Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/196/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: F., zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanému D. J. nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, H., o zaplatenie sumy 190,12 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22.8.2016 č. k. 12C/72/2015-67 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a tiež zmluvu o úvere, a to z dôvodu poskytnutia povoleného prečerpania žalovanému na jeho bežnom účte do výšky úverového rámca 150,- eur. Zo strany žalobcu bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na jeho bežnom účte v roku 2010. Podľa dohody žalobca mal štvrťročne zasielať žalovanému výpisy z účtu a tiež bolo zistené, že odo dňa 25.7.2011 bo na účte žalovaného vedený debetný zostatok vo výške 62,75 eur. Následne v prospech účtu boli účtované iba úroky a poplatky. Žalobca úver zosplatnil až 30.9.2013. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca postupoval v zmysle ustanovení obchodných podmienok, a to pokiaľ ide o vyhlásenie splatnosti pohľadávok, avšak postupoval takto až s časovým odstupom dvoch rokov. Je zrejmé, že svoje právo dojednané v jeho prospech mohol žalobca realizovať už od 1.10.2011, teda dňom nasledujúcom po dni, keď žalovanému vystavil výpis z účtu a k uvedenému dňu mu už bola známa výška dlžnej sumy, ako aj dĺžka doby omeškania žalovaného. Súd takéto konanie žalobcu, keď až po dvoch rokoch odo dňa, keď bol žalovanému zaslaný výpis z účtu, teda od 30.9.2011, pričom už vtedy bolo žalobcovi zrejmé, že na účte žalovaného je debetný zostatok 62,75 eur, zosplatil úver až ku 30.9.2013, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za snahu žalobcu takýmto postupom do budúcna zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá by vzhľadom na dĺžku času do začatia konania bola premlčanou. Dospel tak k záveru, že žalobca už 1.10.2011 mal možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať splatenie celej pohľadávky. Z úradnej moci prihliadol na premlčanie nároku v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zosplatnenie úveru bolo možné uplatniť už 1.10.2011 a k uvedenému dňu stanoviť splatnosť úveru. Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 2.9.2014 a žaloba bola na príslušnom súde podaná až 17.2.2015, a teda po márnom uplynutí premlčacej doby, preto nárok žalobcu ako premlčaný súd prvej inštancie zamietol. Pokiaľ ide o uplatnené dlžné poplatky vo výške 80,- eur, ktoré si žalobca vyúčtoval za upomienky a výzvy v súlade s čl. III. Obchodných podmienok a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, súd považoval aj túto dohodu za takú, ktorá je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednanie tak vysokých poplatkov za upomienky vo výške 10,- eur a za výzvy vo výške 35,- eur nie je ničím ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov a poplatkov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ani

nepredložil doklady svedčiace o uskutočnení administratívnej činnosti, teda, že upomienky a výzvy boli žalovanému aj doručené, a preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si tiež náhradu vzniknutých trov konania. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Má za to, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôrazňuje, že žalovaný aktívne čerpal finančné prostriedky prostredníctvom povoleného prečerpania, ktoré riadne a včas nevrátil. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a uplatnenia neuhradenej pohľadávky súdnou cestou. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval, žalobca vyhlásil úver za splatný ku 30.9.2013. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko dospel k záveru, že začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu nastal 2.10.2011. Zdôrazňuje, že na základe poskytnutého kontokorentného úveru bol žalovaný oprávnený v prípade potreby prečerpať vlastné prostriedky na bežnom účte až do výšky úverového limitu 150,- eur, a to odo dňa 21.10.2010. Žalovaný aktívne využíval možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky, pričom primerane dochádzalo od začiatku poskytnutia úveru k jeho splácaniu vo forme dohodnutého úroku v mesačných zúčtovacích obdobiach, ako to vyplýva zo špecifikácie predloženej súdu. V období od 30.9.2011 došlo k vykonaniu úhrad žalovaným, ako aj k vyrovnaniu dlžnej pohľadávku ku dňu 30.4.2012. Následne žalovaný opätovne sa dostal do omeškania až s úhradou splátky splatnej k 31.12.2012. Až po tomto dátume nedošlo k vykonaniu žiadnych úhrad zo strany žalovaného, a preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 30.9.2013. Mimoriadna splatnosť celého úveru nastáva vyhlásením veriteľa. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní nároku. Zdôrazňuje, že začiatok plynutia premlčacej doby je nutné odvodzovať od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru, a teda od obdobia, kedy dlžníka vyzval veriteľ na úhradu celého dlhu. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

5. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, dňa 19.11.2004, uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb F... Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, vykonávanie platobných služieb a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu, pri vykonávaní obchodov. V zmysle čl. I. bod 1 zmluvy, banka sa zaviazala od 19.11.2004 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet s periodicitou výpisov z účtu štvrťročne poštou. Podľa bodu 2 tohto článku, majiteľ účtu sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov majiteľa účtu, úročí banka vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou.

7. Dňa 21.10.2010 žalobca oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti mu schválil povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 150,- eur. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania, výška úrokovej sadzby bola 16,90 % p.a. a sadzba úroku z omeškania 9 % ročne.

8. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu so zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prípade namietanej zmluvy ide o typovú zmluvu a neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná formulárová) treba

považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

9. Podľa žalobcu istina vo výške 62,75 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. Žalovaná suma ďalej pozostáva z nezaplatených úrokov v sume 25,57 eur, úrokov z omeškania vo výške 21,80 eur, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadnych úrokov, pričom žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania k 31.5.2011. Nezaplatené poplatky vo výške 80,- eur tvoria súčet poplatkov za upomienky.

10. Súd prvej inštancie správne zistil, vychádzajúc z predloženého výpisu z účtu žalovaného, že odo dňa 25.7.2011 je na účte žalovaného vedený debetný zostatok vo výške 62,75 eur, ktorý predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. V prospech účtu žalovaného boli následne účtované iba úroky a poplatky a podľa spomínaného výpisu z úverového účtu (č. l. 39) je zrejmé, že od 31.7.2011 žalovaný nevykonal žiadne úhrady, ktorými by zaplatil splátky istiny tohto úveru. Žalobca úver zosplatnil až ku dňu 30.9.2013.

11. Podľa čl. VI. a VII. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, klient bol počas celej doby trvania zmluvy a až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich povinný zabezpečiť na bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, mesačný obrat vo výške minimálne 50 % úverového limitu. Najmä v prípade pokiaľ klient bol v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, oznámením odoslaným klientovi banka bola oprávnená vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.

12. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že konanie žalobcu, ktorý až po dvoch rokoch, od kedy mal vedomosť o debetnom zostatku na účte žalovaného, zosplatnil úver, je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi súvisiace so snahou žalobcu takýmto postupom do budúcna zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá by inak už bola premlčanou. Posúdenie otázky, kedy žalobca mohol uplatniť prvýkrát svoje právo na plnenie voči žalovanému je potrebné s ohľadom na znenie § 101 Občianskeho zákonníka hodnotiť z hľadiska objektívneho. Z tohto pohľadu žalobcovi nič nebránilo pristúpiť k možnosti uplatňovať svoje právo na plnenie už od 1.10.2011, a teda po tom, čo žalovanému vystavil výpis z účtu a k uvedenému dňu mu bola známa výška dlžnej sumy a aj dĺžka doby omeškania žalovaného. Ako už bolo uvádzané, v súlade s čl. VII., Všeobecných obchodných podmienok, ak bol klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, oznámením odoslaným klientovi banka bola oprávnená vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení. Skutočnosť, že žalobca svoje oprávnenie nevyužil, resp. využil ho neskôr, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu (ak veriteľ môže požiadať dlžníka o splnenie), potom objektívne povedané, môže svoje právo aj vykonať.

15. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

16. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Taký postup žalobcu, ktorý ponechal po dobu 2 rokov bez povšimnutia neplnenie zmluvných povinností, teda poukazovanie splátok zo strany žalovaného a až následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu s ďalším príslušenstvom, je z pohľadu dobrých mravov v obchodných vzťahoch svojrázny a nemal by zostať bez odozvy v rozhodnutí všeobecného súdu (do pozor. nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 182/01 zo dňa 30.11.2001). V zhode s uvedeným odvolací súd konštatuje, že objektívne sa právo žalobcu (požadovať plnenie od žalovaného) mohlo vykonať po prvý raz dňa 1.10.2011, a to z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie náležite konkretizoval. Určenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie bolo správne. Premlčacia doba v zmysle § 100 uplynula 2.10.2014 a žalobca podal žalobu na súde až dňa 17.2.2015. Je zrejmé, že pri spotrebiteľskej zmluve je s ohľadom na znenie § 54 Občianskeho zákonníka dôvodné aplikovať ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Občianskom zákonníku a súd je povinný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, tzn., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Mcdo 13/2014). Oddiaľovanie zosplatenia úveru z debetného vzťahu má nepochybne ekonomický význam, pretože úročenie zo sporného debetného vzťahu je 16,90 %, kým úročenie pohľadávky po splatnosti zo zákona zodpovedá podstatne nižším úrokom z omeškania (8,50 %).

18. Podobne správnym spôsobom posúdil súd prvej inštancie aj žiadaný nárok žalobcu pokiaľ ide o priznanie poplatkov za upomienky a výzvy. Aj odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady takýchto administratívnych poplatkov nie je prijateľné, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch v rámci spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo nielen skutočné plnenie spotrebiteľovi, ale aby boli primerané. Tejto požiadavke proporcionality sporné poplatky prima facie nezodpovedajú možným nákladom spojeným s úkonmi, ako je upomenutie dlžníka. Aj preto súd neprijateľné (do pozor. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil tieto poplatky aj s ohľadom na ich výšku ako neprimerané. V tejto súvislosti možno poukázať i na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom zmysle, že sporné poplatky sú neprijateľné a nekorešponduje im žiadne plnenie, ktoré by bolo spotrebiteľovi na úžitok.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pre uvádzané dôvody žalobu ako neopodstatnenú zamietol, postupoval správne a odvolací súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil postupom podľa 387 ods. 1 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trov nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).