Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/358/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., P. Q., zastúpeného S. kanceláriou JUDr. D. S. proti žalovanej R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M., Y. XXX,XX, t. č. J. nad J., P. Q., o úpravu užívania nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. júna 2016, č. k. 5C/38/2016-48, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je oprávnený výlučne užívať nehnuteľnosti zapísané M. úradom J. nad J., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. J. nad J. a to pozemky- parcely registra „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1585 m2 a dom súpisné číslo XXX, stojaci na parc. č. XXXX a žalovaná je oprávnená výlučne užívať nehnuteľnosti zapísané M. úradom J. nad J., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. nad J. a to trojizbový byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu o. č. X, X, súpisné číslo XXX, stojaceho na parc. č. XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 68/1189-in. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov pozostávajúcu z právneho zastúpenia v sume 223,74 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/38/2012 - 22 zo dňa 09.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2012. Rozvodom manželstva zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania. Na tunajšom súde v súčasnosti prebieha pod sp. zn. 5C/17/2013 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené. Súčasťou majetku patriaceho do BSM, ktorý je predmetom konania o vyporiadanie BSM, sú aj nehnuteľnosti a to: trojizbový byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu o. č. X, X, súpisné číslo XXX, stojaceho na parc. č. XXX, zapísaný Správou katastra J. nad J. na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. nad J. v podiele 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 68/1189-in a nehnuteľnosti zapísané M. úradom J. nad J., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. J. nad J. a to pozemky - parcely registra „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1585 m2 a dom súpisné číslo XXX, stojaci na parc. č. XXXX. Po rozvode manželstva žalovaná výlučne užíva byt zapísaný na LV č. XXXX, žalobca jej do užívania nezasahuje. Žalovaná si hradí náklady spojené s užívaním bytu sama. Žalobca v súčasnosti u svojej priateľky spolu s mal. dcérou a ďalšími dvoma deťmi na adrese Y. XXX, pričom platí náklady spojené s rodinným domom zapísaným na LV č. XXX, k. ú. J. nad J., a to elektrinu vo výške 15,99 eur mesačne, vodné a stočné vo výške 7,- eur mesačne, plyn vo výške 54,- eur mesačne a hypotekárny úver vo výške 442,89 eur mesačne. Na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Účastníci konania sú bývalí manželia, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozvodom manželstva. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj nehnuteľnosti, a to trojizbový byt a rodinný dom s pozemkami opísané vyššie, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebolo doposiaľ vyporiadané a doposiaľ o jeho vyporiadanie prebieha konanie na tunajšom súde. V tomto konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania dochádza k sporom ohľadne užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to konkrétne pokiaľ ide o rodinný dom a k nemu priľahlé pozemky, avšak iba na základe toho, že žalobca si vymieňuje užívanie týchto nehnuteľností a pritom sám bráni vstupu žalovanej a aj svojmu vlastnému dieťaťu vstupu na uvedené nehnuteľnosti, čo bolo preukázané práve svedeckou výpoveďou dcéry účastníkov, ktorá sa vyjadrila, že otec ich z nehnuteľností vyháňal, pričom prístup do domu nemali kvôli vymeneným zámkom. Žalovaná je rovnakou vlastníčkou uvedeného domu a pozemkov, a preto je rovnako oprávnená tieto nehnuteľnosti užívať a žalobca nemal právo jej v tom brániť. Vstup žalovanej do nehnuteľnosti, ktorá jej patrí rovnako, ako žalobcovi, nemožno nazývať vlúpaním alebo vlámaním. Medzi účastníkmi dochádza zjavne k sporom o užívanie týchto nehnuteľností, no napriek tomu nebo možné vyhovieť žalobe žalobcu. Občiansky zákonník výslovne neupravuje možnosť rozhodnúť o užívaní vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Súd je však na rozdiel od žalovanej toho názoru, že v tomto prípade by prichádzalo do úvahy analogické použitie ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je namieste použiť v prípade nezhôd manželov. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka by ho bolo možné použiť aj v prípade práv a povinností bývalých manželov k veciam, ktoré patria do ich doposiaľ nevyporiadaného BSM, a to preto, že toto ustanovenie upravuje vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Podľa názoru súd však nie je prípustné, aby súd rozhodol takým spôsobom, ako sa domáha žalobca, teda bez konkrétneho časového obmedzenia by určil ako výlučných užívateľov nehnuteľností účastníkov konania. Takéto rozhodnutie by upravovalo vzťahy natrvalo aj po vyporiadaní BSM, ktoré by však mohlo upraviť vlastnícke vzťahy k uvedeným nehnuteľnostiam rozdielne od úpravy užívacích vzťahov účastníkov k nehnuteľnostiam a dve rozhodnutia súdu by sa tak mohli dostať do rozporu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že hoci žalobca hradí väčšinu nákladov spojených s rodinným domom v BSM účastníkov, tento dom je od roku 2012 neobývaný a žalobca užíva inú nehnuteľnosť a nehnuteľnosti zapísané M. úradom J. nad J., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1585 m2 a dom súpisné číslo XXX sú dlhodobo neužívané. Žalovaná zároveň výlučne spolu s deťmi účastníkov užíva byt, do ktorého užívania jej žalobca nezasahuje a sama sa užívania nehnuteľností spôsobom navrhnutým žalobcom nedomáha. Žalovaná má záujem dom užívať spolu s deťmi iba príležitostne. Za takýchto okolností je potom nedôvodné, aby súd spôsobom navrhovaným žalobcom rozhodol o výlučnom užívaní konkrétnych nehnuteľností či už žalobcom alebo žalovanou, pričom prípadné výlučné alebo väčšinové hradenie nákladov na tú ktorú nehnuteľnosť nie je rozhodujúce pre to, aby súd určil žalobcu za výlučného užívateľa domu. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 5C/17/2013 je vyporiadanie BSM účastníkov, kde sa rieši otázka, čo zo spoločného majetku účastníkov pripadne do výlučného vlastníctva jedného z nich. V tomto konaní sa rieši iba užívanie k časti majetku. Tým je podľa názoru súdu daný iný predmet konania, a preto konanie o vyporiadanie BSM účastníkov netvorí prekážku litispendencie pre toto konanie. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto jej súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalovanej pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 223,74 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a pozostávajú z nasledovných položiek: odmena 66,- eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, odmena 66,- eur za písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19.02.2016, odmena 66,- eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 09.06.2016 režijný paušál k 3 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2016 po 8,58 eur. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovanej. Žalobca je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávne považoval vyhodnotenie súdu

prvej inštancie, že nie je prípustné rozhodnúť bez konkrétneho časového obmedzenia, aby súd určil ako výlučných užívateľov nehnuteľností účastníkov konania. V tomto smere poukázal na prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/17/2013. Súčasťou majetku patriaceho do BSM sú aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a to trojizbový byt a rodinný dom. Obe tieto nehnuteľnosti plnia rovnaký účel, a to zabezpečenie bývania strán sporu. Poukázal na to, že žalovaná má záujem užívať obe tieto nehnuteľnosti a nie je ochotná sa s ním dohodnúť na užívaní týchto nehnuteľností do doby vyporiadania BSM. Dôvodil, že o úprave užívania nehnuteľností je v tomto prípade možné rozhodovať, nakoľko žalobca a žalovaní majú dve veci slúžiace rovnakému účelu, a to zabezpečenie bývania a o ich užívaní medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode. V tomto smere poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2263/2004, z ktorého vyplýva, že je možné upraviť spôsob užívania nehnuteľností medzi bývalými manželmi po rozvode, pokiaľ nie je vyporiadané BSM. Ďalej poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu o užívaní nehnuteľností je daný právny stav taký, že žalobca aj žalovaná sú na listoch vlastníctva uvedení spoločne ako manželia a ich podiel je 1/1. Rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, a to bez ohľadu na to akým spôsobom súd rozhodne, sa následne zmení aj vlastnícky stav, čím sa zmení hmotné postavenie tak žalobcu, ako aj žalovanej. Touto zmenou dôjde automaticky k zániku rozhodovania v tejto veci. Samostatné takéto znenie „do skončenia konania o vyporiadanie BSM“ v rozhodnutí súdu prvej inštancie by bolo nadbytočné a zbytočné. Rozhodnutie súdu zanikne, ak sa zmenili pomery, za ktorých sa rozhodovalo, pretože rozhodnutie súdu, ktorým sa riešia vzniknuté nezhody medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi platí len za nezmenených podmienok (clausula rebus sic stantibus).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379 , § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok / ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na to právnom závere, že nie je prípustné, aby súd rozhodol takým spôsobom, ako sa domáha žalobca, teda bez konkrétneho časového obmedzenia by určil ako výlučných užívateľov nehnuteľností účastníkov konania. Takéto rozhodnutie by upravovalo vzťahy natrvalo aj po vyporiadaní BSM, ktoré by však mohlo upraviť vlastnícke vzťahy k uvedeným nehnuteľnostiam rozdielne od úpravy užívacích vzťahov účastníkov k nehnuteľnostiam a dve rozhodnutia súdu by sa tak mohli dostať do rozporu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že hoci žalobca hradí väčšinu nákladov spojených s rodinným domom v BSM účastníkov, tento dom je od roku 2012 neobývaný a žalobca užíva inú nehnuteľnosť a nehnuteľnosti zapísané M. úradom J. nad J., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1585 m2 a dom súpisné číslo XXX sú dlhodobo neužívané. Žalovaná zároveň výlučne spolu s deťmi účastníkov užíva byt, do ktorého užívania jej žalobca nezasahuje a sama sa užívania nehnuteľností spôsobom navrhnutým žalobcom nedomáha. Žalovaná má záujem dom užívať spolu s deťmi iba príležitostne. Za takýchto okolností je potom nedôvodné, aby súd spôsobom navrhovaným žalobcom rozhodol o výlučnom užívaní konkrétnych nehnuteľností či už žalobcom alebo žalovanou, pričom prípadné výlučné alebo väčšinové hradenie nákladov na tú ktorú nehnuteľnosť nie je rozhodujúce pre to, aby súd určil žalobcu za výlučného užívateľa domu.

9. Ako vyplýva z obsahu spisu, medzi stranami sporu, nie je sporné, že predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ zákon stanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne, je tu vyjadrené ich právo, nie povinnosť vec užívať. Ak sa manželia nedohodnú na spôsobe užívania spoločnej veci, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146 Občianskeho zákonníka. Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toho bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. Rozhodnutie súdu, ktorým sa riešia vzniknuté nezhody medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi, platí len za nezmenených podmienok (clausula rebus sic stantibus). Preto ho na návrh niektorej zo strán sporu možno v budúcnosti kedykoľvek zmeniť, ak sa zmenili pomery (okolnosti), za ktorých sa pôvodne rozhodovalo. Z uvedeného vyplýva, že ak sú nezhody medzi bývalými manželmi o právach a povinnostiach k predmetným nehnuteľnostiam, je potrebné tieto nezhody, riešiť bez ohľadu na to, či prebieha spor o vyporiadanie BSM. Správne odvolateľ poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu o užívaní nehnuteľností je daný právny stav taký, že žalobca aj žalovaná sú na listoch vlastníctva uvedení spoločne ako manželia a ich podiel je 1/1. Rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, a to bez ohľadu na to akým spôsobom súd rozhodne, sa následne zmení aj vlastnícky stav, čím sa zmení hmotné postavenie tak žalobcu, ako aj žalovanej a touto zmenou dôjde aj k zániku rozhodnutia v tejto veci. I keď súd prvej inštancie vyslovil v odôvodnení napadnutého rozsudku iný právny záver jeho rozhodnutie je vecne správne z iného dôvodu. Pokiaľ odvolateľ poukázal na NS ČR sp. zn. 22Cdo/2263/2004 s tým, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že je možné v danej veci upraviť spôsob užívania nehnuteľností medzi bývalými manželmi, stranami sporu, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. V danej veci totiž strany sporu nemajú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov dve rovnocenné, resp. aspoň približne rovnocenné nehnuteľnosti. Jedná sa o trojizbový byt vyššie označený a rodinný dom s pozemkami, vyššie označený. V takomto prípade nemôže jeden z bývalých účastníkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov celkom vylúčiť z užívania veci, ktorá doteraz nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaná.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej však túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .