Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu SPRAVBYT s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 13, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, v odvolacom konaní právne zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Národná 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej J. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XX, XXX XX D., o zaplatenie 550,16 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/203/2015-76 zo dňa 07. 12. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 07. 12. 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 550,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 08. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 02. 2015 do zaplatenia a zo sumy 42,32 Eur od 21. 03. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Zároveň vo výroku rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12. 05. 2015, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 15. 06. 2015 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 550,16 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX v bytovom dome na ulici U. vo D. (ďalej len „byt“). Vlastníci bytov predmetného bytového domu uzavreli zmluvu o výkone správy, ktorou ho poverili správou bytového domu. V zmysle článku 3 časti B bodu 3 písm. a) zmluvy o výkone správy je vlastník bytu povinný mesačne vopred poukazovať preddavky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“). Zároveň v zmysle článku 3 časti B bodu 3 písm. b) zmluvy o výkone správy je vlastník bytu povinný platiť správcovi mesačný paušálny poplatok za výkon správy a poukazovať ich na účet bytového domu v lehote do 20. dňa príslušného mesiaca. On (žalobca) ako správca je oprávnený od vlastníkov bytov vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa údajov

mesačného predpisu nájomného a jednotlivých úhrad žalovaná k 10. 04. 2015 vykazuje nedoplatok na zálohových platbách za mesiace marec 20014 - december 2014 a tiež za mesiace január 2015 - marec 2015 vo výške uplatňovanej v tomto spore. 1. 3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz č. k. 8C/203/2015 - 37 zo dňa 17. 06. 2015, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor a preto vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07. 12. 2015. Žalovanej bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené dňa 23. 11. 2015. Dňa 03. 12. 2015 sa dostavila na informačné centrum súdu za účelom informovania sa, akým spôsobom sa má ospravedlniť z pojednávania. Zo strany súdu bola poučená o spôsobe ospravedlnenia sa, ako aj o následkoch nenáležitého a neodôvodneného ospravedlnenia. Dňa 04. 12. 2015 sa opätovne dostavila na informačné centrum súdu s tým, že požiadala o odročenie termínu pojednávania na neurčito zo zdravotných dôvodov. Následne súd prvej inštancie poukázal na v tej dobe platné a účinné ustanovenie § 119 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), z ktorého vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V tejto súvislosti potom konštatoval, že takéto lekárske potvrdenie žalovaná súdu nepredložila, a preto rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti a ospravedlnenie neakceptoval. V súlade s v tej dobe platným a účinným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej. 1. 4. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. súd zistil, že žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX. Správu bytového domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy žalobca, pričom účastníkom tejto zmluvy je aj žalovaná ako vlastník bytu. Z predpisu úhrad (č. l. 11 a 13 spisu) zistil, že žalovaná by mala uhrádzať sumu vo výške 52,32 Eur mesačne, pričom ohrev vody, vodné a stočné predstavuje sumu vo výške 6,66 Eur. 1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na zákonné znenia ustanovení § 6 ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 01. 2013), a taktiež na článok 3 časti B bodu 3 zmluvy o výkone správy. 1. 6. V súvislosti so samotným odôvodnením rozhodnutia potom prvoinštančný súd uviedol, že „v konaní nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy o výkone správy vykonáva v bytovom dome vo vchode č. XX na U. ulicu vo D. správu bytového domu a účastníkom tejto zmluvy je aj žalovaná. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaná v mesiacoch marec 20014 - december 2014 a január 2015 - marec 2015 neuhradila nájomné. Mesačné nájomné bolo na základe evidenčného listu vo výške 52,32 Eur (č. l. 13 spisu). Súd mal však v konaní za preukázané a žalovaná to ani nenamietala či nespochybnila, že žalobca túto sumu ponížil a domáhal sa zaplatenia úhrad vo výške 42,32 Eur mesačne, čím zohľadnil skutočnosť, že sumu vo výške 10,00 Eur predstavuje spotreba, ktorú v konaní ani nežiada uhradiť (...). Suma 42,32 Eur teda predstavuje len nevyhnutné a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. povinné platby do fondu opráv a správu bytového domu. Za 13 mesiacov vznikol žalovanej dlh vo výške 550,16 Eur (t. j. 13 x 42,32 Eur).“ Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že „žalovaná namietala, že jej byt bol neobývateľný v dôsledku vyplavenia výkalov a splaškov.“ V tejto súvislosti potom uviedol, že „k tejto udalosti však došlo najneskôr v roku 2012, pričom v roku 2013 bola kanalizácia zrekonštruovaní a odvtedy k žiadnej udalosti nedošlo. Byt žalovanej je teda v súčasnej dobe obývateľný (aj vzhľadom na skutočnosť, že ho žalobca vymaľoval a vykonal dezinfekciu). Žalovaná nespochybnila, že žalobcovi neuhradila celkové náklady vo výške 550,16 Eur. Namietala len to, že žalobca od nej nemôže žiadať zaplatenie z dôvodu, že v jej byte došlo k havárii kanalizačnej prípojky. Aj napriek uvedenej skutočnosti (ktorá sa už však zrejme nezakladá na pravde) je jej povinnosťou uhrádzať platby a úhrady spojené s užívaním bytu vo výške určenej evidenčným listom. Žalobca žiada zaplatenie úhrad v poníženej sume a za obdobie, v ktorom žalovaná mohla byt užívať a v ktorom nedošlo k žiadnemu vytopeniu splaškami.“ Z uvedených dôvodov preto považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú a preto jej vyhovel. 1. 7. V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa trov konania prvoinštančný súd uviedol, že postupoval podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. Odvolanie odôvodnila po právnej stránke tým, že v konaní došlo k vadám podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti uviedla, že nemala možnosť konať pred súdom a tak uviesť skutočnosti rozhodujúce na jej obranu, čím jej bolo odopreté právo, ktoré vyplýva už aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Žiadala, o možnosť, aby vec bola prejednávaná v jej prítomnosti a aby na svoju obranu mohla uviesť niekoľko vecných argumentov, ktoré sú dôležité na jej obranu. V konaní, ktoré sa konalo v jej neprítomnosti boli totiž opomenuté dôležité skutočnosti, a to, že každému právu by mala prislúchať aj nejaká povinnosť. V tomto prípade je takou povinnosťou práve povinnosť žalobcu na vykonanie opravy po kanalizačnej havárií, ktorá jej znemožnila používanie vlastného majetku a následkom ktorej bola nútená dočasne opustiť svoj domov. Aj napriek jej mnohým žiadostiam o nápravu adresovaným žalobcovi ostal problém nevyriešený. Proti jej právu na slušné a zdravé nezávadné bývanie teraz zrazu stojí aj povinnosť uhradiť sumu uplatňovanú žalobcom, a to aj napriek tomu, že on si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne a to aj napriek niekoľkým žiadostiam z jej strany. Uviedla, že vlastníčkou predmetného bytu je od roku 2007 a od toho času uhrádzala všetky povinné platby. To znamená, že svoje povinnosti si voči žalobcovi plnila. Od kanalizačnej havárie však aj napriek jej telefonátom a žiadostiam o opravu zatopeného bytu zo stúpačky bytového domu žalobca svoje povinnosti aj naďalej ignoruje, a tak je na mieste otázka, o akom nároku žalobcu bolo rozhodnuté, keď z peňazí do fondu opráv, do ktorého uhrádzala platby, jej nakoniec nebola zabezpečená ani základná oprava havarijného stavu. 2. 3. V závere odôvodnenia odvolania uviedla, že sa vopred osobne na súde ospravedlnila, že sa pojednávania nebude môcť zúčastniť zo závažných zdravotných dôvodov. Je osoba vyššieho veku a z dôvodu iných neodkladných zdravotných povinností sa nemohla zúčastniť pojednávania, o čom súd s dostatočným časovým predstihom informovala. Súd i napriek tomu rozhodol bez jej prítomnosti na jednom pojednávaní, čím jej nedal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci.

3. Žalobca (prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu) poukázal na znenie § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.. Ďalej poukázal na to, že žalovaná na svoju obranu nepoužila námietku nesprávneho výpočtu zálohových platieb, ale domáha sa v podstate odpustenia (kompenzácie) povinnosti uhrádzať nákladové položky, ktorých odpustenie zákon neumožňuje. Ak sa žalovaná domnieva, že v dôsledku havárie kanalizačnej prípojky v dome jej bola spôsobená ujma (škoda), mala právo využiť iné právne inštitúty na zjednanie nápravy.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Vzhľadom na zásadnú odvolaciu námietku žalovanej, že jej postupom prvoinštančného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že prvoinštančný súd neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 07. 12. 2015, sa odvolací súd primárne zaoberal týmto odvolacím dôvodom a dospel k záveru, že je nedôvodný a skutkovo a právne neopodstatnený. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že prvoinštančný súd vytýčil termín pojednávania na deň 07. 12. 2015, pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 23. 11. 2015 (viď doručenka pripojená k č.l. 60 spisu). Z úradného záznamu spísaného v informačnom centre prvoinštančného súdu dňa 04. 12. 2015 (č.l. 65

spisu) vyplýva, že v uvedený deň sa žalovaná dostavila do informačného centra prvoinštančného súdu a žiadala, aby prvoinštančný súd pojednávanie nariadené na deň 07. 12. 2015 odročil na neurčito z jej zdravotných dôvodov. K tejto žiadosti nepripojila žiadne relevantné lekárske potvrdenie. 6. 2. Z v tej dobe platného účinného ustanovenia § 119 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 6. 3. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 6. 4. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná k žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 07. 12. 2015 z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu nepripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára podľa vyššie citovaného ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. a preto prvoinštančný súd postupoval vecne správne, keď ospravedlnenie žalovanej z pojednávania neakceptoval. 6. 5. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno akceptovať ani ospravedlnenie žalovanej zo dňa 08. 12. 2015, pretože žalovaná v uvedený deň v informačnom centre prvoinštančného súdu síce uviedla, že v deň pojednávania (07. 12. 2015) bola na lekárskom ošetrení (viď Úradný záznam - č.l. 72 spisu), avšak z pripojenej Ambulantnej správy (č.l. 73 spisu) vyplýva, že lekárske vyšetrenie absolvovala dňa 07. 12. 2015 až o 16,28 hod., pričom pojednávanie na prvoinštančný súde prebiehalo od 13,00 hod. do 14,25 hod. Okrem toho, z uvedenej ambulantnej správy nevyplýva, že jej zdravotný stav neumožňoval účasť na pojednávaní, respektíve, že by účasť na pojednávaní ohrozila jej život alebo závažne zhoršila jej zdravotný stav. 6. 6. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd tým, že neakceptoval žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania, neporušil jej procesné práva, teda ani právo na spravodlivý proces.

7. Následne sa odvolací súd zaoberal samotným meritórnym rozhodnutím prvoinštančného súdu.

8. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodne takýmto relevantným skutkovým alebo právnym dôvodom nie je jej argumentácia týkajúca sa ňou tvrdenej povinnosti žalobcu vykonať opravy v jej byte po kanalizačnej havárií. Žalobca sa totižto v tomto konaní domáhal voči nej plnenia vyplývajúceho zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o výkone správy bytov (ktorej subjektom na jednej zmluvnej strane je i žalovaná). Eventuálny nárok z titulu spôsobenej škody však predstavuje samostatný záväzkovoprávny vzťah (zodpovednostný vzťah), ktorý by mohol byť predmetom samostatného konania (sporu).

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .