Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/308/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľa S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., V. XXXX/XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou N. & partners, v.o.s., so sídlom P., P. H. XXXX, proti žalovanému 1/ - veriteľovi navrhovateľa K. U. N., s.r.o., so sídlom G., K. XX, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. M. U., s.r.o., so sídlom G., H. XX, 2/ žalovanému 2/ - zamestnávateľovi navrhovateľa R&D S. S., s.r.o., so sídlom Q. XXX, K. G., F.: XX XXX XXX, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ - veriteľa navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. mája 2017, č.k. 3Csp/83/2017-10, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a veriteľom navrhovateľa - žalovaným 1/ p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ m á proti veriteľovi - žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého žalovanému 1/ - veriteľovi navrhovateľa zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a žalovaným 1/ - veriteľom navrhovateľa. Žalovanému 2/ - zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a žalovaným 1/ - veriteľom navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému 1/ - veriteľovi navrhovateľa. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému 2/ - zamestnávateľovi navrhovateľa. Žalovaný 1/ - veriteľa navrhovateľa poučil, že môže podať žalobu proti navrhovateľovi o plnenie z úverovej zmluvy s tým, že aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v konaní osvedčil, že medzi navrhovateľom a žalovanými 1/ - veriteľom navrhovateľa a 2/ - zamestnávateľom navrhovateľa existuje právny vzťah, a to či už z dôvodu uzavretej zmluvy o úvere (vo vzťahu k žalovanému 1/), alebo z dôvodu pracovnej zmluvy (vo vzťahu k žalovanému 2/) ako aj to, že mu hrozí ujma spočívajúca v súvislosti s tým, že žalovaný 2/ ako jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech žalovaného 1/, na uspokojenie svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa (žalovaného 1/), napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

Navrhovateľ predloženými listinami osvedčil skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, a preto súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 1/ a 2/ vyhovel. Súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 (teda mu neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej), nakoľko má za to, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z uvedeného dôvodu v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 súd poučil žalovaného 1/, že môže podať žalobu vo veci samej a aj o právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 3 , pričom zároveň v zmysle § 337 ods. 2 vo výroku uznesenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže navrhovateľ mal voči žalovanému 1/ plný úspech. Preto súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%. Hoci mal navrhovateľ plný úspech aj voči žalovanému 2/, a teda mal by právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj voči žalovanému 2/, súd mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznal, keďže si navrhovateľ náhradu trov konania voči nemu neuplatnil. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu a to len výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a žalovaný 1/

- veriteľ navrhovateľa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ - veriteľ navrhovateľa. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v obsahu rozhodnutia priznal žalobcovi právo na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu. V odôvodnení uznesenia absentuje právny dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania. Súd iba všeobecne konštatuje, že právo na náhradu trov vyplýva z ustanovenia § 255 ods. l CSP, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Z ust. § 262 ods. 1 vyplýva, že ,,O návrhu na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Rozhodovanie o náhrade trov konania (vrátane platenia súdnych poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením (rozhodovaním o jeho nariadení) závislé od rozhodnutia o veci samej (§ 262 ods. l . Na uvedené nadväzuje aj označené ustanovenie ZoSP, ktoré predpokladá výsledok konania, ktorým pre rozhodovanie o náhrade trov konania je až rozhodnutie vo veci samej. Na základe toho napáda uznesenie a tvrdí, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo na náhradu trov proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zákonná úprava výslovne predpokladá konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania. V zmysle uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenachádza oporu v platnej legislatíve, a preto nejestvuje žiadny zákonný dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle citovaného uznesenia. Žalovaný podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi zruší. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s týmto odvolaním.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ - veriteľa navrhovateľa navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. S poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 uviedol, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tomto prípade teda konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samú. V danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania s tým, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a preto mu neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej časti o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a 1/ veriteľom navrhovateľa - žalovaného 1/ podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.

5. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom zásady úspechu vo veci, o ktorú ide aj v tomto prípade, je priznanie náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech v plnom rozsahu, resp. mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého veriteľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a veriteľom navrhovateľa. Zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a veriteľom navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% potrebných na účelné uplatňovanie práva proti veriteľovi navrhovateľa. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania proti zamestnávateľovi navrhovateľa. Zároveň veriteľa navrhovateľa poučil, že môže podať žalobu proti navrhovateľovi o plnenie z úverovej zmluvy s tým, že aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení, rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 (teda mu neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej), nakoľko má za to, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania, navrhovateľovi nebola uložená povinnosť podať žalobu, rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd koncipoval ako vec samú, nakoľko mal zato, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, t.j. nepoužívanie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, teda ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto bolo správne, keď súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v tomto konaní procesný úspech v plnom rozsahu, preto mu v zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy prislúcha nárok na náhradu trov konania voči veriteľovi navrhovateľa ako strane, ktorá vo veci úspech nemala.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania voči veriteľovi navrhovateľa v plnom rozsahu, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému navrhovateľovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).