Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/54/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členiek senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 44 307 683, zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnej: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P., o vymoženie sumy 292,24 € s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/980/2007-33 zo dňa 03.05.2017 v časti náhrady trov exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/980/2007-33 zo dňa 03.05.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že povoľuje zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martina Hermanovského, na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany, a poveruje vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Dagmar Kováčová, sídlo exekútorského úradu Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava. Ďalej rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie v časti nepriznania náhrady trov exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 10, ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 a § 243h, 243k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.04.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že nová právna úprava trov exekučného konania platná a účinná od 01.04.2017 je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 EP. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie o trovách súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského rozhodol v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku tak, že mu nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v časti náhrady trov exekúcie súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S poukazom na § § 44 ods. 10, ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

účinnom do 31.03.2017 a § 243h až 243k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.04.2017 namietal, že ustanovenie § 243k Exekučného poriadku je potrebné aplikovať výlučne na prípady, ak došlo k zmene súdneho exekútora v konaniach, v ktorých došlo k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného. Naproti tomu v prípadoch, v ktorých k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného nedošlo, je nevyhnutné v zmysle §243h Exekučného poriadku aplikovať § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a postupovať ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Súd v tomto prípade nemôže zvažovať, či súdny exekútor má alebo nemá nárok na náhradu trov exekúcie, keďže nebol splnený predpoklad zastavenia exekúcie uvedený v § 243j Exekučného poriadku. Je preto nesporné, že súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Tvrdenia súdu v napadnutom uznesení sú preto absolútne neprípustné. Na základe uvedeného preto žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 139,82 eura.

5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že pohľadávka oprávneného nebola ani sčasti uspokojená. Uviedol, že exekútor porušil povinnosti uvedené v § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čo zakladá dôvody hodné osobitého zreteľa.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 10.10.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského (ďalej len „exekútor“), na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany číslo konania 15Rob/1607/2005 zo dňa 17.01.2006. Dňa 28.03.2017 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Oprávnený žiadal vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčovú. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

10. Podľa § 243k Exekučného poriadku ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nová právna úprava trov exekučného konania platná a účinná od 01.04.2017 je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatila povinná dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 EP. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie.

16. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.