Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-63-2017.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/63/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému Z. E., nar. X.X.XXXX v R., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. k § 155 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 31. augusta 2017 odvolania obžalovaného Z. E. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. júna 2017, sp. zn. 1T/16/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného Z. E. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.6.2017, sp. zn. 1T/16/2017 bol obžalovaný Z. E. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.12.2016 v čase od 08.00 hod. do 08.20 hod. v C. nad C. v byte č. X na Ul. A. D. č. XXXX/XX začal slovne vulgárne urážať svoju družku a matku spoločného dieťaťa S. E., po čom ju začal v spálni na posteli biť päsťami a fackami, nadával jej do kuriev, skopol ju z postele, pričom ona vybehla pred toaletu kde prišiel za ňou a tam ju začal opakovane biť päsťami a fackami, pričom sa jej vyhrážal slovami ,,zabijem ťa" a to zopakoval viackrát, ťahal ju za vlasy, potom prešla do kúpeľne a tam ju opätovne fackoval a bil päsťami, pritom sa jej vyhrážal slovami ,,zabijem ťa a podpálim chalupu," následne prešla do kuchyne, kde ju začal znova biť a to tak, že ju kopol do ľavého boku, spadla na zem a tiež ju fackoval a ako sa postavila, vzal chrómovú nohu od kuchynského stola dĺžky 71 cm, hmotnosti 429,1 g a priemeru 6 cm, a s touto ju niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy a po rukách, ktorými sa bránila voči úderom a stále sa jej pritom vyhrážal zabitím a keď ho udá ak vyjde z basy, tak to nerozchodí a nájde si ju, čo u S. E. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom týmto jeho konaním menovaná poškodená utrpela súbor ľahkých zranení a to početné zmliaždenia hlavy a tváre ľahkého stupňa s krvnou podliatinou očníc, na lícach, zmliaždenie oboch ramien ľahkého stupňa s krvnou podliatinou v podkoží a zmliaždenie hrudníka vľavo a v oblasti driekovej vľavo ľahkého stupňa s dĺžkou liečby a práceneschopnosti do 7 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého okresný súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný Z. E. a prokurátor v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Obžalovaný Z. E. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by on spáchal skutok kladený mu v obžalobe za vinu a pravdou je len to, že 21.12.2016 sa s poškodenou - svojou družkou a matkou ich spoločného dieťaťa S. E. - aj v dôsledku jej viktimologického správania pohádal, vznikol medzi nimi teda vzájomný konflikt, pri ktorom aj podľa priznania samotnej poškodenej ho táto škriabala i kopala, pričom aj z jeho strany došlo k útoku na poškodenú, avšak len s malou intenzitou a to naviac len na podklade vystupňovaného afektu, pri ktorom boli aj podľa znalca jeho ovládacie schopnosti podstatne zmenšené. Určite však poškodenú neudrel nohou od stola, ktorá sa v čase incidentu následkom ich naťahovačiek uvoľnila a aj keď to poškodená pôvodne - domýšľajúc si priebeh deja - tvrdila, neskôr na hlavnom pojednávaní už útok z jeho strany spomenutou nohou od stola na ňu jednoznačne poprela a aj z vyjadrenia znalca MUDr. A. Z. nie je možné jednoznačne vyvodiť takýto mechanizmus vzniku zranenia poškodenej a znalec iba hypoteticky odpovedal, že nie je možné vylúčiť zranenie poškodenej S. E. aj spomenutou nohou od stola. Orgány činné v trestnom konaní ani súd pritom neakceptovali jeho návrh na vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru strojárstva ohľadom spomenutej chrómovej tyče od stola z pohľadu skúmania jej materiálno-technologických vlastností. Okresný súd potom jeho konanie nesprávne právne posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr.zák., hoci označený trestný čin je trestným činom úmyselným a úmysel páchateľa spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví musí byť preukázaný podľa § 15 Tr.zák., čo však vzhľadom k preukázaným skutkovým okolnostiam prípadu u neho neprichádzalo do úvahy. Vo vzťahu k ukladanému trestu pritom okresný súd nesprávne nevzal do úvahy poľahčujúce okolnosti aj podľa § 36 písm.a), § 36 písm.c), § 36 písm.h) a § 36 písm.j) Tr.zák., hoci pri správnom postupe ich mal pri ukladaní trestu jeho osobe aplikovať. Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na to, že jeho vina v zmysle podanej obžaloby nebola jednoznačne a náležite preukázaná, napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b), písm.c), písm.d), písm.e) Tr.por. a aby v spojení s § 322 ods.3 Tr.por. sám v zmysle základnej zásady trestného konania - „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ - rozsudkom rozhodol vo veci tak, že podľa § 285 písm.a), písm.b) Tr.por. ho v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu s poukazom na to, že okresný súd pri ukladaní trestu neodôvodnene použil moderačné oprávnenie v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák. a obžalovanému nesprávne uložil trest odňatia slobody s upravením zákonnej trestnej sadzby, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by v prípade obžalovaného Z. E. odôvodňovali postup súdu v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák. Na podklade uvedených dôvodov navrhol podľa § 321 ods. 1 písm.e) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému a následne za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložiť podľa § 155 ods.2 Tr.zák. za použitia § 38 ods.4 Tr.zák. s poukazom na § 37 písm.h) Tr.zák. prísnejší úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu súčasne navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného naviac poukázal na to, že návrh obžalovaného na pribratie súdneho znalca z odboru strojárstva, odvetvia materiály a medzné stavy materiálov na účely podania znaleckého posudku, ktorým by došlo k posúdeniu zbrane použitej na spáchanie trestného činu (pochrómovanej kovovej tyče) je nepotrebný a nadbytočný, pretože už iba vyhodnotením parametrov posudzovanej tyče (priemer 6 cm, dĺžka 71 cm a hmotnosť 429,1 g) je zrejmé, že ňou mohlo byť nepochybne poškodenej spôsobené zranenie vykazujúce znaky ťažkej ujmy tak, ako to popísal súdny znalec z odboru zdravotníctva a farmácie. Skutočnosť, že skutok bol spáchaný tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a že vykazuje aj zákonné znaky skutkovej podstaty dvoch samostatných trestných činov, ktoré spáchal obžalovaný Z. E., vyplýva nielen z priznania obžalovaného (konflikt a fyzické napadnutie svojej družky), ale predovšetkým z v prípravnom konaní zadokumentovanej podrobnej a spontánnej výpovede samotnej poškodenej S. E. a to napriek tomu, že poškodená na
hlavnom pojednávaní svoju výpoveď účelovo a nehodnoverne zmenila v prospech obžalovaného v snahe pomôcť mu.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného Z. E. a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 9. augusta 2017, vykonal dňa 31. augusta 2017 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného Z. E. a prokurátora nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach, naposledy dňa 19. júna 2017, všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného Z. E., ale predovšetkým o jednoznačne usvedčujúcu svedeckú výpoveď samotnej poškodenej S. E. z prípravného konania, teda časovo bezprostredne nadväzujúcu na 21.12.2016, kedy sa skutok stal a to napriek jej zmenenej výpovedi na hlavnom pojednávaní 10. mája 2017 (okresný súd túto zmenenú výpoveď poškodenej správne vyhodnotil ako neobjektívnu a majúcu motív v snahe pomôcť obžalovanému), pretože s touto usvedčujúcou svedeckou výpoveďou poškodenej korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to konkrétne závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. A. Z., znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a tiež listinné dôkazy a z nich najmä lekárska správa chirurgickej ambulancie Nemocnice Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.12.2016 (poškodená v nej uviedla, že toho istého dňa ráno bola napadnutá obvineným) s fotodokumentáciou, i zápisnica o ohliadke miesta činu z 21.12.2016, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného prednesené na hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, s ktorými však naopak v celom rozsahu korešpondovala usvedčujúca svedecká výpoveď poškodenej S. E. z prípravného konania.
Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný Z. E.. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Neakceptoval ani návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania o vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru strojárstva, odvetvia materiály a medzné stavy materiálov vo vzťahu k posúdeniu predmetnej chrómovej nohy od kuchynského stola a to predovšetkým z dôvodu jeho nadbytočnosti, keď správne posúdenie označenej kovovej tyče ako zbrane vyplýva už len z vyššie citovaných vlastností a parametrov tohto nástroja.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného Z. E. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už v konaní pred okresným súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto
poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o uloženom ochrannom opatrení. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona aj s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 roky, teda nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd pri ukladaní trestu pritom dôvodne prihliadol na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods.3 Tr.zák.) a pritom obžalovaný sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou a sú aj v jeho osobitnej starostlivosti (nielen jeho družka, ale aj ďalšie dve maloleté deti), kedy neprítomnosť obžalovaného (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb a naviac trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na jeho zdravotný stav je možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania (§ 39 ods.2 písm.c) Tr.zák.), ktoré boli aj podstatnými okolnosťami pre jeho záver o použití ustanovenia § 39 Tr.zák. V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. je aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Za týchto okolností je potom uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému Z. E. s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. vecne správne a v súlade so zákonom. Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere preto krajský súd nepovažoval za dôvodné.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení - uloženom ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou (je plne v súlade s ustanovením § 73 ods.2 písm.c) Tr.zák.), preto odvolacie námietky obžalovaného Z. E. ani prokurátora neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného Z. E. a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.