Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/41/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: P. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimíra Trvalová so sídlom Malý Lég 339, 930 37 Lehnice, adresa pracoviska (poštová adresa): Drieňová 40, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: A. O., P.. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. X, XXX XX Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Bratislava I dňa 11.08.2017 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.08.2017, ktorým žiadal, aby súd nariadil nasledujúce neodkladné opatrenie: "Súd odporkyni zakazuje užívať nehnuteľnosť nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu v ?, k celku nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, ako rodinný dom na ul. A. č. XX Z. K., spočívajúcej v zákaze vstupu a užívania miestnosti označenej 2.03 v byte č. 2, do času pokiaľ nebude nehnuteľnosť fakticky a právne rozdelená, súd navrhovateľa zaviazal povinnosťou, podať v zákonnej lehote od vydania uznesenia o neodkladnom opatrení žalobu vo veci samej".

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil odkazom na ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d) a tým, že žalobca je so žalovanou spoluvlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec BA - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava, a sú vedené na Okresnom úrade Bratislava - Katastrálny odbor, ako a) stavba so súpisným číslom XXXXXX, postavená na parcele č. XXXX, druh stavby - rodinný dom, ul. A. XX, Bratislava, každý v podiele ?, b) pozemky na: parcele reg. C - s parcelným číslom XXXX U. výmere 505 m2, druh pozemku - záhrady,

- parcele reg. C - s parcelným číslom XXXX o výmere 149 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, každý v podiele ? (ďalej len "nehnuteľnosť"). Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti je Kúpna zmluva zo dňa 26.02.2016 a následné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, pod č. vkladu Z.. Žaloba a žalovaná zdieľali spoločný záujem na faktickom a právnom rozdelení nehnuteľnosti na dva samostatné domy, a preto žalobca podal dňa 10.03.2016 na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, odd. územného rozhodovania a stavebného poriadku Žiadosť o vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby, ktorá spočívala v rozdelení rodinného domu na dve samostatné časti, ktorá je vedená pod č. konania: XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. Dňa 06.04.2016 bola žalobcovi doručená od Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, odd. územného rozhodovania a stavebného poriadku Výzva na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. V zmysle uvedenej výzvy mal žalobca, okrem iného, povinnosť doplniť podania do 120 dní a doručiť dohodu medzi oboma spoluvlastníkmi o pripojení sa žalovanej s žiadosti [poznámka súdu: výslovne je vo výzve uvedené: "dohoda medzi oboma spoluvlastníkmi (nie je potrebná, ak bude aj druhý vlastník žiadateľom)"]. Na

základe tejto výzvy požiadal žalobca žalovanú, aby sa pripojila k žiadosti podanej na MČ - Staré Mesto pod č. k. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi a zároveň, aby sa spolupodieľala na zadovážení príslušných požadovaných dokladov. Žalovaná si však, na prekvapenie žalobcu, začala klásť podmienky, na základe ktorých je ochotná pristúpiť s tejto žiadosti. Predložila žalobcovi Dohodu o užívaní nehnuteľnosti do jej faktického a právneho rozdelenia, na základe ktorej mala žalovaná právo užívať nehnuteľnosť v zjavnom nepomere voči jej spoluvlastníckemu podielu v ?. V prípade, že jej to žalobca neumožní, nepripojí sa k žiadosti na rozdelenie nehnuteľnosti. Žalovaná robila obštrukcie, menila podmienky dohody o užívaní nehnuteľnosti, odkazovala žalobcu na svoju dcéru, ktorá ju mala v tejto veci zastupovať, následne žiadala, aby sa jednalo výlučne s ňou, tvrdila, že nemá na stavbu deliaceho múru finančné prostriedky, bezdôvodne osočovala žalobcu z manipulácie stavebných projektantov, ignorovala výzvu MČ - Staré Mesto na doplnenie potrebných dokumentov. Tak žalobcovi márne uplynula 120-dňová lehota na doplnenie žiadosti na MČ - Staré Mesto a tak požiadal dňa 11.08.2016 o predĺženie lehoty. Celková výmera úžitkovej plochy rodinného domu je 299,52 m2. Z tejto úžitkovej plochy do dnešného dňa žalovaná užíva úžitkovú plochu vo výmere 193,57 m2 a žalobca užíva úžitkovú plochu vo výmere 105,95 m2. Nehnuteľnosť je stavebne deliteľná vertikálne za podmienky vystavania deliaceho stredového múru, a preto je možné jej riadne užívanie sporných strán a to v prislúchajúcom podiele ? k celku. Žalovaná už od nadobudnutia vlastníctva užívala a užíva nehnuteľnosť v zjavnom nepomere k jej spoluvlastníckemu podielu vo výške ? k celku a od žalobcu požaduje, aby jej umožnil užívať nehnuteľnosť v ešte väčšej úžitkovej ploche. Žalovaná nezostala len pri psychickom vydieraní a slovných útokoch voči žalobcovi. Dňa 04.08.2017 prostredníctvom jej zaťa Ľuboša Noska vylomili zámok a rozbili vstupné dvere na miestnosti označenej ako IZBA 1 v byte č. 2 - plocha 22,09 m2. Táto miestnosť bola uzamknutá s tým, že žalobca ju riadne neužíva, ale má v nej uskladnené osobné veci. Žaloba vyzval žalovanú a jej zaťa, aby ustúpili od zaberania tejto miestnosti, ale neúspešne. Obaja sa mu vyhrážali fyzickým násilím, ak im v tom bude brániť. Preto žalobca privolal na ochranu seba a svojho majetku hliadku PZ. Po príchode príslušníkov PZ sa žalovaná stiahla a jej zať opustil predmetnú nehnuteľnosť. Celá situácia sa zopakovala na druhý deň, t. j. 05.08.2017, kedy prišiel p. Nosko do predmetnej nehnuteľnosti a v presvedčení, že žalobca nie je v dome, pokračoval v ničení dverí a vypratávaní osobných vecí žalobcu. Žalobca preto opakovane privolal hliadku PZ, na ktorú žalovaná a jej zať taktiež slovne útočili. Privolaná hliadka PZ vyzvala žalovanú, nech od tohto konania upustí a poučili žalobcu, aby sa obrátil na súd s návrhom na dočasnú úpravu ohľadne užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná však ich výzvu ignorovala a po ich odchode naďalej pokračuje vo svojom zámere zabrať a užívať nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a to tak, že žalovaná by užívala z celkovej výmery domu časť domu vo výmere 224,61 m2 a žalobca by užíval z celkovej výmery domu časť domu vo výmere 83,86 m2. Žalobca svoj dobrý úmysel rozdeliť predmetnú nehnuteľnosť riadne preukázal tým, že zabezpečil k právnemu a faktickému rozdeleniu nehnuteľnosti odborníka z oblasti stavebníctva T.. Š. - projektanta, znalca, ktorý urobil osobne obhliadku nehnuteľnosti, navrhol postup pri jej rozdelení na dva samostatné domy a ponúkol, že zabezpečí celé správne konanie. T.. Š. vyzval žalobcu a žalovanú, aby v prípade záujmu zaslali objednávku, z ktorej by bolo zrejmé, o čo ho žiadajú a taktiež vypracoval cenovú ponuku. Žalovaná spočiatku s týmto súhlasila, avšak po niekoľkých dňoch začala robiť obštrukcie. Najprv spochybňovala odbornosť T.. Š., neskôr sa vyjadrila, že nech žalobca úkony od projektanta zaplatí v celej výške a potom mu ich ona preplatí. Žaloba od nadobudnutia nehnuteľnosti túto z vlastných prostriedkov zhodnotil - v časti, ktorú užíva, vymenil pôvodné dlážky, položil nové podlahy v izbách, položil novú dlážku v kuchyni, kúpeľni a WC, vymenil staré okná za plastové, vymaľoval a vystierkoval izby, a to všetko aj v časti, ktorú užíva žalovaná. V ostatnej časti nehnuteľnosti žalovaná sama nevykonala žiadne úpravy, a preto sa nachádza v stave, v akom ju zakúpili, t. j. všetky jej časti sú z roku 1925. Celá situácia je pre žalobcu neúnosná, žalovaná odmieta akékoľvek reálne argumenty. Za nesporné označil žalobca to, že žalovaná v súčasnosti užíva nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu ako žalobca a naviac si rozdelenie nehnuteľnosti podmieňuje tým, aby žalobca financoval všetky stavebné práce a správne úkony na jej rozdelenie. Označil žalovanú za konfliktnú osobu, vplyvom čoho mení svoje nálady a vyjadrenia, je agresívna alebo apatická a bez záujmu riešiť situáciu vecne a konštruktívne. Odmieta zodpovednosť za svoje konanie, v nočných hodinách vypisuje nezmyselné sms správy a emaily, čím žalobcovi a jeho blízkym osobám spôsobuje psychickú traumu. Podľa listu vlastníctva každý z účastníkov vlastní ? predmetnej nehnuteľnosti avšak v súčasnosti žalobca riadne užíva nehnuteľnosť zodpovedajúcu 3/12 podielu k celku a žalovaná 8/12 podielu k celku a podľa podmienok žalovanej by v konečnom dôsledku užívala 9/12 podielu k celku nehnuteľnosti.

3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili listiny, na ktoré sa odvoláva, a to List vlastníctva č. 1218; Výzvu Mestskej časti Bratislava - Staré

Mesto na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi zo dňa 06.04.2016; technickú dokumentáciu bytov č. 1 a č. 2 v rodinnom dome s. č. XXXXXX na p. č. XXXX, Senická ul. č. 25, k. ú. Staré Mesto, Bratislava 1 - pôdorys 2. NP, pôdorys podkrovia, rez priečny; Úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. 149163 zo dňa 05.08.2017 o 16.30 hod.; Úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto

- západ č. 149213 zo dňa 05.08.2017 o 19.30 hod..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

20. Pred nariadením predbežného opatrenia (poznámka súdu: teraz neodkladného opatrenia) alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná. Dôkazy slúžiace ako podklad rozhodnutia, ktoré nachádzajú vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, sa nedajú odvodiť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musia byť mimo všetkých pochybností aj reálne preukázané (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 zo dňa 18.11.2008).

21. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 338/09 zo dňa 17.12.2009; R 20/1998).

22. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012).

23. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vymenovaných v bode 3. odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že žalobca preukázal, že žalobca a žalovaná súd spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 1218, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Staré Mesto, obec: BA - m. č. Staré Mesto, okres: Bratislava, evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako parcely registra "C", a to parcelné číslo XXXX - záhrady o výmere 505 m2 a parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, každý v podiele ?, pričom na parcele č. XXXX je postavená stavba so súpisným číslom XXXXXX, druh stavby 10 - Rodinný dom, popis stavby Dom. Žalobca ďalej preukázal, že podal dňa 10.03.2016 na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, odd. územného rozhodovania a stavebného poriadku, Žiadosť o vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby, ktorá spočívala v rozdelení rodinného domu na dve samostatné časti. Táto žiadosť je evidovaná pod č. konania: XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odd. územného rozhodovania a stavebného poriadku, vyzvala žalobcu Výzvou na doplnenie žiadosti a rozhodnutím o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi zo dňa 06.04.2016, okrem iného, na doplnenie podania do 120 dní od

doručenia tejto výzvy o nasledovné podklady: - dohoda medzi oboma spoluvlastníkmi (nie je potrebná, ak bude aj druhý vlastník žiadateľom) a iné. Žalobca tiež preukázal, že má vyhotovenú technickú dokumentáciu bytov č. 1 a č. 2 v rodinnom dome s. č. XXXXXX na p. č. XXXX, Senická ul. č. 25, k. ú. Staré Mesto, Bratislava 1 - pôdorys 2. NP, pôdorys podkrovia, rez priečny.

24. Súd porovnaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín, zistil, že žalobca nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia Dohodu o užívaní nehnuteľnosti do jej faktického a právneho rozdelenia, na základe ktorej mala žalovaná právo užívať nehnuteľnosť v zjavnom nepomere voči jej spoluvlastníckemu podielu v ?, ktorú mala podľa jeho tvrdenia preložiť žalovaná žalobcovi a o ktorej existencii sa zmieňuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepredložil ani dôkaz o ním tvrdenej skutočnosti, že keďže mu uplynula 120-dňová lehota na doplnenie žiadosti určená vo Výzve Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi zo dňa 06.04.2016, požiadal dňa 11.08.2016 o predĺženie tejto lehoty, napriek tomu, že podľa znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil Žiadosť o predĺženie lehoty na MČ - Staré Mesto v správnom konaní ako dôkaz (tento dôkaz sa v prílohách návrhu na nariadenie neodkladného opatreniach nenachádza). Napokon nepredložil ani dôkaz o ďalšej ním tvrdenej skutočnosti, že žalovaná v nočných hodinách vypisuje žalobcovi nezmyselné sms správy a emaily, čím žalobcovi a jeho blízkym osobám spôsobuje psychickú traumu, napriek tomu, že takýto dôkaz - výpis z emailovej komunikácie a opis sms správ rok 2016 až 2017 - podľa znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil ako dôkaz (tento dôkaz sa v prílohách návrhu na nariadenie neodkladného opatreniach nenachádza).

25. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom - z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. 149163 zo dňa 05.08.2017 o 16.30 hod., súd zistil, že sám žalobca uviedol privolanej hliadke PZ, že jeho sestra (žalovaná) obýva vrchné podlažie domu; že zať žalovanej, pán Ľubomír Nosko, pomáhal žalovanej s otvorením dverí na spodnom podlaží, ktorá sa chce z horného poschodia presťahovať na dolné; že žalobcovi sa nepáčilo, aby obývala aj spodnú časť, preto dvere uzamkol kľúčom, aby tak znemožnil presťahovanie žalovanej z podkrovnej časti do prízemnej časti domu; a že nakoľko sa žalobca a žalovaná nevedeli dohodnúť, kto bude bývať v uzamknutej izbe, kontaktoval žalobca políciu. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dôležitým zistenie obsiahnuté v tomto listinnom dôkaze, že žalobca uviedol privolanej hliadke PZ, že spor o nehnuteľnosť trvá už cca 3 roky a že vec sa rieši súdnou formou, v ktorej ešte nie je rozhodnuté.

26. Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalobcom - z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. XXXXXX zo dňa 05.08.2017 o 19.30 hod., súd zistil, že oznamovateľ (žaloba) uviedol, že žalovaná ničí interiér domu, na čo žalovaná uviedla, že nič neničí, ale naopak začína rekonštrukciu domu, s ktorou jej pomáha jej zať Ľ.P. G.. Oznamovateľ (žalobca) uviedol, že sa naňho žalovaný zahnala kladivom, čo žalovaná a jej zať rezolútne odmietli. Naopak, žalovaná uviedla, že ju žalobca sotil, čím jej spôsobil škrabanec na ľavom kolene, ale obaja (žalobca i žalovaná) nechceli o tom podať oznámenie. Hliadka PZ v tomto úradnom zázname uviedla, že oznamovateľ a pani O. sú ideálnymi spoluvlastníkmi rodinného domu a majú rozdielne predstavy o jeho užívaní. Podstatným pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zistenie vyplývajúce z tohto listinného dôkazu, že: "Obaja uviedli, tieto spory trvajú už niekoľko rokov a dohoda medzi nimi nie je možná. Z tohto dôvodu v danej veci podali návrh na súd, aby upravil ich vzťahy. Súd však v danej veci zatiaľ nijako nerozhodol.".

27. Po preskúmaní navrhovaného znenia neodkladného opatrenia, súd skonštatoval, že nie je z neho zrejmé, čoho sa mieni žalobca domáhať vo veci samej vzhľadom na to, že súd, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, vo výroku uznesenia ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom v zmysle § 336 ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvádza strany a predmet konania vo veci samej. Vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, súd, po preskúmaní pripojených listín, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva, zistil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) zamlčal skutočnosť vyplývajúcu z dvoch predložených listín, a to z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. 149163 zo dňa 05.08.2017 o 16.30 hod. a z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. XXXXXX zo

dňa 05.08.2017 o 19.30 hod., z ktorých je zrejmé, že už je začaté súdne konanie, v ktorom sa rieši rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Z listinného dôkazu - z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. XXXXXX zo dňa 05.08.2017 o 16.30 hod. vyplýva, že sám žalobca, ako oznamovateľ, uviedol privolanej hliadke PZ, že spor o nehnuteľnosť trvá už cca 3 roky a že vec sa rieši súdnou formou, v ktorej ešte nie je rozhodnuté. Z ďalšieho listinného dôkazu - z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. 149213 zo dňa 05.08.2017 o 19.30 hod., jednoznačne vyplýva, že privolanej hliadke PZ: "Obaja uviedli, tieto spory trvajú už niekoľko rokov a dohoda medzi nimi nie je možná. Z tohto dôvodu v danej veci podali návrh na súd, aby upravil ich vzťahy. Súd však v danej veci zatiaľ nijako nerozhodol.". Vzhľadom na toto, navrhovateľom nariadenia neodkladného opatrenia, v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamlčané zistenie, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa mal domáhať jeho nariadenia v tomto, ním zamlčanom a vôbec nekonkretizovanom súdnom konaní (neuviedol v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že sa vôbec takéto súdne konanie vedie, neuviedol pred akým súdom sa vedie a od kedy, pod akou spisovou značkou, kto sú strany sporu a aký je predmet sporu), a nie podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, keďže konanie vo veci samej už prebieha a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Následné konanie vo veci samej, na ktorého podanie žaloby by bol, v prípade vyhovenia tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ neodkladného opatrenia zaviazaný súdom, by tvorilo prekážku litispendencie (t. j. prekážku skôr začatého konania) k už začatému, navrhovateľom neodkladného opatrenia zamlčanému, súdnemu konaniu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v zmysle § 328 ods. 1 CSP.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu uznesenia podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaná preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu tohto uznesenia, ktorým žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd ozrejmuje, že v tomto prípade bolo bez právneho významu rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania (t. j. že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%), a následne, po právoplatnosti uznesenia, by bolo bezpredmetným rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu druhý výrok enunciátu tohto uznesenia subsumuje v sebe rozhodnutie o nároku aj výške náhrady trov konania žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ a m/ . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .