Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60C/38/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcov: 1./ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt U. XX, XXX XX G., Š. B. G. a 2./ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt U. XX, XXX XX G., štátny občan SR, obaja právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Š. N., nar. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt N.. N. X, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie G., obec Senec, okres Senec ako:

a) byt č. 21, vchod 2 na ulici N. D. G., na 6. p. bytového domu - stavby so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku, parcele registra „C“ č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu - stavby so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na pozemku zastavanom bytovým domom - stavbou so súpisným číslom 2059, parcele registra „C" č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

v prospech žalobcov - M. Y. M.. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G. a M. Y., M.. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G., na zabezpečenie ich peňažných pohľadávok voči Š. N., M.. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: N.. N. X, XXX XX G., z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi 1. a žalobcovi 2. spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca 1. a žalobca 2. sú p o v i n n í do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej proti žalovanému, predmetom ktorej bude uplatnenie peňažných pohľadávok voči žalovanému z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh, ktoré sú zabezpečené záložným právom zriadeným týmto uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 22.08.2017 na Okresný súd Bratislava III sa žalobcovia domáhajú, aby súd vydal uznesenie, že zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., obec Senec, okres Senec ako:

a) byt č. 21 vchod 2 na ulici N. D. G., na 6. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku, parcele registra „C“ č. 739/4 o výmere 409 m2 zastavanej plochy a nádvorí, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 739/4 c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na zastavanom pozemku, parcele registra „C" č. 739/4 o výmere 409 m2 zastavanej plochy,

v prospech navrhovateľov - M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G. a M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G., na zabezpečenie ich peňažných pohľadávok voči Š. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX G., z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd priznal žalobcom ako navrhovateľom náhradu trov konania v plnej výške.

2. Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobcovia a žalovaný sú účastníkmi súdneho konania vedeného Okresným súdom Trnava pod číslom: 37C/247/2009 (ďalej len „Súdne konanie"), predmetom ktorého bolo, okrem iného, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uvedeným v bode 1 vyššie (ďalej len „Nehnuteľnosti"). Žalobcovia vystupujú v Súdnom konaní na strane žalovaných v 2. rade a 3. rade, nakoľko sa stali evidovanými vlastníkmi Nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej so spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 13628/ T (ďalej len „Prevádzajúci"), ktorý je v Súdnom konaní žalovaným v 1. rade. Prevádzajúci nadobudol Nehnuteľnosti od žalovaného na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v Nehnuteľnostiam zo dňa 10.06.2003, pričom v tom čase mali Nehnuteľnosti hodnotu 313.820, - Sk (10.416,92 Eur), ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 163/2003, vyhotoveným znalcom Ing. Karolom Follrichom dňa 10.06.2003, čo vyplýva zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k Nehnuteľnostiam. Následne po kúpe Nehnuteľností od Prevádzajúceho žalobcovia realizovali v rokoch 2003 až 2006 kompletnú rekonštrukciu Nehnuteľností, na ktorú si súčasne s kúpou Nehnuteľností zaobstarali úver od spoločnosti U. H., Z..G.. výške 750.000,- Sk, pričom jeho podstatná časť vo výške 400.000,- Sk bola viazaná na účel rekonštrukcie (článok VI odsek l písm. g) Zmluvy o hypotekárnom úvere). Žalobcovia uviedli, že zo znaleckého posudku č. 58/2006 zo dňa 08.06.2006,vyhotoveného znalkyňou Ing. Agnes Pikaliovou tri roky po nadobudnutí Nehnuteľností, ktorý určil hodnotu Nehnuteľností na 2.400.000,- Sk (79.665,41 Eur) vyplýva, že hodnota Nehnuteľností sa aj vďaka rekonštrukcii v hodnote 400.000 Sk (13.277,57 Eur) výšila na sumu 79.665,41 Eur, teda o 58.831,57 Eur. Vlastníkmi Nehnuteľností sa postupne stali: (a) V. C. v r. 2013 pri výkone záložného práva, (b) V.. I. H. v r. 2015 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s p. C., ktorý je dodnes evidovaným vlastníkom Nehnuteľností.

3. V Súdnom konaní bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/14/2017-1003 zo dňa 12.07.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam patrí žalovanému (ďalej len „Rozsudok"). V nadväznosti na stratu vlastníctva k Nehnuteľnostiam majú žalobcovia záujem získať aspoň hodnotu, o ktorú sa žalovaný na základe Rozsudku obohatil. Dňa 17.08.2017 za účelom urovnania došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní medzi žalobcami, p. C. a V.. H.B., ktorí boli postupne vlastníkmi Nehnuteľností, pričom podľa Dohody o urovnaní sú žalobcovia oprávnení uplatňovať voči žalovanému všetky nároky, ktoré vznikli ktorémukoľvek z týchto vlastníkov v čase, keď boli legitímnymi vlastníkmi Nehnuteľností.

4. Žalobcovia uzavreli ďalej s Prevádzajúcim Zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 18.08.2017, predmetom ktorej je pohľadávka Prevádzajúceho voči žalovanému z titulu Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi Prevádzajúcim a žalovaným dňa 10.06.2003 na sumu úveru 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) s príslušenstvom resp. z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v prípade, ak Zmluva o úvere bude súdom vyhlásená v Súdnom konaní za neplatnú. Výška tejto pohľadávky vrátane príslušenstva vo výške 15.298,30 Eur (úrok z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy istiny, vyčíslený ku dňu 15.08.2017 podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka platného a účinného ku dňu 10.06.2003, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) predstavuje sumu 23.596,78 Eur.

5. Žalobcovia v návrhu uviedli, že na základe Rozsudku a Dohody o urovnaní im vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátane príslušenstva z dôvodu právoplatného určenia, že vlastníkom Nehnuteľností je žalovaný, keď v domnienke, že sú legitímnymi vlastníkmi Nehnuteľností, vykonali ich zhodnotenie na vlastné náklady realizáciou rekonštrukcie. Výšku bezdôvodného obohatenia z titulu zhodnotenia Nehnuteľností špecifikovali v rozpätí 15.000 - 40.000 Eur s odôvodnením, že dňa 16.08.2017 poverili súdnu znalkyňu, aby vyhotovila znalecký posudok, ktorý určí hodnotu zhodnotenia Nehnuteľností v dôsledku investície žalobcov, pričom tento má byť vyhotovený v horizonte 2 týždňov. Po vyhotovení znaleckého posudku budú žalobcovia schopní určiť aj presnú sumu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia a následne si obe pohľadávky uplatnia voči žalovanému vo veci samej.

6. Na osvedčenie dôvodnosť obavy z budúceho zmarenia exekúcie a spôsobilosti predmetu záložného práva žalobcovia uviedli, že počas Súdneho konania sa právna zástupkyňa žalovaného viackrát vyjadrila, že žalovaný sa nachádza v mimoriadnej kritickej životnej situácii, pričom v jednom zo svojich podaní uviedla, že žalovaný nemá zabezpečené vlastné bývanie. Uviedli, že podľa vedomia žalobcov na základe informácií od susedov bývajúcich v bytovom dome v rovnakom čase ako žalovaný, ako aj od správcu bytového domu, je so žalovaným spájaná povesť hazardného hráča. Zároveň sama právna zástupkyňa žalovaného potvrdila, že žalovaný žije ako bezdomovec. Vzhľadom k tomu sú žalobcovia presvedčení, že žalovaný prevažne z vlastného rozhodnutia nepracuje, čím sám seba vystavuje hmotnej núdzi a s poukazom na Rozsudok, jediným hodnotným majetkom žalovaného sú Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Súdneho konania. Ďalej žalobcovia odkazom na judikatúru uviedli, že platí, že skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Poukázali na to, že na strane žalobcov existuje dôvodná obava, že svoje peňažné pohľadávky voči žalovanému nebudú môcť bez zriadenia sudcovského záložného práva k Nehnuteľnostiam v budúcnosti vymôcť a je vysoko pravdepodobné a nemožno vylúčiť, že bezprostredne po opätovnom zápise jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností žalovaný vykoná právne úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcov tým, že bude s Nehnuteľnosťami nakladať v prospech tretích osôb. Rovnako uviedli, že keďže jediný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým žalovaný disponuje, sú Nehnuteľnosti, žalobcovia žiadajú zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k týmto Nehnuteľnostiam žalovaného, zriadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k výraznému nepomeru medzi pohľadávkami žalobcov a hodnotou Nehnuteľností a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, ktorý bude môcť Nehnuteľnosti plnohodnotne využívať a uspokojiť si tak svoju potrebu bývania, a to aj v prípade zriadenia sudcovského záložného práva. V tomto prípade je podľa názoru žalobcov zabezpečovacie opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany súdom, ktorá dokáže zabrániť tomu, aby bola zmarená exekúcia pohľadávok žalobcov, ktoré si bezprostredne po tomto návrhu žalobcovia uplatnia voči žalovanému na súde a na strane druhej, ak by nedošlo k judikovaniu pohľadávok žalobcov, môže dôjsť k zrušeniu tohto zabezpečenia bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny vplyv na vlastnícky titul a právo užívania na strane žalovaného.

7. Žalobcovia k návrhu pripojili ako dôkazy nasledovné listiny: výpis z LV č. XXXX - čiastočný pre k.ú. G., Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2003, Zmluva o hypotekárnom úvere č. 200304003 zo dňa 06.12.2003, znalecký posudok č. 58/2006 zo dňa 08.06.2006, fotodokumentácia rekonštrukcie bytu, Rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 11Co/14/2017-1003 zo dňa 12.07.2017, Dohoda o urovnaní zo dňa 17.08.2017, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a oznámenie adresované žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017, písomné podania JUDr. Jany Fridrichovej, advokátky žalovaného zo dňa 20.09.2011, zo dňa 18.10.2011 a zo dňa 28.02.2012.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa ust. § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

22. Podľa ust. § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

23. Podľa ust. § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

24. Podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

25. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 165/1992 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

26. Podľa ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

27. Podľa ust. § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

28. Podľa ust. § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

29. Podľa ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

30. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, v rámci ktorej vstúpil do účinnosti, okrem iných, CSP, ktorý v tretej hlave, tretej časti zaviedol nové právne inštitúty a to neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu. Nová právna úprava, vychádza z pôvodne označovaného predbežného opatrenia, avšak s niekoľkými zásadnými zmenami. Novým inštitútom je práve zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré predchádzajúca právna úprava (predbežným opatrením) neumožňovala.

31. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá je doposiaľ sporná, o ktorej prebieha alebo bude vedené súdne sporové konanie, resp. veriteľ nedisponuje exekučným titulom, a to v prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená preto, že dlžník ohrozuje budúci výkon pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Predpokladom je naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, pre reálne ohrozenie výkonu práva (exekúcie) a zabezpečuje sa týmto opatrením, aby budúci výkon pohľadávky, po jej právoplatnom priznaní súdnym rozhodnutím, bol uspokojený. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia navrhnutého záložného práva, je povinný súdu osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané) navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje (§ 344 a § 326 ods. 2 . Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

32. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcov), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky (pohľadávky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka (žalovaného), ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka (žalovaného) a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva napríklad tým, že pohľadávka navrhovateľa (žalobcov) by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej

výške vo vzťahu k hodnote zálohu (v tomto prípade Nehnuteľnosti). Súd preto môže nariadiť len také opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby.

33. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra.

34. Žalobcovia ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhajú zabezpečenia ich peňažnej pohľadávky, teda pohľadávky navrhovateľov zabezpečovacieho opatrenia - potenciálnych oprávnených v exekučnom konaní.

35. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s jeho prílohami a zistil, že v tejto fáze konania je preukázané, že Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/14/2017-1003 zo dňa 12.07.2017 odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37C/247/2009-881 zo dňa 11.06.2016, ktorým súd určil, že žalovaný v tomto konaní (žalobca v predmetnom konaní) je vlastníkom Nehnuteľností. Zároveň rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/79/2011-573 zo dňa 18.09.2012 odvolací súd určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.06.2003, uzavretá medzi spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406 a žalovaným v tomto konaní (žalobcom v predmetnom konaní) je neplatná.

36. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia nadobudli Nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy č. V-3253/2003 zo dňa 28.10.2003 (LV č. XXXX pre k.ú. G. zo dňa 06.06.2006, znalecký posudok č. 58/2006) uzavretej so spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406 (vychádzajúc z odôvodnenia Rozsudku). Následne Nehnuteľnosti postupne nadobudli p. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX, XXX XX Š. (ďalej len „p. C."), a to ako vydražiteľ podľa notárskej zápisnice N. 848/2013, NZ 17023/2013, NCRls 17452/2013 zo dňa 23.05.2013 (vychádzajúc z odôvodnenia Rozsudku a Dohody o urovnaní zo dňa 17.08.2017), následne v roku 2015 V.. I. H., bytom: S. XX, XXX XX H. (ďalej len „V.. H."), a to na základe Kúpnej zmluvy č. V-6187/15. V.. H. je ku dňu vydania tohto uznesenia evidovaným vlastníkom Nehnuteľností 2003 (LV č. XXXX pre k.ú. G. zo dňa 30.08.2017).

37. Súd má rovnako za osvedčené, že žalobcovia realizovali v byte (v Nehnuteľnostiach) v rozpätí rokov 2003 (rok nadobudnutia Nehnuteľností žalobcami) až 2006 (rok vypracovania znaleckého posudku č. 58/2006) celkovú rekonštrukciu bytu, ktorú v rozsahu nákladov vo výške min. 400.000 Sk (13.277,56 Eur) financovali prostredníctvom úveru od U. H., Z..G.. (článok VI odsek l písm. g) Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 06.12.2003). Realizácia rekonštrukcie je osvedčená aj zo Znaleckého posudku č. 58/2006 zo dňa 08.06.2006, vyhotoveného znalkyňou Ing. Agnes Pikaliovou, z ktorého je zrejmé zvýšenie hodnoty Nehnuteľností, aj v dôsledku realizovanej rekonštrukcie, o sumu 69.248,49 Eur (žalobcovia uvádzajú sumu 58.831,57 Eur). V znaleckom posudku je dokončená rekonštrukcia bytu zohľadnená tak pri popise bytu (bod 2.1.1 znaleckého posudku), ako aj pri výpočte ceny bytu použitím zvýšeného koeficientu vybavenosti bytu (strana 6 znaleckého posudku) a koeficientu polohovej diferenciácie, so zohľadnením technického stavu, vybavenosti a príslušenstva bytu (strana 7 a 8 znaleckého posudku).

38. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia uzavreli s Prevádzajúcim Zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 18.08.2017, predmet ktorej bolo bezodplatné postúpenie pohľadávky Prevádzajúceho voči žalovanému zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi Prevádzajúcim a žalovaným dňa 10.06.2003 (pohľadávka vo výške úveru 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) s príslušenstvom) resp. z titulu bezdôvodného obohatenia (spolu s príslušenstvom), ktoré vznikne v prípade, ak Zmluva o úvere bude súdom vyhlásená v Súdnom konaní za neplatnú, v prospech žalobcov. V Zmluve o postúpení pohľadávky sa zároveň jej zmluvné strany dohodli, že pre prípad akéhokoľvek výsledku Súdneho konania budú považovať všetky vzájomné práva a povinnosti z toho vyplývajúce za urovnané v celom rozsahu v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka.

39. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia, p. C. a V.. H. uzavreli dňa 17.08.2017 Dohodou o urovnaní, predmetom ktorej bolo vzájomné vysporiadanie nárokov vyplývajúcich zo straty vlastníckeho titulu k Nehnuteľnostiam v dôsledku Rozsudku. V Dohode o urovnaní sa zmluvné strany výslovne dohodli, že žalobcovia uhradia V.. H. sumu vo výške 50.000 Eur, pričom vykonaním tejto úhrady dôjde súčasne k vysporiadaniu nároku p. C. na vrátanie vydraženej ceny Nehnuteľností vo výške 62.000 Eur voči žalobcom, ako aj k uspokojeniu nároku V.. H. na vrátanie kúpnej ceny Nehnuteľností vo výške 62.000 Eur voči p. C.. V Dohode o urovnaní sa zároveň jej zmluvné strany dohodli, že akékoľvek práva a nároky, ako aj akékoľvek záväzky a povinnosti, vyplývajúce zo straty vlastníckeho titulu k Nehnuteľnostiam prináležia žalobcom a výlučne títo ich budú uplatňovať voči tretím osobám.

40. Vo vzťahu k Nehnuteľnostiam ako spôsobilému predmetu záložného práva, zriaďovaného na základe tohto zabezpečovacieho opatrenia, so zohľadnením výroku Rozsudku, má súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom Nehnuteľností, a to i napriek tomu, že ku dňu vydania tohto uznesenia je evidovaným vlastníkom Nehnuteľností V.. H.. Obmedzujúca poznámka - oznámenie o prebiehajúcom súdnom konaní č. 37C/57/2006 na byt bola v katastri nehnuteľností zapísaná v r. 2009 (položka P2-313/09). Prevody Nehnuteľností v prospech p. C. a V.. H. boli nepochybne realizované po zápise tejto poznámky. S ohľadom na záväznosť Rozsudku podľa ust. § 228 ods. 2 a jeho spôsobilosť ako listiny na zápis do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust. § 34 až 36 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona je nepochybné, že k zápisu žalovaného ako vlastníka Nehnuteľností v dohľadnej dobe po právoplatnosti Rozsudku dôjde.

41. Navyše aj v prípade, keby pred zriadením a vznikom záložného práva k Nehnuteľnostiam nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník Nehnuteľností žalovaný na základ Rozsudku, ale V.. H., aj keď ust. § 325 ods. 2 predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane na základe neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia (kedy ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať), nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak súd nariadi neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva aj voči Ing. Beňovi ako tretej osobe (evidovanému vlastníkovi Nehnuteľností) nie je zároveň opatrením, ktoré by neprimeraným alebo nezvratným spôsobom zasahovalo do jeho práv, a to aj s ohľadom na Rozsudok a na Dohodu o urovnaní, uzavretú medzi žalobcami, p. C. a V.. H. dňa 17.08.2017.

42. Vo vzťahu k existencii pohľadávky, ktorej zabezpečenie zriadením záložného práva žalobcovia, ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia, žiadajú, súd nemal pochybnosť o existencii pohľadávky žalobcov voči žalovanému, a to pohľadávok z titulu: (i) Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 vo výške 8.298,48 Eur s príslušenstvom, (ii) bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením Nehnuteľností tvoriacich záloh vo výške, ktorá bude určená znaleckým posudkom.

Absencia možnosti vyčísliť presnú výšku pohľadávky ku dňu vydania tohto uznesenia v prípade osvedčenia skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov a existencie pohľadávky žalobcov voči žalovanému, nebráni nijak zriadeniu záložného práva na zabezpečenie takejto pohľadávky v súlade s ust. § 151c Občianskeho zákonníka.

43. Súd z úradnej činnosti v súlade s ust. § 186 v evidencii nehnuteľností zistil, že žalovaný okrem Nehnuteľností nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti. Ďalej súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, z ktorého sú mu vykonávané zrážky vo výške 30,67 Eur, ktorých výška zodpovedná maximálnej výške zrážky pri výkone rozhodnutia, stanovej Občianskym zákonníkom a nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1023032&f=2> o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, v znení neskorších predpisov

(po zohľadnení nepostihnuteľnej sumy na povinného vo výške 199,48 Eur, čo zodpovedná 100 % životného minima plnoletej fyzickej osoby podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima č. 173/2017 Z. z účinného od 01.07.2017). Ďalej súd z verejných registrov zistil, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 23.11.2010.

44. Súd mal z predložených dôkazov (písomné podania JUDr. Jany Fridrichovej, advokátky žalovaného zo dňa 20.09.2011, dňa 18.10.2011 a dňa 28.02.2012) ako aj zo svojej úradnej činnosti za osvedčené, že zo správania a majetkovej situácie žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcami uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom významnejšej hodnoty, ktorý by, okrem hodnoty Nehnuteľností, postačoval na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcov ako veriteľov. Zo správania žalovaného v minulosti a aj jeho súčasných majetkových a príjmových pomerov nie je možné vylúčiť, že potom, čo sa žalovaný stane evidovaným vlastníkom Nehnuteľností, tieto zaťaží prípadnou ťarchou, ak ich použije ako zabezpečenie v prípade, že si na riešenie svojej zrejme pretrvávajúcej „mimoriadne kritickej životnej situácie“ vezme úver alebo pôžičku príp. existuje obava, že vykoná iné podobné úkony (vrátane scudzovacích úkonov v prospech tretích osôb), čo môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosti žalobcov domáhať sa uspokojenia ich pohľadávky, a je tu reálna obava, že majetok žalovaného ako dlžníka žalobcov nebude postačovať na úhradu jeho dlhu voči žalobcom, teda že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd posudzoval aj prípadnú ujmu spôsobenú žalovanému spojenú so zriadením záložného práva k Nehnuteľnostiam a má za to, že zriadením záložného práva k Nehnuteľnostiam nie je narušený princíp proporcionality, keďže jednak zabezpečovaná pohľadávka žalobcov s príslušenstvom (v rozmedzí cca 38.000 - 63.000 Eur) nie je v značnom nepomere k hodnote Nehnuteľností ako zálohu (posledne kúpna cena pri prevode Nehnuteľností v prospech V.. H. bola vo výške 62.000 Eur). Zriadením záložného práva nie je obmedzené právo žalovaného disponovať s Nehnuteľnosťami, ani tieto užívať a tým si zabezpečiť potrebu bývania. Navyše samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka žalobcov právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, teda v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému, nevhodnému alebo nezvratnému zásahu do práv žalovaného.

45. Súd posúdil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku žalobcov ako navrhovateľov zabezpečovacieho opatrenia, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená podľa ust. § 343 ako aj bezprostredne hroziacej ujmy podľa ust. § 325 ods. 1, ust. § 326 ods. 1, ust. § 343 ods. 1 a dospel k záveru, že návrh žalobcov ako navrhovateľov zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

46. Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že žalobcovia osvedčili danosť práva (nároku) a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel.

47. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O náhrade trov konania v konaní vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcom 1. a 2. ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

51. Súd uložil žalobcom v súlade s ust. § 336 povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude uplatnenie pohľadávky žalobcov voči žalovanému z titulu zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením Nehnuteľností tvoriacich záloh, a to aj z dôvodu, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka žalobcov právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ako aj z dôvodu, že je potrebné, v záujme právnej istoty žalovaného, vyriešiť otázku, aká je skutočná výška pohľadávky žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.