Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/135/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: SYSTEMS SECURITY SERVICE, s.r.o., so sídlom: J. Kozáčeka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 45 557 195, právne zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom: Nám SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Y. N., L. Y. T.: W. T. XXXX/X, XXX XX F. F., K.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu dňa 02.augusta 2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tým že žalobca má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 9.754,- Eur, titulom neuhradenia nasledovných faktúr:

- fa č. 170100020, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.04.2017, -fa č. 170100021, na sumu 1.254,- Eur, splatnú dňa 14.04.2017 (čiastočne uhradenú vo výške 1.100,- Eur, t.j. zostatok je suma 154,- Eur),

- fa č. 170100027, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.05.2017,

- fa č. 170100041, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.06.2017,

- fa č. 170100044, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.07.2017.

Uvedené faktúry vystavil žalobca žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb, uzatvorenej dňa 01.05.2015, ukončenej dohodou zo dňa 30.06.2017. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 9.754,- Eur neuhradil ani po písomnej a viacerých ústnych výzvach. Podľa názoru Žalobcu, z opisu rozhodujúcich skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - žalovaný nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak, čiastočne ho plnil.

2. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v nasledovnom. Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu žalovaného v konaní 2R/14/2015, pričom reštrukturalizácia žalovaného bola ukončená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 2R/14/2015 dňa 03.05.2016 (oznámenie v Obchodnom vestníku). Uvedeným uznesením bol schválený aj reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 05.04.2016. Napriek tomu, že reštrukturalizácia žalovaného bola ukončená a žalovaný tak mal byť „pozbavený“ svojich dlhov za súčasného pokračovania v podnikateľskej činnosti, žalovanému napriek tomu naďalej vznikajú dlhy z jeho podnikateľskej činnosti, čo dokazujú dôkazy predložené žalobcom.

3. Z verejne prístupných zdrojov má žalobca tiež zistené (údaje zverejnené na webovom portáli finstat.sk), že žalovaný je dlžný voči Sociálnej poisťovni sumu 155.293,83 Eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 17.384,74 Eur, voči

poisťovni Dôvera má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 9.670,91 Eur, a voči poisťovni UNION má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 6.231,40 Eur.

4. Žalobca má tiež vedomosť, že žalovaný je vlastníkom osobného automobilu zn. T., Y. Z., Š.: F. XXX X., Č.K. S., U.: O. (ďalej aj „vozidlo“), ktoré mal nadobudnúť od leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713. Vzhľadom k tomu, že informáciu o vlastníckom práve k vozidlu nemožno zo strany žalobcu získať, nakoľko takouto informáciou môže disponovať len Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, príp. ČSOB Leasing, a.s., žalobca žiada súd, o vyžiadanie si správy od uvedených subjektov k otázke uvedenia vlastníka predmetného vozidla. Uvedené motorové vozidlo podľa vedomostí žalobcu predstavuje majetok žalovaného, ktorý nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, a z ktorého môže byť žalobca uspokojený. Nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní.

5. Podľa ďalších zistení žalobcu disponuje žalovaný nehnuteľným majetkom evidovaným na LV č. XXXX, V.. Ú.. F. F., N. Č.. XXXX, E. N. Č.. XXX, V.. Ú.. Š., avšak tento majetok je zaťažený záložným právom v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., resp. exekučným záložným právom zriadeným exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Rimavská Sobota.

6. Uvedené skutočnosti, ako aj vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný neplní ani svoje záväzky zo schváleného reštrukturalizačného plánu, vyvolávajú u žalobcu obavu, že situácia žalovaného môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.

7. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, s ohľadom na situáciu žalovaného), je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky ho zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí.

8. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy, a to Zmluva o poskytovaní účtovníckych služieb, uzatvorená dňa 01.05.2015, Dohoda o ukončení zmluvy zo dňa 30.06.2017, faktúry č. 170100020, 170100021, 170100027, 170100041, 170100044, Pokus o zmier zo dňa 18.07.2017 ( s podacím lístkom), údaje o žalovanom z portálu finstat.sk, uznesenie OS BB sp. zn.: 2R/14/2015 dňa 03.05.2016 (oznámené v obchodnom vestníku), LV č. XXXX, N. Č.. XXXX, V.. Ú. F. F., N. Č.. XXX, V.. Ú.. Š., správa ODI vyžiadaná zo strany súdu, správa ČSOB leasing, a. s. vyžiadaná zo strany súdu.

9. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“); „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

10. Podľa § 151d ods. 1,2,4 a 5 OZ; „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.“

11. Podľa § 343 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP; „Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.“

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP; „Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“

14. Podľa § 344 CSP; „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.“

15. Podľa § 324 CSP; „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP; „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“

17. Podľa § 326 CSP; „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP; „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“

19. Žalobca súdu navrhol, aby súd za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu, zriadil záložné právo k vyššie špecifikovanému vozidlu a preto žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriadi k motorovému vozidlu značky T., Y. Z., Š.: F.XXXEZ, U.: O., ktoré je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 9.754,- Eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu aby do 30-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia podal žalobu vo veci samej.

20. Súd vykonal dokazovanie lustráciou verejne dostupných zdrojov a to web stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> a má preukázané, že žalovaný je dlžný voči Sociálnej poisťovni sumu 155.293,83 Eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 17.384,74 Eur, voči poisťovni Dôvera má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 9.670,91 Eur, a voči poisťovni UNION má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 6.231,40 Eur. K vyššie uvedeným záväzkom žalovaného súd uvádza, že samotnú existenciu záväzkov žalovaného voči tretím osobám súd nepovažuje za dostatočnú na to, aby vo veci nariadil zabezpečovacie opatrenie. Samotná skutočnosť, že žalovaný má existujúce záväzky voči vyššie uvedeným subjektom neznamená, že žalovaný neuhradí predmetný dlh žalobcu. Taktiež skutočnosť, že žalovaný má existujúce záväzky voči tretím subjektom, ako aj záväzok voči žalobcovi, samé o sebe nezakladajú odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti- v žalovanom prípade žalovaný skutočne aj realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Súd však nemá zo skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z listín k nemu pripojených preukázané, že by žalovaný realizoval faktické právne úkony, ktoré by reálne ohrozili budúcu exekúciu alebo ju nejakým spôsobom sťažili.

21. Civilný sporový poriadok v súvislosti s vyššie citovanými ustanovenia § 324 a nasl. CSP, výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí preto žalobca opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy. Samotná existencia iných záväzkov žalovaného voči žalobcovi, alebo tretím osobám neodôvodňuje podľa právneho názoru súdu potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia budúcej exekúcie. Uvedené konštatovanie

konajúci súd podopiera aj rozhodnutím R 20/1998: „ Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného/ (resp. teraz zabezpečovacieho opatrenia) opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Na základe tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - súd konštatuje, že žalovaný v súčasnosti nekoná spôsobom, ktorým by fakticky znižoval hodnotu svojho majetku. Samotná existencia iného dlhu žalovaného, nezakladá vo svojej podstate dôvodnosť na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v intenciách v akých ju vyžaduje CSP.

22. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalobca má vedomosť o údajnom vlastníctve žalovaného ku predmetnému motorovému vozidlu - značky T., Y. Z., Š.: F., U.: O., k tejto skutočnosti konajúci súd uvádza, že ku dňu podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie, žalobca nijakým spôsobom neosvedčil vlastnícke právo žalovaného ku predmetnému motorovému vozidlu. Nakoľko sa jedná o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (t. j. predpokladom jeho nariadenia súdom je existencia dôvodnej a naliehavej ochrany záujmu žalobcu), k tomuto súd uvádza, že súd môže v tomto prípade vychádzať len z tvrdení uvádzaných žalobcom a z listinných dôkazov priložených žalobcom ku návrhu. Žalobca teda v tomto štádiu konania je ex lege povinný súdu osvedčiť všetky ním tvrdené skutočnosti. Vychádzajúc z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a priložených listinných dôkazov, aktuálny stav majetku (hnuteľného) žalovaného súdu nie je známy, nakoľko žalobca žiadnym listinným dôkazom vlastnícke právo ku predmetnému automobilu nepreukázal.

23. Na to, aby súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť záložné právo na veciach, právach, majetkových hodnotách uvedených žalobcom v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, musí byť osvedčená, dostatočne odôvodnená a dôkaznými prostriedkami preukázaná obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Na základe vyššie uvedeného, skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, listinných dôkazov predložených žalobcom na preukázanie svojich tvrdení, dospel súd k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, a tento súd zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP; „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

26. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu strany konania. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, tak súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

27. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.