Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/255/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej D. X., narodenej X. Q. XXXX, bytom Štítnik, Q. XXX, o zaplatenie 330,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 20. mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 79,80 € istiny s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že zo žiadosti o pôžičku a zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX uzavretej dňa 22. augusta 2011 (ďalej len zmluva) vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou. Predmetom zmluvy bola pôžička (finančné plnenie) vo výške 350 € na zakúpenie spotrebného tovaru (sporáku a rúry) - Kuchynskej pece - s kúpnou cenou 500 €, s akontáciou 150 € (30 %), so splátkou 10 € v počte 45 splátok, s celkovou sumou pôžičky bez poistenia 450 €, a s celkovou sumou pôžičky 450 €, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 100 €, s termínom konečnej splatnosti máj 2015, s ročnou úrokovou sadzbou 14,66 %, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,66 % a s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 45,11 %. Z prehľadu splátok a úhrad pripojeného k zmluve vyplýva, že žalovaná splátkami v období od 22. augusta 2011 do 28. augusta 2013 uhradila celkovo sumu vo výške 270,20 €.

3. Z predžalobnej upomienky zo dňa 25. októbra 2012 vyplýva, že celková dlžná čiastka predstavuje sumu 364 € a jej splatnosť bola určená tretím dňom od doručenia upomienky. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že predmetná upomienka bola žalovanej doručená dňa 29. októbra 2012.

4. Po citácii § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 53 ods. 1,5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 22. augusta 2011, t.j. ku dňu

uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8,9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 22. augusta 2011 č. 20112313 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.

5. Súd konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 22. augusta 2011 č. 20112313 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 10 €, a je tam uvedený aj počet splátok 45, bez uvedenia termínu splátok. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

7. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo skutočností, že žalovaná celkom čerpala peňažné prostriedky vo výške 350 €, pričom vzhľadom na žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradila spolu sumu vo výške 270,20 €, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na plnenie, ktoré jeho právny predchodca poskytol žalovanej znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje sumu 79,80 €, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 52 a nasl. OZ.

8. Súd priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 % ročne od 3. novembra 2012. Vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p..

10. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá o sumu 150 €, ako aj výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku podľa § 388 tak, že žalovanému (správne malo byť žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Lučenec (správne malo byť Rožňava - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 20. mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 150 € s príslušenstvom a rozhodne o trovách konania. Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, ale súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. Kúpna cena tovaru bola podľa zmluvy vo výške 500 €. Nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu vo výške 150 €, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 350 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná uhradila celkovú sumu 270,20 €, t.j. akontáciu a 12 splátok. Suma úhrad vo výške 270,20 €, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, zahŕňa úhradu akontácie vo výške 150 €, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (350 €). Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 500 € a nie v sume 350 €. Suma 350 € predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platby v sume 270,20 €. Súd teda zohľadnil zaplatenie akontácie dvakrát, lebo akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovanej vo výške 270,20 €., ktorú súd odpočítal od sumy 350 €, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možno vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. augusta 2017 o 13.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 206, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

15. Okresný súd rozhodol vo veci dňa 20. mája 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý je účinný od 1. júla 2016.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Keďže súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 20. mája 2016, ale odvolanie žalobcu bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 7. júla 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu v čase doručenia odvolania súdu prvej inštancie, teda podľa príslušných ustanovení CSP.

19. Žalobca uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

22. Rozhodnutiu súdu v napadnutej časti rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. (účinným v čase jeho rozhodovania) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použitie zákonného ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania) a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

24. Mimoriadne podrobné, správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

25. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch, a tak nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. K dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd len poznamenáva, že žalovaná pri podpise zmluvy dňa 22.8.2011 zaplatila akontáciu 150 €, o čom svedčí aj prehľad splátok a úhrad (na č.l. 7 spisu), a tak správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 350 €, a žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) uhradila sumu 270,20 €, a tak žalobca (resp. jeho právny predchodca) mal nárok len na sumu 79,80 € (350 € - 270,20 €).

27. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

28. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .