Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-80-2021.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom Prosta č. 48, Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova č. 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného spoločnosťou: MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska č. 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: B. Q., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. Č.. XXXX/XX, Z., o zaplatenie istiny 801,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 801,- € spolu so zmluvným úrokom v sume 75,93 €, poplatkami v sume 8,- € a úrokom z omeškania vo výške:
- 5,00 % ročne zo sumy 1.011,- € od 08.11.2018 do 15.08.2019,
- 5,00 % ročne zo sumy 981,- € od 16.08.2019 do 10.12.2019,
- 5,00 % ročne zo sumy 951,- € od 11.12.2019 do 17.03.2020,
- 5,00 % ročne zo sumy 921,- € od 18.03.2020 do 09.04.2020,
- 5,00 % ročne zo sumy 891,- € od 10.04.2020 do 14.05.2020,
- 5,00 % ročne zo sumy 861,- € od 15.05.2020 do 10.07.2020,
- 5,00 % ročne zo sumy 831,- € od 11.07.2020 do 16.09.2020,
- 5,00 % ročne zo sumy 801,- € od 17.09.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.06.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného nároku v sume 884,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nasledovných súm: 5,00 % ročne zo sumy 1.011,- € od 08.11.2018 do 15.08.2019, 5,00 % ročne zo sumy 981,- € od 16.08.2019 do 10.12.2019, 5,00 % ročne zo sumy 951,- € od 11.12.2019 do 17.03.2020, 5,00 % ročne zo sumy 921,- € od 18.03.2020 do 09.04.2020, 5,00 % ročne zo sumy 891,- € od 10.04.2020 do 14.05.2020, 5,00 % ročne zo sumy 861,- € od 15.05.2020 do 10.07.2020, 5,00 % ročne zo sumy 831,- € od 11.07.2020 do 16.09.2020, 5,00 % ročne zo sumy 801,- € od 17.09.2020 do zaplatenia titulom spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania. Žalobu odôvodnil vecne tým, že strany uzatvorili prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 11.08.2017 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN012703826/2017, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému na bežnom účte vedenom v
mBank úverový limit vo výške 1.000,- €, t. j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania a žalovaný sa zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a predovšetkým riadne a včas hradiť dlžnú istinu a úroky. Keďže žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, žalobca listom zo dňa 11.09.2018 vyzval žalovaného na úhradu omeškanej sumy s tým, že ak v lehote 15 dní nedôjde k úhrade dlžnej sumy, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal celkovú sumu 1.011,- €, pričom následne porušil zmluvné podmienky, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas a napriek predžalobnej výzve zo dňa 08.06.2021 celú dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil. Žalobca si v konaní uplatnil nesplatený zostatok istiny v sume 801,- €, zmluvné úroky v sume 75,93 € a poplatky v sume 8,- €. Popri uvedenom peňažnom nároku si uplatnil i zákonný úrok z omeškania. Svoje skutkové tvrdenia žalobca podporil dôkazne Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN012703826/2017, SMS potvrdením o uzavretí zmluvy, Všeobecnými obchodnými podmienkami mBank účinnými od 25.05.2018, Obchodnými podmienkami k bežným, sporiacim a v kladovým účtom a povolenému prečerpaniu v mBank účinnými od 25.05.2018, Históriou operácií na účte žalovaného od 15.08.2011 do 07.11.2018, Poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 11.09.2018 spolu s doručenkou a predžalobnou výzvou zo dňa 08.06.2021.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu dňa 17.01.2022 v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril a teda v konaní účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ani neuplatnil žiadne iné prostriedky procesnej obrany.
3. Podľa § 297 veta prvá a druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 veta druhá písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav sporu:
5. Žalobca ako bankový veriteľ dňa 11.08.2017 uzatvoril so žalovaným ako klientom - dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. HNN012703826/2017, resp. Zmluvu o povolenom porečerpaní na dobu dvanástich mesiacov, čo predstavuje dĺžku doby poskytnutia povoleného prečerpania s tým, že doba platnosti Zmluvy môže byť v súlade s Obchodnými podmienkami automaticky predĺžená. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie ako bezúčelový, nezabezpečený spotrebiteľský úver v sume 1.000,- € za podmienok stanovených Zmluvou o povolenom prečerpaní, Obchodnými a Všeobecnými obchodnými podmienkami tak, že povolené prečerpanie je úročené variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzatvorenia Zmluvy 17,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) k povolenému prečerpaniu je vypočítaná na základe údajov podľa Zmluvy o povolenom prečerpaní platných ku dňu podpisu Zmluvy a predstavuje 19,44 %, priemerná hodnota RPMN na povolené prečerpanie je 19,44 % s tým, že za predpokladu riadneho a včasného splácania povoleného prečerpania uhradí klient splatením povoleného prečerpania sumu 1.030,- €, ktorá predstavuje súčet istiny povoleného prečerpania, úrokov z povoleného prečerpania, poplatkov podľa Sadzobníka a neobsahuje náklady v dôsledku prípadného neplnenia Zmluvy o povolenom prečerpaní. Klient (žalovaný) bol oprávnený čerpať povolené prečerpanie jednorazovo alebo priebežne počas doby poskytnutia, pričom sa zaviazal neprekročiť limit povoleného prečerpania, ktoré prečerpanie umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte až do limitu povoleného prečerpania a súčasne sa zaviazal uhradiť istinu, úroky povoleného prečerpania, ako aj prípadné ďalšie náklady mBank v zmysle príslušných právnych predpisov najneskôr do uplynutia doby poskytnutia, ak nevznikne Obnovené povolené prečerpanie. Klient bol oprávnený splácať povolené prečerpanie kedykoľvek počas doby poskytnutia a to pripísaním dlžnej sumy povoleného prečerpania na bežný účet.
6. Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Obchodných podmienok k bežným, sporiacim a vkladovým účtom a povolenému prečerpaniu v mBank (ďalej len „Obchodné podmienky“), za porušenie Zmluvy o povolenom prečerpaní sa považuje omeškanie majiteľa so splatením povoleného prečerpania a podľa bodu 7.6.2 písm. a) Obchodných podmienok, v prípade porušenia Zmluvy o povolenom prečerpaní je mBank
oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť povoleného prečerpania, ak je majiteľ v omeškaní s úhradou povoleného prečerpania dlhšie ako tri mesiace a využité povolené prečerpanie neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia mBank na vznik okamžitej splatnosti povoleného prečerpania.
7. Na základe histórie operácií na bežnom účte žalovaného, mal súd preukázané, že dňa 14.08.2017 žalobca otvoril žalovanému účet s úverovým rámcom - limitom do výšky 1.000,- € a ku dňu 23.10.2018 vykazoval žalovaný na svojom bežnom účte debetný zostatok v sume mínus 1.011,- € napriek tomu, že dňa 11.09.2018 takzvanou „poslednou“ výzvou žalobca upozornil žalovaného, že napriek jeho predošlým urgenciám stále nedošlo k zaplateniu dlhu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky v sume 39,55 € (5,50 € istina po lehote splatnosti, 30,05 nezaplatené úroky a 4,- € poplatky) v dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehote s upozornením, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, výzva je zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva - povolené prečerpanie, ako aj Zmluvy o vedení bankových bežných a sporiacich účtov zo dňa 20170811. Predmetnú „poslednú“ výzvu žalovaný prevzal dňa 17.09.2018.
8. Pred podaním žaloby právny zástupca žalobcu dňa 08.06.2021 vyzval naposledy žalovaného na úhradu dlžnej sumy 801,- € ako nesplateného zostatku istiny, 75,93 € ako nesplateného zostatku príslušenstva a sumy 8,- € ako nesplateného zostatku poplatkov titulom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzniknutej pohľadávky spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorý bude vyčíslený po zaplatení istiny so zohľadnením všetkých doterajších úhrad a to v dodatočne poskytnutej päťdňovej lehote.
9. Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 CSP, súd považoval žalobcom deklarované skutkové tvrdenia za nesporné, nakoľko žalovaný ich v konaní nepoprel, k žalobe sa nevyjadril a ani v priebehu konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
10. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
11. Podľa prechodného ustanovenia § 879v Občianskeho zákonníka, účinného od 05.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
12. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu a skutočnosť, že konanie začalo dňa 17.06.2021, teda po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, súd skúmal prípadné premlčanie žalobcom uplatneného nároku ex offo - z úradnej povinnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.08.2018 (v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu) (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Citované ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka upravujú časový horizont, v rámci ktorého je veriteľ - dodávateľ oprávnený žiadať od dlžníka - spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky naraz ako sankciu pre riadne a včasné nesplnenie niektorej zo zmluvnými stranami dohodnutých splátok plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.
