Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoSr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne R. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. E. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csr/1/2015-77 zo dňa 12. 10. 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csr/1/2015-90 zo dňa 04. 02. 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. 10. 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vydaného dňa 12. 11. 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13779/14, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu (prvý výrok). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok). Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila dňa 28. 01. 2013 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600,- Eur za odplatu 576,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť spolu 1.176,- Eur v jednej splátke do 20. 01. 2014. V ten istý deň strany sporu uzatvorili rozhodcovskú zmluvu o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Okresný súd zhodnotil, že obidva právne úkony sú formulárového charakteru, bez možnosti zmeny ich obsahu. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 13779/14 zo dňa 12. 11. 2014 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 502,- Eur s úrokom vo výške 15,45 Eur, s poplatkom vo výške 341,10 Eur, s úrokom vo výške 39,15 % ročne zo sumy 502,- Eur od 22. 02. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 502,- Eur od 21. 01. 2014 do zaplatenia. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 17. 10. 2014. Podľa doručenky rozhodcovský súd žalobkyni tento rozhodcovský rozsudok doručil do vlastných rúk dňa 24. 11. 2014. Na jeho podklade ako exekučného titulu je voči žalobkyni vedená

exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý jej doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09. 06. 2015. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu jej nepodania v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24. 11. 2014, konanie na okresnom súde začalo 24. 06. 2015. S poukazom na § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01. 01. 2015 bolo potrebné na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015, použiť predpis účinný do 31. 12. 2014, ktorým je zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zakotvujúci v § 41 ods. 1 lehotu na podanie žaloby v trvaní 30 dní. Právne posúdenie veci neovplyvnilo nesplnenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku poučiť v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09. 06. 2015 žalobkyňu ako povinnú spotrebiteľku o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko by splnenie tejto povinnosti súdnym exekútorom podľa okresného súdu neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na ustanovenie § 73 ods. 2 zák. č. 355/2014 Z. z.. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vychádzajúc z plného úspechu v spore žalovaného, ktorý trovy konania priznať nežiadal.

2. Uznesením č. k. 5Csr/1/2015-90 zo dňa 4. februára 2016 okresný súd rozhodol o oprave rozsudku, a to dátumu jeho vyhlásenia z nesprávneho 12. 10. 2014 na správne 12. 10. 2015; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 02. 2016.

3. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav). Namietla, že súd prvej inštancie neprihliadol na celé znenie § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z., v zmysle ktorého sa na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015 použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Prechodným ustanovením § 73 ods. 2 mal zákonodarca v úmysle to, aby nedochádzalo k predlžovaniu lehôt na podávanie návrhov na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, tých čo boli doručené ešte pred 01. 01. 2015. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v rámci exekúcie (§ 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.), čo predstavuje výnimku z § 73 ods. 2 zák. č. 334/2014 Z. z., ktorá týmto ustanovením nie je dotknutá a žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. s poukazom na § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Zákonodarca teda umožnil spotrebiteľom, aby sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v rámci doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor má dokonca uloženú povinnosť priložiť vzor žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku k poučeniu. Navrhla, aby odvolací súd prvý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 . Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 aj v závislom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) v spojení s opravným uznesením a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobkyne uvedené v odvolaní. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13779/10 zo dňa 12. 11. 2014, ktorý jej bol doručený do vlastných rúk dňa 24. 11. 2014, podala na okresný súd dňa 24. 06. 2015. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že tak urobila po márnom uplynutí 30- dňovej zákonnej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30. 12. 2014.

8. Časová pôsobnosť právnych noriem vymedzuje časový úsek, v ktorom právna norma pôsobí, pričom určuje, odkedy a dokedy má právna norma upravovať spoločenské vzťahy. Znamená teda vymedzenie rozsahu právnej normy z hľadiska platnosti, účinnosti, spätného pôsobenia (retroaktivity) a intertemporality. Retroaktivita je spätným pôsobením práva, pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. Právnym následkom retroaktívnej právnej normy je, že poskytuje práva a ukladá právne povinnosti subjektom práva pro praeterito v období, v ktorom vôbec táto norma neexistovala, v ktorom nebola platná a účinná. Intertemporalita je režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Intertemporálne (prechodné) ustanovenia tvoria „neoddeliteľnú súčasť takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05 zo dňa 07.06.2006). Základný rozdiel medzi retroaktivitou a prechodnými ustanoveniami spočíva v tom, že retroaktivita sa vyznačuje trvalým charakterom pôsobenia, pre prechodné ustanovenia je príznačná dočasnosť.

9. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Retroaktivitou (spätnou účinnosťou) právnych noriem sa zaoberá uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010 sp. zn. 4 Cdo 98/2010, ktoré vysvetľuje význam rozlišovania pravej a nepravej retroaktivity. Pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípov právneho štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita zákonodarcovi nebráni novou právnou úpravou vstúpiť aj do právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) ich uplatnenia alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy

priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

10. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

11. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 (ďalej iba „Exekučný poriadok“) exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu 4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

13. Poznámka 4ead v § 47 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje odkaz na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

14. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že civilná súdna exekúcia, definovaná ako postup exekučných orgánov (najmä exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania) pri nútenom výkone rozhodnutí je vo svojej podstate autonómnym konaním. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že Exekučný poriadok je lex specialis k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. k zákonu o rozhodcovskom konaní.

15. Časť vety za bodkočiarkou v § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého znením § 73 ods. 2 nie je dotknuté ustanovenie § 46 ods. 3 nemožno vykladať izolovane. Zmyslom tohto intertemporálneho ustanovenia novej právnej úpravy bolo upraviť nielen trvanie, ale aj plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v prechodnom období. Žalobkyni bol rozsudok rozhodcovského súdu doručený 24. 11. 2014 a podľa v tom čase účinného zákona o rozhodcovskom konaní mala možnosť podať žalobu o jeho zrušenie v lehote 30 dní od jeho doručenia, teda do 24. 12. 2014. Nakoľko tento aj nasledujúce dni boli sviatkami, resp. sobotou a nedeľou, žalobkyňa mohla tento typ žaloby podať najneskôr v pondelok 29. 12. 2014, čo neurobila. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni po 01. januári 2015 neplynula, lebo začala plynúť aj skončila pred 01. januárom 2015 (za účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní); jej navrátenie, resp. nové plynutie nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nie je možné. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj ustanovenie § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii sa stalo účinným až od 01. 01. 2015, teda v čase, keď žalobkyni lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku už neplynula..

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantné, či si súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie splnil alebo nie poučovaciu povinnosť, t.j. či (ne)poučil žalobkyňu, ktorý je spotrebiteľkou, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Opomenutie poučovacej povinnosti súdnym exekútorom môže byť eventuálne dôvodom na podanie žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov.

17. Aj keď odvolateľ podal odvolanie proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ide o výrok, od rozhodnutia o ktorom je závislý (§ 379 písm. a) výrok o náhrade trov konania (druhý výrok). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení (úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu) a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1 , preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .