Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: Q. R., K.. X.X.XXXX, O. W. XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom. so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300053963 zo dňa 25.1.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300053963 zo dňa 25.1.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 1.3.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300053963 zo dňa 25.1.2013, k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300053963 zo dňa 25.1.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným mienila uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej povedané, že ak chce, aby jej bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. So žalovaným tak dňa 25.1.2013 uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300053963 a aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) č. 8300053963. Až od svojho zamestnávateľa sa dozvedala, že uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmluva o revolvingovom úvere v bode 8. obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok. O neprijateľnosti poplatku za túto službu už súdy rozhodli. Žalobkyňa ďalej uviedla že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly, ako aj bez súdnej kontroly náležitosti úverovej zmluvy, absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Dohoda je síce na samostatnej listine, avšak žalobkyňa nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela získať úver. Žalovaný požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy. Žiadosť preukazuje listom zo dňa 27.3.2013. Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje neprijateľné podmienky a absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy.

2. Vo veci bolo dňa 15.3.2016 nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300053963 zo dňa 25.1.2013, do právoplatného skončenia veci o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 10.11.2016 poukázal na to, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi, keďže princíp ochrany spotrebiteľa je založený na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, pričom toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa a spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Žalobca pri uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyni predložený návrh Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ako prvá podpísala znenie Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v podanej žalobe ani netvrdí, že by si Dohodu o zrážkach zo mzdy neprečítala alebo nemala možnosť prečítať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že každá z listín je zreteľne a jednoznačne označená a žalobkyňa si bola vedomá toho, čo podpisuje. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá, ani nevyžaduje, pričom ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprimeranú podmienku. Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Predmetom dohody o poskytnutí služby je založenie dvoch vzájomných záväzkov a to záväzku dlžníka uhradiť odplatu za získanie nároku na odklad splatnosti splátok a záväzku veriteľa tento odklad poskytnúť. Odplata sa platí za nadobudnutie práva využiť odklad splatnosti splátok, pričom dodávateľ nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Žalovaný taktiež poukázal na to, že zmluva obsahuje náležitosti, ktorých absenciu namieta žalobca, teda údaj o termíne konečnej splatnosti a počet výšku a termíny splatnosti splátok. Žalovaný uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú v zmysle čl. 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Doba trvania zmluvy je vymedzená dňom splatnosti poslednej splátky za predpokladá, že dlžník bude riadne a včas pristupovať k splácaniu svojho úverového záväzku. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie iba vtedy ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátkach a pod., čo však nie je prípad zmluvy uzavretej účastníkmi konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na to, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 a v tomto ohľade citoval článok 10, bod h) spomenutej smernice (zmluva má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia).

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o revolvingovom úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, Dohodou o zrážkach zo mzdy, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zistil tento skutkový stav:

5. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí revolvingového typu zo dňa 25.1.2013 vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8300053963, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.140,-€, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 61,08 €. Predpokladaná výška RPMN za úver činila 70,01 %. Podľa bodu 8.1. žiadosti je dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 164,01 €.

6. V rovnaký deň účastníci uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) č. 8300053963. V čl. 1 dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov.

7. Dňa 25.1.2013 bolo vyhotovené Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8300053963. V uvedenom oznámení je RPMN vo výške 66,27 %

8. Listom zo dňa 27.3.2013 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody.

9. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že potrebovala kúpiť chladničku a dopočula som sa o uvedenej spoločnosti a o tom, že poskytuje pôžičky. Šla teda za jej obchodným zástupcom, ktorý jej dal podpísať niekoľko papierov a následne jej bola bankový účet prevedená suma okolo 700,- € a to do troch dní od podpisu zmluvy. Obchodný zástupca žalovaného jej nedal možnosť, aby si zmluvy prečítala a nevšimla si ani čo podpisovala. Po podpise zmluvy jej dal jedno vyhotovenie zmluvy no nedal jej dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. jej kópiu. Po podpise zmluvy som si dala sťahovať príslušnú sumu na splácanie dlhu z jej bankového účtu. Žalovaná uviedla, že úver splácala, pričom zaplatila poskytnutú sumu a ešte asi 40,- € navyše.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 10 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 37 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 25.1.2015 bola medzi stranami konania uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 830053963, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 61,08 €. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalobkyňa však nemala skutočnú vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 je napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovaným vzhľadom na jej formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne, nakoľko z jej obsahu nevyplýva osobitná možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy, ktoré o tom, že žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a že mala možnosť túto dohodu odmietnuť.

14. Podľa názoru súdu v Dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Podľa názoru súdu Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). Suma 1.140,- € v bode 1. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Reálne bola žalobkyni poskytnutá nižšia suma. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito. Predmetom dohody je totiž aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 2.565,80 €. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v čl. 2 dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.3.2014, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážkach zo mzdy vykonané v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

15. V súvislosti s výškou uplatnenej pohľadávky súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo

mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,01 % p.a.. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v januári 2013 činila len 11,97 % p.a., čo súd zistil z internetovej stránky NBS.

16. Dohodnuté úroky teda viac ako päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 ako to už bolo judikované, keďže ide o neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy.

17. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo 26/11 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

18. Navyše možno skonštatovať, že v úverovej zmluve chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade od 1.1.2013 do 9.6.2013). V danom prípade absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže tá bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej (70,01%) a iná v akceptácii žalobcu (66,27 %). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 OZ, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo (rozsudok Krajského súdu v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

19. Táto chýbajúca náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa neho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

20. Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobkyni sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru je preto v rozpore so zákonom (§ 39 , keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto aj z toho dôvodu je neplatná.

21. Vzhľadom na neexistenciu záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne, a keďže žalovaný listom zo dňa 26.3.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).