. F., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lexpert s. r. o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, proti žalovanej Y. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. X, XXX XX F. F., právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20Pc/14/2017-51 zo dňa 03. 07. 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 03. 07. 2017 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol 1. 2. V úvode odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 06. 2017 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť prispievať mu na úhradu nákladov spojených so splácaním hypotekárneho úveru č. XXXXX, spotrebného úveru č. XXXXXX, spotrebného úveru č. XXXXXX, spotrebného úveru č. XXXXXX, a to sumou 323,22 Eur pravidelne každý mesiac, najneskôr do 15-teho dňa mesiaca, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Ďalej žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, t. j. na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 1. 3. Návrh na nariadení neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 31P/197/2015 - 201 zo dňa 29. 09. 2016 bolo rozvedené jeho manželstvo so žalovanou. Napriek pokusom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) dohodou, do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k jeho vyporiadaniu nedošlo, preto pripravuje podanie žaloby na vyporiadanie BSM. Momentálne je podľa jeho tvrdení situácia pre neho zjavne nepriaznivá, nakoľko na ňom ostalo splácanie záväzkov patriacich do BSM a žalovaná len využíva majetok patriaci do BSM. On spláca pravidelné záväzky: Hypotekárny úver č. XXXXX vo výške 400 00,00 SK v čiastke 116,98 Eur mesačne; Spotrebný úver č. XXXXX vo výške 7900,00 Eur v čiastke 166,77 Eur mesačne; Spotrebný úver č. XXXXXX vo výške 7500,00 Eur v čiastke 160,51 Eur mesačne; Spotrebný úver č. XXXXXX vo výške 9700,00 Eur v čiastke 202,18 Eur mesačne. Uvedené finančné záväzky patriace do BSM spolu predstavujú mesačne sumu vo výške 646,44 Eur. Žalovaná v čase po rozvode ich manželstva prispela na úhradu uvedených spoločných záväzkov tromi splátkami vo výške 135,00 Eur, a to v mesiacoch január, marec a máj 2017. Žalobca má za to, že žalovaná sa má aj v čase do vyporiadania BSM rovným dielom podieľať na úhrade spoločných záväzkov. Vzhľadom

na to, že sporové strany sa na vyporiadaní BSM nedohodli, predpokladá dlhý priebeh súdneho konania o vyporiadanie BSM a to nielen z dôvodu možného odvolacieho konania. Pre neho je neprijateľné a značne zaťažujúce, aby spoločné záväzky splácal bez náležitého spolupodieľania sa na nich zo strany žalovanej. Preto je podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery týkajúce sa vyššie popísaných záväzkov. 1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na pripojené listiny a na zákonné znenia ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a konštatoval: „Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V zmysle príslušnej právnej úpravy súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania v prípade, že je na strane žalobcu odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.“ Následne v súvislosti so samotným návrhom žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia uviedol: „S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, resp. subjektov sporových strán, v zmysle návrhu žalobcu. Súd konštatuje, že z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nemá preukázanú potrebu aplikácia zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. V prejednávanej veci má súd preukázané, že manželstvo žalobcu s manželkou (v tomto konaní žalovanou) bolo rozvedené tunajším súdom, čím v zmysle príslušných ustanovení došlo k zániku BSM, pričom doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, a ani súdom. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadnie v širšom zmysle, teda do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. S poukazom na uvedené a ustanovenia o BSM (§ 143 a nasl. má žalobca právnym poriadkom poskytnutú možnosť ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM, keď je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v tomto prípade záväzky. Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“ 1. 5. Prvoinštančný súd o trovách konania nerozhodol. V tejto súvislosti v odôvodnení odvolania uviedol: „V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % súd konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (§ 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prípade neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci sa o uvedený prípad nejedná, uznesenie o zamietnutí predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovení o priznaní nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené súd týmto uznesením o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu trov konania nerozhodol.“

2. 1. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadení neodkladného opatrenia podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý presne špecifikoval v odvolacom petite) vyhovel a aby zároveň rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. 2. Odvolanie právne odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . 2. 3. V odôvodnení odvolania namietal závery, skutkové zistenia a hodnotiacej úvahy prvoinštančného súdu, ktoré viedli k zamietnutiu jeho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Konkrétne išlo o tieto závery, skutkové zistenia a hodnotiacej úvahy: a) neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, resp. subjektov sporových strán, b) súd nemá preukázanú potrebu aplikácie zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, c) žalobca má právnym poriadkom poskytnutú možnosť ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM, keď je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v tomto prípade záväzky. 2. 4. Žalobca ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že v návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia popísal a preukázal, že do masy BSM partia záväzky z úverov, ktoré spláca v celkovej sume 646,44 Eur mesačne, a že odporkyňa sa na splácaní týchto úverov podieľa len občasnou platbou vo výške 135 Eur. Ostáva pritom bývať v byte, ktorý bol ich poslednou spoločnou domácnosťou. Tým, že jemu ostáva platenie všetkých záväzkov patriacich do masy BSM a žalovaná z masy BSM užívala len majetok a na záväzkoch patriacich do BSM sa podieľa len s svojvoľným spôsobom a minimálnou čiastkou, sa on dostal do ťaživej finančnej situácie. Zo svojho príjmu (cca 700,- Eur mesačne) nedokáže uhrádzať splátky predmetných štyroch úverov a zároveň hradiť aj svoje bežné potreby na život. Má za to, že takmer výlučné uhrádzanie záväzkov patriacich do BSM len z jeho strany je dôvodom na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, a to až do času súdneho vyporiadania BSM. V súčasnej dobe je reálne v nepriaznivej finančnej situácii a pokiaľ sa žalovaná nebude náležitým spôsobom (vo väčšej miere a na pravidelnej báze) podieľať na splácaní záväzkov patriacich do BSM, tak sa jeho situácia bude zhoršovať na neúnosnú mieru. Preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. 2. 5. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu, že má právnym poriadkom poskytnutú možnosť ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM uviedol, že túto skutočnosť nespochybňuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že k vyporiadaniu BSM dôjde až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a pokiaľ do tej doby nedôjde nariadením neodkladného opatrenia k zabezpečeniu rovnomernejšieho postavenia strán pri splácaní spoločných záväzkov, tak bude jeho postavenie oproti postaveniu žalovanej značne nepriaznivejšie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vytvára značne nerovnovážne postavenie strán a to v jeho neprospech. 2. 6. V závere odôvodnenia odvolania sa vyjadril i k vzťahu konania o nariadenie neodkladného opatrenia a konania o vyporiadanie BSM.

3. 1. Žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. 2. Poukázala na to, že žalobca podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že ona sa má aj v čase do vyporiadania BSM podieľať rovným dielom na úhrade spoločných záväzkov. Toto tvrdenie žalobcu však nemožno podriadiť pod žiadne hmotnoprávne ustanovenie, nakoľko takáto povinnosť jej po rozvode manželstva nevyplýva. Poukázala na skutočnosť, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť uhrádzať záväzky manželov po ich rozvode rovnakým dielom. Je zároveň absurdné, aby mala povinnosť pravidelne prispievať žalobcovi na úhradu záväzkov bez ohľadu na to, či za tieto zodpovedá alebo nie. Voči žalobcovi nemá žiadny záväzok a ním predložené listiny len preukazujú záväzkový vzťah medzi jeho osobou a L. L., a.s.. Pokiaľ by aj tieto záväzky spadali pod BSM, s čím zásadne nesúhlasí, žalobca je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, až po vyporiadaní BSM, tak ako to predpokladá ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že mimo nesplnenia podmienky osvedčenia dôvodnosti nároku má, rovnako ako súd prvej inštancie, za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, keď jeho vlastným rozhodnutím vznikli na jeho strane záväzky, avšak tým, že tieto uhrádza sám sa jeho postavenie nijako nezhoršuje, keď výška vkladov do spoločného majetku bude pri vyporiadaní BSM zohľadnená. Preto súhlasí s výrokom aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože žalobca nielen neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ale najmä neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, keď tento nemá hmotnoprávny podklad.

3. 3. Žalovaná ďalej uviedla, že čo sa týka záväzkov žalobcu, od ktorých odvodzuje svoj nárok, tak jeho tvrdenie o tom, že všetky uvedené záväzky patria do BSM a i tvrdenie o tom, že ona tento majetok využíva, nie je pravdivé. Jediným majetkom, ktorý využíva a patrí do BSM je byt na M. ulici č. X v F. F.. Suma 135 Eur, ktorou pravidelne uhrádzať žalobcovi je práve určená na úhradu nákladov spojených s bývaním v tomto byte, nakoľko na základe predchádzajúcej dohody v čase trvania manželstva žalobca uhrádzal splátku hypotéky a ona uhrádzala zálohové platby. Pokiaľ neuhradila splátku 135 Eur, tak to bolo zapríčinené vyúčtovaním nedoplatku za vodu vo výške 1.013,47 Eur, ktorý vznikol v čase, keď byt užíval aj žalobca a úhrada tohto nedoplatku zostala na nej. Poukázala tiež na to, že od júna 2017 hradí úhrady za elektrinu na garáž vo výške cca 25 Eur mesačne, nakoľko žalobca tieto úhrady bez jej vedomosti prehlásil na ňu. Napriek tomu, že túto nehnuteľnosť nevyužíva, tieto platby uhrádza. 3. 4. V závere odôvodnenia vyjadrenia žalovaná uviedla, že ďalšie záväzky žalobcu v podobe spotrebných úverov nespadajú do BSM, v čase uzavretia týchto zmluvu o nich nemala žiadnu vedomosť, žalobca uzatvoril tieto zmluvy v čase, keď už s ňou nežil v spoločnej domácnosti, nebol z nich zakúpený žiadny majetok patriaci do BSM a o samotnej existencii týchto úverov sa dozvedela až v rozvodovom konaní, pričom tieto prostriedky získané z úveru neboli použité do domácností, ani na majetok spadajúci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal. V odôvodnení odvolania de facto zopakoval tvrdenia a argumentáciu, ktorú uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. I odvolací súd zastáva názor, že neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd správne poukázal na to, že v prípade uplatnenia predmetného nároku na bezodkladnú úpravu pomerov sporových strán formou neodkladného opatrenia má charakter nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou vo veci samej, konkrétne žalobou o vyporiadanie BSM. V rámci takéhoto konania dochádza k vyporiadaniu v širšom zmysle, teda predmetom vyporiadania sú i pohľadávky a záväzky (dlhy) vzniknuté za trvania manželstva strán sporu z ich spoločného hospodárenia a v rámci tohto konania sa rieši i otázka, ktoré konkrétne pohľadávky a záväzky (dlhy) patria do BSM, pretože nie všetky pohľadávky a záväzky (dlhy) vzniknuté počas trvania manželstva musia nevyhnutne patriť do BSM. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na riešenie týchto otázok. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu o nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by de facto došlo k nahrádzaniu konania o vyporiadanie BSM v časti dlhov, bez toho, aby boli na základe náležitého dokazovania vyriešené všetky relevantné otázky, v tomto prípade konkrétne otázka, či všetky dlhy vzniknuté z predmetných úverových zmlúv patria do BSM strán sporu.

9. Žalobcom tvrdenú nevyhnutnosť a neodkladnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia považuje odvolací súd za účelovú, pretože z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 31P/197/2015-201 zo dňa 29. 09. 2016, ktorým došlo k rozvodu manželstva strán sporu nadobudol právoplatnosť 05. 11. 2016, a žalobca po dobu viac ako polroka nepodal žalobu o vyporiadanie BSM. Jeho tvrdenie o nevyhnutnosti a neodkladnosti nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia je vo svetle tejto skutočnosti nelogické až absurdné, pretože ak by tomu tak bolo, podal by žalobu o vyporiadanie BSM (v rámci ktorej by sa riešila aj otázka, ktorá zo sporových strán má povinnosť uhrádzať ktorý záväzok z úverových zmlúv) v čo najkratšom čase po správoplatnení rozsudku o rozvode manželstva. Argumentácia o neprimeranej dĺžke takéhoto konania neobstojí, pretože obidve sporové strany boli právne zastúpené rovnakými právnymi zástupcami v konaní o rozvod manželstva i v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a ani z jedného konania nevyplýva, že by niektorá zo sporových strán mala úmysel spôsobovať neprimerané prieťahy.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

11. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .