Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-175-2016.pdf
PDF · 90.26 KB
No categories available
6Co/175/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: P.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 2.805,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/299/2014-142 zo dňa 29.02.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 17C/299/2014-150 zo dňa 29.02.2016 takto
rozhodol:
I. M e n í sa rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku V. v časti trov právneho zastúpenia tak, že žalobcovi sa náhrada trov právneho zastúpenia nepriznáva.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: a. „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1135,66 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny od 29. 1. 2016 do zaplatenia. II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny nad 1.683,02 EUR. III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky za omeškanie vo výške 156,16 EUR. V. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť na trovách konania, a to za súdny poplatok 89,88 EUR a na trovách právneho zastúpenia 763,26 EUR, ktoré uhradí priamo právnemu zástupcovi žalobcu P.. F. C., advokátovi, Y. kancelárie I. C., s. r. o., O. 6, O. na jeho účet č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. VI. Súd p o v o ľ u j e žalovanej na úhradu dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a trov konania splátky vo výške 88,- EUR mesačne, ktoré bude uhrádzať vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci tak, že 1. splátku uhradí do 31. 3. 2016 a nasledujúce vždy v poslednom dni kalendárneho mesiaca až do vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.“
2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že dňa 23.3.2012 žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške úverového limitu 450 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,90 %, číslo zmluvy XXXXXXXXXR. Žalovaná listom zo dňa 4.11.2012 bola vyzvaná k zaplateniu celého dlhu vo výške 554,62 Eur z dôvodu, že neplatila svoj záväzok a nevyrovnala ho, preto dňom 31.10.2012 sa stal tento záväzok vo výške 554,62 Eur splatným. Zároveň bola žalovaná vyzvaná, aby túto pohľadávku uhradila do 15.11.2012.
3. Žalovaná dňa 23.8.2010 uzavrela so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový limit 4.430 Eur, ktorý mohla čerpať jednorazovo od 24.8.2010. Zároveň bola dohodnutá úroková sadzba 15,90 %,RPMN 22,80 %, priemerná RPMN 19,96 %, celkové
náklady, ktoré dlžník zaplatí 5.969,42 Eur. Tento úver mala žalovaná uhradiť v 36-tich splátkach po 155,87 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná 28.9.2010 a posledná 28.8.2013. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 29.10.2012 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu celého zvyšku úveru v celkovej výške 2.388,54 Eur s príslušenstvom do 9.11.2012, ktorý žalobca z dôvodu, že neplatila splátky zosplatnil dňom 28. 10. 2012.
4. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 7.12.2015 vzal čiastočne návrh späť s poukazom na to, že žalovaná čiastočne uhrádza dlh a predmetom žaloby už ostal len úver spotrebiteľskej zmluvy vo výške 1860,16 Eur, pretože na bežnom účte dlh žalovaná uhradila. V tejto časti vzal návrh späť. Naviac žalovaná uhradila 4 EUR, preto po tomto čiastočnom započítaní sumy 4,- EUR na úvere ostáva dlh 1.860,16 EUR, ktorý pozostáva z istiny 828,38 Eur, zmluvných úrokov 570,53 Eur a úrokov z omeškania, dlžných poplatkov.
5. Žalovaná poukázala na to, že v júni 2012 sa dostala do kritickej situácie, keď už nevládala splácať všetky úvery, snažila sa so žalobcom dohodnúť, ale žalobca na ňu tlačil, že všetko musí uhradiť naraz. Na svoju žiadosť o nižšie splátky odpoveď od žalobcu nedostala. Preto v zúfalstve čerpala ďalší úver, ktorým pokryla však len v nebankovke, ktorým pokryla dva alebo tri mesiace, ale znova sa dostala do rovnakej situácie. Potom našla Prvú odlžovaciu spoločnosť v Žiline, na ktorú sa obrátila a prostredníctvom ktorej začala uhrádzať dlhy u jednotlivých veriteľov. Tejto spoločnosti posielala 312 Eur mesačne z dôchodkov, na živobytie jej ostalo 143 Eur. Táto splátka bola rozložená na platby jej veriteľov. Takto sa snažila danú situáciu riešiť, ktorú však žalobca vôbec riešiť nechcel. Celkove mu poslala 40 splátok. V súčasnej dobe podľa odpisu odlžovacej spoločnosti žalobcovi ide mesačne suma 78,85 Eur + 8,64 Eur , teda spolu 87,49 Eur. Preto navrhovala, aby jej bolo povolené uhrádzať dlh v splátkach v takejto výške, pretože viac nie je schopná platiť vzhľadom na svoje príjmy, keďže žije z invalidného a vdovského dôchodku 513,70 Eur, z ktorého však vo výške 349 Eur sú úhrady jej veriteľom na splátky prostredníctvom prvej oddlžovacej spoločnosti a na vlastné živobytie jej ostáva 160 Eur, z ktorých platí nájom a 63 Eur má na stravu a lieky. S poukazom na to, že chcela, snažila sa so žalobcom riešiť túto situáciu a rieši ju sama tri roky a táto žaloba z tohto dôvodu vôbec nemusela byť podaná na súd, pretože hneď pristúpila k plateniu dlhu tak, ako jej to umožnili jej pomery a tento dlh stále platí, súdne konanie bolo zbytočné, preto žiadala, aby nebola zaviazaná k náhrade trov konania.
6. Žalobca následne podaním z 26.2.2016 vzal čiastočne návrh späť podľa § 96 ods. 1 O.s.p., čo do istiny 177,14 Eur a žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu 1683,02 Eur z úrokmi 15,90 % ročne od 29.7.2014 do zaplatenia. Predmetom žaloby tak ostala už len pohľadávka vo výške 1.683,02 Eur zo spotrebiteľského úveru zo dňa 23.8.2010.
7. Žalobca vzal návrh späť čo do zaplatenia pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o povolenom prečerpaní vo výške 505,39 Eur a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,2 O. s. p. súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca vzal späť aj návrh čiastočne čo do zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej 23.8.2010, kde si pôvodne uplatňoval pohľadávku 2.299,93 Eur, pričom vzal späť návrh čo do sumy 616,91 Eur celkove, keď žiadal zaplatiť len istinu vo výške 1.683,02 Eur. Súd aj v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1,2 O.s.p. Predmetom žaloby ostala pohľadávka zo zosplatneného úveru vo výške 1.683,02 Eur a žiadaný zmluvný úrok od 29.7.2014 do 29.1.2016 ako aj úrok za omeškanie.
8. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 28.10.2012, kedy vyzval žalovanú k úhrade zvyšnej čiastky 2.388,54 Eur do 9.11.2012. Z výpisu a histórie platieb vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru bola nezaplatená istina 2.103,45 Eur, zmluvný úrok 139,59 Eur, nezaplatený úrok za omeškanie 5,5 EUR, čo spolu predstavuje sumu 2.383,421 Eur.
9. Z výpisu z histórie splátok vyplýva, že žalobca si však naďalej účtuje zmluvné úroky aj po vyhlásení zosplatnenia pohľadávky, na ktoré však po zosplatnení úveru už nemá nárok, pretože po zosplatnení prechádza pohľadávka do štádia vymáhania a vzniká mu len nárok na úrok za omeškanie. Z tohto dôvodu, čo do zaplatenia zmluvného úroku 437,96 EUR (t. j. žalobcom žiadaný úrok zmluvný 577,55 EUR - 139,59 EUR) v tejto časti súd návrh zamietol. Z listinného dôkazu a to účtu č. XXXXXXXXXX k 31.5.2016 vyplýva, že k 16. 2. 2016 je dlžná istina 651,24 Eur. Žalobca však eviduje celkovú výšku tejto pohľadávky po splatnosti vo výške 2.218,69 EUR, keď k istine 651,24 EUR započítava zmluvný úrok z úveru po jeho splatnosti 863,94 Eur, úrok za omeškanie po splatnosti 568,67 Eur a poplatky po splatnosti 134,84 Eur. Žalobca však má nárok len na zmluvné úroky z úveru vo výške ku dňu zosplatnenia
úveru, t. j. vo výške 139,59 EUR. Žalobca potvrdil, že žalovaná od zosplatnenia úveru celkovo na istine tohto úveru zaplatila 1.437,13 Eur. To potom znamená, že keď ku dňu zosplatnenia bol dlh na istine 2.103,45 Eur, zmluvný úrok 139,59 EUR a úrok za omeškanie 5,5 EUR, po zohľadnení zaplatených úhrad žalovanou 1.437,13 Eur ostáva suma 810,21 Eur, ku ktorej je potrebné započítať úrok za omeškanie k 28. 7. 2014 vo výške 324,25 EUR, t. j. spolu 1.135,66 EUR, čo je čiastka, ktorú dlhuje žalovaná a je povinná žalobcovi ju uhradiť.
10. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil žalovanej na zaplatenie priznaného plnenia splátky po 88 Eur, ktoré bude uhrádzať vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci až do vyrovnania počnúc s tým, že prvú splátku zaplatí do 31.3.2016 pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Pri povolení splátok súd zohľadnil sociálne rodinné pomery žalovanej, ktorá síce dostáva invalidný a vdovský dôchodok vo výške 516 Eur, ale z neho uhrádza svojim veriteľom mesačne 312 Eur tak, že na živobytie jej ostáva 160 Eur, z toho 100 Eur platí úhrady za nájom a na stravu a lieky má 60 Eur mesačne. Žalovaná z týchto splátok, ktoré uhrádza na dlhy, uhrádza aj žalobcovi 88 Eur mesačne. Splátky súd povolil z toho dôvodu, že nemožno vystaviť žalovanú úplne do likvidačného postavenia tak, aby nemala ani na základné životné potreby.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
12. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný vo výške 76,75 %, neúspešný vo výške 23,24 %, pomer úspechu a neúspechu je 53,50 % a do tej výšky súd priznal žalobcovi náhradu za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
13. Proti rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že na prežitie jej zostáva 167 Eur, čo je menej ako životné minimum., svoje dlhy spláca vo výške 347 Eur, pričom uvedený stav trvá už 4 roky. Súd vychádzal výlučne zo zásady úspechu avšak nezohľadnil ustanovenie § 143 O.s.p.. Žalovaná nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Snažila sa uhrádzať dlh ako to bolo v jej silách a možnostiach, neustále navrhovala splátkový kalendár, telefonicky komunikovala so žalobcom. Žalobca vôbec nezohľadňoval jej osobné a majetkové pomery a postúpil celú vec súdu, navyše spôsobil ďalšie neprimerané náklady pre žalovanú tým, že sa nechal zastúpiť advokátskou kanceláriou. Výška trov je pre žalovanú priam likvidačná. Navyše žalobca disponuje svojim právnym oddelením. Je neprípustné, aby žalobca pri podaniach typu čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, pri ktorých sa ponižovala samotná istina si nárokoval na výšku trov identických s tými, ktoré by si vyčíslil pred tým, ako došlo k čiastočnému späťvzatiu. Čiastočné späťvzatie vykonal až trikrát. Čiastočné späťvzatie nemožno považovať za účelné bránenie práva, nejedná sa o podanie vo veci samej. Prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o. už splatila cca 14 000 Eur a ešte asi 8000 Eur dlhuje, v domácnosti nemajú automobil, práčku, žalovaná je ťažko zdravotne postihnutá.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ust. § 143 O.s.p. nestanovuje právo žalovaného na zníženie resp. odpustenie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi. Žalovaná svojím konaním dala príčinu na začatie súdneho konania aj na jeho pokračovanie a to tak, že od júna 2012 nedodržiavala platobnú disciplínu stanovenú v zmluve, vzhľadom k čomu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. . po doručení oznámenia o zosplatnení úveru žalovaná nepristúpila k uhradeniu dlhu ani k riešeniu situácie spôsobom, akým bola na to vyzvaná. V oznámení. Žalovaná v priebehu konania spochybňovala výšku uplatneného nároku. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. Podania, ktorých predmetom bolo čiastočné späťvzatie návrhu považuje žalobca za úkony, za ktoré patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c) , § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd prvej inštancie v rozsudku dostatočne zohľadnil pomery žalovanej, keď jej umožnil uhradiť žalovanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 88 Eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
16. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len O.s.p.), ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bol v prevažnej miere úspešný žalobca, preto mu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. V rámci náhrady trov konania si žalobca uplatnil aj trovy právneho zastúpenia.
19. Je zrejmé, že žalovaná si je vedomá existencie svojho dlhu voči žalobcovi a snaží sa o jeho vyrovnanie v rámci jej schopností a možností, o čom svedčia aj samotné podania žalobcu zo dňa 21.01.2016 (č.l. 43), zo dňa 19.02.2015 (č.l.69), zo dňa 04.12.2015 (č.l. 79), zo dňa 26.02.2016 (č.l. 113), ktorými došlo v priebehu konania k čiastočným späťvzatiam žaloby. Ako dôvod späťvzatia žalobca vždy uviedol čiastočné plnenie dlhu žalovanou v priebehu konania. Žalovaná svoj dlh postupne, priebežne, pravidelne žalobcovi spláca, pričom takto činila už aj pred začatím súdneho konania. Žalovaná je osobou v dôchodkovom veku s ťažkým zdravotným postihnutím. Poberá invalidný a vdovský dôchodok spolu vo výške 516 Eur mesačne. Okrem dlhu voči žalobcovi spláca aj početné dlhy vo vzťahu k iným veriteľom (F.. - č.l. 196 spisu). Po úhrade jednotlivých dlhov, ktorú uskutočňuje prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o. jej na živobytie zostáva mesačne suma cca 160 Eur, z ktorej hradí náklady spojené s bývaním, stravou a liekmi.
20. V porovnaní s možným ohrozením základných životných potrieb žalovanej s tým, že žalobca ako prevažne úspešná strana konania nebude mať nahradené trovy právneho zastúpenia, sa javí ako spravodlivé nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi. Odvolací súd bral pri rozhodovaní do úvahy aj možný dopad nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia na pomery žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi (vo výške 763,26 Eur) nie je spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho riadny chod, výkon podnikateľskej činnosti.
21. Súd prvej inštancie sa otázkou dôvodnosti aplikácie ust. § 150 O.s.p. nezaoberal. Odvolací súd má za to, že v danej veci je opodstatnené pri rozhodovaní o náhrade trov konania brať zreteľ na finančnú, sociálnu situáciu žalovanej ako aj jej postoj k veci ako na dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 150 O.s.p. (s účinnosťou od 01.07.2016 túto problematiku upravuje § 257 CSP). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že náhrada trov právneho zastúpenia sa žalobcovi nepriznáva.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, vzniklo jej tak právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Náhradu trov odvolacieho konania si však žalovaná neuplatnila, žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).