Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. U. E. nar. XX.X.XXXX a W. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vec í a rodiny v Košiciach detí rodičov N. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej na F. ul. č. XXX/XX v O. zastúpenej advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom so sídlom na Krmanovej ul. č. 16 v Košiciach a U. O. nar. X.X.XXXX bývajúceho na S. ul. č. XX v O. zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Fabišíkovou so sídlom na Mlynárskej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 21.11.2016 č.k. 22P/92/2013-292 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určenom výživnom.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. O. nar. XX.X.XXXX povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok. Dlžné výživné 2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 31.11.2016 pre maloletú W. O. nar. X.X.XXXX povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 80 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. E. 120 Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016 a 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna a na mal. W. 100 Eur mesačne za obdobie od 24.5.2013 do 31.8.2016 a 130 Eur mesačne za obdobie od 1.9.2016 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletých. Dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. a dlžné výživné 2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 zaviazal otca zaplatiť do 60 dní do právoplatnosti napadnutého rozsudku matke maloletých. O úprave styku otca s mal. deťmi rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi tretiu sobotu v mesiaci od 11:00 hod. do 14:00 hod. za prítomnosti matky. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti výroku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie jeho odvolaciemu návrhu eventuálne, aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie

konanie. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na to, že maloletým deťom platí životné poistenie. Vyjadril zásadný nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku vzťahujúcim sa k diferencovane určenému výživnému a v tejto súvislosti konštatoval, že nemôže byť rozhodnutie súdu na jeho ujmu, ak súd konal dlhšie ako tri roky od podania návrhu. Uviedol, že určené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom, nakoľko len na cestovanie za prácou musí vynaložiť 140 Eur mesačne. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o dlžnom výživnom. Zdôraznil, že pri mesačnom príjme 960 Eur ho konajúci súd zaviazal zaplatiť dlžné výživné 6.276,78 Eur na dve deti do 60 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho si bude musieť požičať peňažné prostriedky na zaplatenie dlhu, nakoľko nie je v jeho schopnostiach a možnostiach predmetnú sumu zaplatiť z vlastných zdrojov, čím v konečnom dôsledku zaťaží bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko k jeho vyporiadaniu ešte nedošlo. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nesprávne rozhodol aj o úprave styku s maloletými deťmi, nakoľko rozsah ani spôsob úpravy za prítomnosti matky nie je v ich záujme. Zdôraznil, že matka od začiatku konania mu odmieta umožniť stretávať sa s maloletými, a preto ho maloleté deti odmietajú. Tvrdenia matky označil za nepravdivé a zavádzajúce. Poukázal na to, že mal. deti majú právo tráviť čas tak s matkou ako aj otcom, majú právo poznať svojich rodičov a vytvárať si s nimi vzájomný vzťah. V závere odvolania namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Vyslovila presvedčenie, že súdom určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca. Poukázala na to, že otec od roku 2013 až do súčasnosti prispieval na výživu mal. detí spolu 60 Eur mesačne, čo nezodpovedalo ich odôvodneným potrebám. Zdôraznila, že otec musel predpokladať zvýšenie určeného výživného, preto si mal vytvoriť peňažnú rezervu. K odvolacím námietkam ohľadom úpravy styku otca s maloletými dodala, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že medzi otcom a deťmi došlo k vzájomnému odcudzeniu a je nevyhnutné, aby k ich zbližovaniu došlo postupne.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom musí byť určená tak, aby zodpovedala nie len odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací po dôslednom preskúmaní predloženého spisu a vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, preto je zákonné a správne. Takto určené výživné predstavuje spolu približne 28 % z príjmu otca a zodpovedá právu maloletých detí podieľať sa na jeho životnej úrovni. K odvolacím námietkam otca dodáva, že zvyšovanie odôvodnených potrieb maloletých detí bezprostredne súvisí s plynutím času a nie dĺžkou súdneho konania. Poukazuje na to, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rastom a vývojom maloletého dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri roky. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby mal. detí O. by sa uplynutím troch rokov zvýšili bez ohľadu na trvanie súdneho konania, preto námietky otca ohľadom zvýšenia výživného v dôsledku plynutia času neobstoja. K odvolacím námietkam ohľadom životného poistenia konštatuje, že poistenie dieťaťa nie je jeho odôvodnenou potrebou, nárok poistenca na poistné plnenie priamo závisí od vzniku poistnej udalosti, ktorá môže a nemusí nastať za života poistenca resp. za trvania poistenia, preto zaplatením poistného nie sú uspokojované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho poistné nemá charakter výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Podľa ust. § 388 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že konajúci súd síce správne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom O., ale nesprávne vyhodnotil zistený skutočný stav veci ohľadom schopností a možnosti otca zaplatiť dlžné výživné. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že vzhľadom na príjem otca so zreteľom na určené výživné nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť dlžné výživné spolu na dve deti 6.276,78 Eur v lehote šesťdesiatich dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pretože uložením predmetnej povinnosti, by sa otec mohol dostať do platobnej neschopnosti a vystaviť sa hrozbe exekučného konania, čo vzhľadom na dĺžku trvania jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom so zreteľom na ich vek, by do budúcna mohlo ohroziť riadne plnenie vyživovacej povinnosti otca, a s tým súvisiaci záujem maloletých detí. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 3.530,40 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 30.11.2016 pre mal. U. E. O. nar. XX.X.XXXX povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok. Dlžné výživné 2.746,38 Eur za obdobie od 24.5.2013 do 31.11.2016 pre maloletú W. O. nar. X.X.XXXX povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok. Zdôrazňuje, že takto určené splátky dlžného výživného nemajú vplyv na riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí ani neohrozujú riadne plnenie si vyživovacej povinnosti otca, preto zodpovedajú najlepšiemu záujmu maloletých detí.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa ust. § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

15. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, najmä riadne nezistil skutočný stav veci ohľadom dôvodov, pre ktoré maloleté deti stretnutia s otcom odmietajú a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že rešpektoval ich vôľu bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o úprave styku konštatoval, že je v záujme maloletých detí stretávať sa s otcom a obnoviť ich vzájomné citové väzby, vyzdvihol úlohu otca pri výchove maloletých detí a rozhodol o úprave styku v rozsahu iba troch hodín mesačne za prítomnosti matky. Odvolací súd je toho názoru, že takýto rozsah úpravy styku je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj právami maloletých garantovanými Dohovorom a rodičovskými právami otca, nakoľko úprava styku v rozsahu troch hodín mesačne nezodpovedá právu rodičov starať sa a vychovávať deti v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ani neposkytuje dostatočný priestor pre obnovu, zachovanie a rozvoj vzťahu medzi otcom a maloletým deťmi, nakoľko neposkytuje dostatočný priestor na to, aby mal otec

možnosť riadne sa podieľať na ich výchove. Konštatuje, že pre zachovanie práv dieťaťa garantovaných Dohovorom ako aj rodičovských práv a povinností otca je nevyhnutné, aby sa úprava styku realizovala vo väčšom rozsahu a kratších intervaloch, tak aby boli vytvorené vhodné podmienky pre pravidelný a intenzívny kontakt detí s otcom, pretože len tak môže dôjsť k riadnej obnove vzťahu medzi nimi a rozvoju ich vzájomných citových a rodinných väzieb zodpovedajúcich vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom vážnosti dôvodov, pre ktoré sa maloleté deti odmietajú stretávať sa s otcom, za tým účelom zistiť, kedy a za akých okolností sa vzťahy medzi otcom a maloletými narušili a či vzťah detí nie je ovplyvňovaný tretími osobami. Na základe zisteného skutočného stavu veci opäť rozhodnúť o úprave styku tak, aby jeho rozsah zodpovedal tak právam maloletých detí ako aj rodičovským právam a povinnostiam otca a vytváral dostatočný priestor pre obnovu, zachovanie a rozvoj ich vzájomných vzťahov. Na základe zisteného skutočného stavu veci vyhodnotiť potrebu prítomnosti matky pri realizácii styku a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.