Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-170-2016.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/170/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore Ž. N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. R., R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XX/XX, W. R., o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 500 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 12.10.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur s úrokom vo výške 5,50% ročne od 31.10.2013 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca a žalovaný uzatvorili 18.7.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 500 eur, a to bezúročne. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti do 30.10.2013. Žalovaný však v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, a to ani po viacerých urgenciách zo strany žalobcu. Žalobca tiež požadoval zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy za dobu od 31.10.2013 do zaplatenia. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil zmluvu o pôžičke z 18.7.2013 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným a výzvu zástupcu žalobcu pre žalovaného na zaplatenie dlhu zo 4.8.2016.
2. V písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe (v odpore proti platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 11C/170/2016 - 7 z 13.10.2016, doručenom na tunajší súd 14.11.2016) žalovaný potvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke z 18.7.2013 bol povinný vrátiť žalobcovi pôžičku vo výške 500 eur. Pôžičku však žalobcovi riadne vrátil do dohodnutej lehoty splatnosti, teda do 30.10.2013. Žalobca mu však doklad o vrátení pôžičky nevystavil. Pri vrátení pôžičky vo výške 500 eur však mali byť prítomní I. C., bytom T. XXX, W. Y., N. I., bytom C. W. XXX/X, W. R., a T. R., bytom T. X. Z. XXXX/X, W. I., ktorých žalovaný navrhol vypočuť ako svedkov ku tvrdeniu, že jeho dlh zanikol splnením, a preto neexistuje právny dôvod na vrátenie sumy 500 eur s úrokmi z omeškania.
3. V replike žalobcu z 23.1.2017 tento poprel pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že mu pôžičku v sume 500 eur vrátil.
4. V duplike žalovaného z 9.3.2017 žalovaný zopakoval svoje tvrdenie, že pôžičku vo výške 500 eur žalobcovi včas a riadne vrátil. Na základe uvedeného navrhoval, aby súd žalobu zamietol.
5. V rámci ústnych prednesov na pojednávaní konanom 27.6.2017 žalobca a žalovaný zopakovali svoje tvrdenia uvedené v doterajších písomných podaniach.
6. Na uvedenom pojednávaní žalovaný požiadal súd o predvolanie vyššie uvedených troch svedkov na ďalšie pojednávanie vzhľadom, nakoľko on nedokázal ich prítomnosť zabezpečiť pre neznámy pobyt.
7. Písomnou výzvou z 27.7.2017 tunajší súd vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy súdu písomne oznámil dátumy narodenia ním navrhnutých dvoch svedkov - N. I., bytom C. W. XXX/X, W. R., a T. R., bytom T. X. Z. XXXX/X, W. I., pretože títo dvaja svedkovia na žalovaným uvedených adresách predvolanie na pojednávanie neprevzali, pričom vo verejných registroch figurujú viaceré osoby s takýmto menom a priezviskom, pričom ani jedna z nich nemá adresu zhodnú s adresami uvedenými žalovaným. Žalovaný bol pritom v tejto výzve upozornený na to, že súd nedokáže bez údaja o dátume narodenia zistiť pobyt týchto svedkov a zabezpečiť tak ich prítomnosť na pojednávaní, čo znamená, že podľa § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku bude musieť návrh žalovaného na výsluch týchto dvoch svedkov zamietnuť.
8. Žalovaný na uvedenú výzvu však v určenej lehote (ani potom) vôbec nereagoval. Z uvedeného dôvodu súd na pojednávaní konanom 22.8.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania svedkami N. I., bytom C. W. XXX/X, W. R. a T. R., bytom T. X. Z. XXXX/X, W. I.. Toto pojednávanie bolo následne odročené z dôvodu, že strany sporu zhodne požiadali o odročenie z dôvodu potreby mimosúdnych rokovaní. O konaní ďalšieho pojednávanie, ktoré sa malo konať 31.8.2017 boli na pojednávaní prítomné osoby, teda zástupca žalobcu, žalobca a žalovaný ústne upovedomení, pričom zobrali nový termín pojednávania na vedomie s tým, že na neho nebudú písomne predvolávaní. Na pojednávaní konanom 22.8.2017 prítomný svedok I. C., ktorý bol na toto pojednávanie predvolaný z adresy uvedenej žalovaným, teda z adresy T. XXX, W. Y., nevypovedal, nakoľko po zistení jeho totožnosti bol vyzvaný, aby počkal pred pojednávacou miestnosťou, pričom následne došlo k zhodnej žiadosti strán o odročenie pojednávania z dôvodu potreby mimosúdnych rokovaní.
9. Na pojednávanie konané 31.8.2017 sa žalovaný nedostavil, pričom svoju účasť nijak neospravedlnil. Na pojednávanie sa takisto nedostavil zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť takisto neospravedlnil, avšak na pojednávanie sa dostavil žalobca. Súd preto (keďže tieto osoby nepožiadali o odročenie pojednávania, pričom lehota na prípravu na pojednávanie bola u oboch zachovaná) vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a zástupcu žalobcu.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v priebehu predchádzajúceho konania poučený o tom, že má podľa Civilného sporového poriadku na pojednávanie zabezpečiť prítomnosť ním navrhovaných svedkov, a v prípade, že nebude ich prítomnosť vedieť zabezpečiť, má požiadať súd o predvolanie takých svedkov, čo však vo vzťahu k pojednávaniu konanému 31.8.2017 neurobil, teda nezabezpečil prítomnosť svedka I. C. na uvedenom pojednávaní (čo však mal, keďže vzhľadom na to, že sa na predchádzajúcom pojednávaní s týmto svedkom stretol, a preto musel už poznať jeho adresu, a navyše tento svedok bol na pojednávanie predvolaný z adresy, ktorú žalovaný sám uviedol, preto argumentácia žalovaného, že nepozná adresu svedka neobstojí), a súčasne ani (z dôvodu neznámeho pobytu svedka) nepožiadal súd o predvolanie tohto svedka na pojednávanie konané 31.8.2017 (a dokonca sa sám bez ospravedlnenia nedostavil na toto pojednávanie), súd vyhlásil uznesenie o tom, že zamieta návrh žalovaného na vykonanie dôkazu svedkom I. C.Á..
11. Na základe vyjadrení žalobcu a žalovaného v ich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch na pojednávaniach, súd dospel k záveru, že za nesporné možno mať na základe zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) to, že žalobca a žalovaný uzavreli 18.7.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 500 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi v lehote splatnosti určenej v zmluve, teda do 30.10.2013. Za sporné súd považoval len to, či žalovaný vrátil žalobcovi poskytnutú sumu pôžičky vo výške 500 eur, a kedy sa tak stalo, nakoľko žalobca tvrdil, že k vráteniu tejto sumy nedošlo, a žalovaný, že k vráteniu tejto sumy došlo, a to v lehote splatnosti.
12. Súd nevykonával žiadne dôkazy na preukázanie sporných skutkových tvrdení, pretože jediné v tomto smere navrhnuté dôkazy (žalovaným), a to výpovede vyššie uvedených troch svedkov, súd zamietol vykonať, a vo vzťahu ku nesporným skutkovým zisteniam sa dokazovanie nevykonáva.
13. Zistený skutkový stav (len na základe zhodných tvrdení strán) súd následne podrobil právnemu posúdeniu.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 OZ ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalobca žalovanému 500 eur. Predmetom sporu zostala len otázka, či bola vrátená predmetná suma pôžičky. Vzhľadom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nie je možné dokázať niečo čo sa nestalo, nemohol žalobca dokázať, že žalovaný pôžičku nevrátil. Dôkazné bremeno preto v tomto prípade prechádza na žalovaného, ktorý musel dokázať, že pôžičku vrátil. Žalovaný však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal skutočnosť vrátenia sumy 500 eur žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur.
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 500 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, a nakoľko mal súd z obsahu zmluvy za preukázané, že lehota splatnosti pôžičky bola do 30.10.2013, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 500 eur od 31.10.2013 (ako prvého dňa omeškania) až do zaplatenia. Úrok z omeškania priznal v úrokovej sadzbe 5,50% ročne podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, pretože základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 31.10.2013) predstavovala 0,50%.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. O nárok o náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný. 24. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného poriadku sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.