18. Súd uvádza, že okamih vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý podľa výzvy žalobcu zo dňa 11.09.2018 mal nastať uplynutím dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehoty dňa 03.10.2018, nemá právny význam z hľadiska momentu začiatku plynutia premlčacej doby, nakoľko ustanovenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť, a to ani v prípade pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv, keď spotrebiteľ stratil výhodu splátok v dôsledku predčasnej splatnosti celej pohľadávky veriteľa. Vyššie citované ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka totiž neupravuje žiadne osobitosti týkajúce sa plynutia všeobecnej premlčacej doby, ale ustanovuje len vecne a časové podmienky, za ktorých veriteľ môže pristúpiť k uplatneniu svojho práva žiadať od spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky naraz a odňať mu tým možnosť plnenia v splátkach. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani žiadne iné zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na moment vyhlásenia mimoriadnej splatnosti peňažného dlhu ani na okamih, kedy uplynuli viac ako tri mesiace od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh.
19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017 (v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.
21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, povoleným prečerpaním sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
24. Predmetom posudzovaného sporu je nárok žalobcu ako bankového subjektu voči žalovanému ako klientovi titulom porušenia zmluvnej platobnej povinnosti žalovaného uhrádzať ním čerpané peňažné prostriedky (bod 1.5 Zmluvy), ktoré banka na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere povolila žalovanému prečerpať a umožnila mu tým disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu až do výšky 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal povolené prečerpanie splácať kedykoľvek počas „doby poskytnutia“, ktorou dobou podľa bodu 7.3.1 Obchodných podmienok žalobcu sa rozumie doba 12 mesiacov plynúca dňom využitia povoleného prečerpania. Z histórie platobných
operácií žalovaného vyplýva, že žalovaný prvý raz využil povolené prečerpanie dňa 14.08.2017, kedy žalobca zároveň otvoril žalovanému úverový účet s limitom 1.000,- €, a preto s prihliadnutím na dobu poskytnutia žalovanému vznikol záväzok splatiť ním čerpané peňažné prostriedky nad rámec jeho aktuálneho zostatku účtu (maximálne však do 1.000,- €) najneskôr do 14.08.2018. Po uvedenom dátume žalobcovi dňa 15.08.2018 vzniklo právo domáhať sa voči žalovanému zaplatenia nesplatenej časti úveru vrátane zmluvných úrokov a poplatkov, t. j. zaplatenia nesplnených splátok povoleného prečerpania, preto keď dňa 15.08.2018 mohol vykonať svoje majetkové právo po prvý raz, začala žalobcovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba (ust. § 101 Občianskeho zákonníka) a táto uplynula dňa 15.08.2021. Vzhľadom na dátum podania žaloby (17.06.2021) je nepochybné, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu spotrebiteľského úveru včas - počas plynutia premlčacej doby. Pre úplnosť v súvislosti so skúmaním premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky súd uvádza, že neprihliadal na výzvu žalobcu zo dňa 11.09.2018 (prevzatú žalovaným dňa 17.09.2018) ako na výzvu, ktorá v dôsledku dodatočného nesplnenia peňažného záväzku zo strany žalovaného, mohla dňom 03.10.2018 vyvolať právne účinky mimoriadneho - predčasného zosplatenia úveru, nakoľko žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že žalovaný splnil podmienky pre Obnovené povolené prečerpanie, preto po uplynutí základnej doby poskytnutia, t. j. po 14.08.2018 veriteľ objektívne nemohol predčasne úver zosplatniť, nakoľko podľa ust. § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz možno uplatniť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá však v danom prípade po 14.08.2018 už nenasledovala a teda žalobca nemohol svoju pohľadávku z povoleného prečerpania s účinnosťou od 03.10.2018 mimoriadne zosplatniť. Navyše vzhľadom na formu a povahu úveru (povolené prečerpanie) nie je inštitút okamžitej - predčasnej splatnosti povoleného prečerpania logicky použiteľný voči dlžníkovi. Klient banky totiž na rozdiel inej - bežnej formy úveru nemá vopred stanovené termíny a počet splátok úveru, na základe ktorých by bolo možné určiť celkovú čiastku úveru, ktorú sa zaviazal dlžník v termíne konečnej splatnosti zaplatiť. Mechanizmus bankového produktu povoleného prečerpania je nastavený tak, že klient sa sám v priebehu trvajúceho záväzkového vzťahu rozhoduje, kedy a v akej čiastke bude čerpať peňažný prostriedky na svojom bežnom účte v rámci povoleného prečerpania a rovnako sám sa rozhoduje kedy a v akej výške v rámci doby poskytnutia bude splácať ním vyčerpané prostriedky úveru a preto nemožno do budúcna (pro futuro) určiť výšku dlhu klienta, ktorý dlh následkom porušenia zmluvných povinností by bol veriteľ oprávnený od dlžníka predčasne žiadať.
25. Odhliadnuc od neaplikovateľnosti právneho inštitútu okamžitej splatnosti povoleného prečerpania žalobca prehľadom kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovaného preukázal, že ku dňa 23.10.2018, t. j. v čase po uplynutí doby poskytnutia povoleného prečerpania (po splatnosti úveru), evidoval na účte žalovaného dlh - nepovolený debetný zostatok v sume 1.011,- € a preto súd dospel k záveru, že vzhľadom na žalovaným podstatné porušenie svojho zmluvného záväzku riadne a včas splácať istinu a úroky z povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na svojom bežnom účte, nárok žalobcu je právne opodstatnený.
26. Pokiaľ ide o výšku uplatneného peňažného nároku, ktorý pozostával z istiny v sume 801,- €, zmluvných úrokov v sume 75,93 € a zmluvne dojednaných (bod 3. Zmluvy) poplatkov v sume 8,- €, žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil skutočnosť, že v konaní si uplatnil namiesto pohľadávky v sume 1.011,- € peňažný nárok v sume 884,93 €, avšak nakoľko sa domáhal nároku v nižšej sume, ako na ktorú čiastku mu v skutočnosti nárok vznikol, súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP) priznal žalobcovi pohľadávku v ním vyčíslenej výške, pričom o primeranosti dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 17,90 % ročne a RPMN úveru vo výške 19,44 % nemal súd absolútne žiadnu pochybnosť, dodávajúc, že hodnota RPMN spojených s predmetným spotrebiteľským úverom v rozhodnom čase dokonca presne zodpovedala priemernej hodnote RPMN spojených so spotrebiteľskými úvermi vo forme povoleného prečerpania na trhu.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového
vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Žalobca požadoval zákonný úrok z omeškania od 08.11.2018, ergo odo dňa nasledujúceho po období, za ktoré evidoval históriu platobných operácií na účte žalovaného, hoci podľa názoru súdu žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením ešte skôr - po uplynutí doby poskytnutia, t. j. po 14.08.2018, prípadne najneskôr po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehoty na splnenie dlhu, ktorá uplynula dňa 02.10.2018. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nešpecifikoval dôvod, z ktorého si uplatnil zákonné úroky z omeškania z rôznych čiastok plnenia a za rôzne obdobia, súd vydedukoval, že žalovaný zrejme čiastočne splnil svoj dlh v pravidelných konštantných platbách po 30,- € a to dňa 15.08.2019, 10.12.2019, 17.03.2020, 09.04.2020, 14.05.2020, 10.07.2020 a dňa 16.09.2020, preto žalobca svoj nárok na úroky z omeškania vyčíslil zo súm odstupňovaných v závislosti od čiastočného plnenia žalovaného.
30. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 08.11.2018 a následne k 16.08.2019, 11.12.2019, 18.03.2020, 10.04.2020, 15.05.2020, 11.07.2020 a k 17.09.2020) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
31. Zhodnotením vyššie uvedených listinných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 11.08.2017, nakoľko v lehote splatnosti úveru nesplatil ním prečerpané peňažné prostriedky na svojom bežnom účte a svojím omisívnym konaním, keď porušil základnú a podstatnú zmluvnú povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné prostriedky vo forme povoleného prečerpania a s uvedeným typom úveru spojené náklady, založil právny nárok žalobcu domáhať sa voči žalovanému zaplatenia v žalobnom návrhu správne určenej dlžnej sumy 884,93 €, pozostávajúcej z istiny, zmluvných úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca riadne preukázal právnu opodstatnenosť svojho peňažného nároku a správnosť výšky uplatnenej pohľadávky i príslušenstva, súd žalobe ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
32. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.