Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/57/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Lomas s. r. o., so sídlom Ďatelinova 10, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 157 640, zastúpený: JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanému: Atrium Relax, s.r.o., so sídlom Koceľova 8, Nitra, IČO: 36 656 364, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/44/2017 - 50 zo dňa 28. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/44/2017 - 50 zo dňa 28. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.04.2017, doručený súdu dňa 20.04.2017. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 20.04.2017 návrh, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým žiadal nariadiť, že žalovaný Átrium Relax, s.r.o., so sídlom Koceľova 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 656 364, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo 39103/N, je povinný sa zdržať užívania Vnútorného vybavenia, poskytnutia Vnútorného vybavenia do užívania akejkoľvek tretej osobe, akejkoľvek zmeny Vnútorného vybavenia, alebo akejkoľvek inej činnosti, ktorá by mala za následok opotrebenie alebo poškodenie Vnútorného vybavenia alebo ktorá by viedla k protiprávnemu stavu užívania veci inou osobou bez súhlasu vlastníka. Návrh odôvodnil tak, že žalovaný je majiteľom obchodného centra Relaxx, zapísaného v katastri nehnuteľností ako polyfunkčný objekt - WAW House Einsteinova 7, so súpisným číslom 3734, nachádzajúceho sa na Einsteinovej ulici v Bratislave, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 1 372 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v kat. území N., obec D. - m. č. N., okres D. C., evidovaného na LV č. XXXX. Časť Budovy pozostávajúcu z nebytových priestorov s podlahovou plochou 2 568,98 m2 nachádzajúcich sa na treťom až piatom nadzemnom podlaží Budovy a nebytových priestorov s podlahovou plochou 546 m2 nachádzajúcich sa na druhom nadzemnom podlaží Budovy, využívanú ako fitnes centrum a relaxačný klub (ďalej len "Priestory"), prenajímal Žalovaný spoločnosti Body Energy Club a.s. (ďalej len Body Energy). Táto spoločnosť využívala priestory na prevádzku fitnes centra a relaxačného klubu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.02.2013. Priestory boli vybavené technickými zariadeniami, vecami a vnútorným vybavením tak ako odkazuje na zoznam (v prílohe k návrhu). Uvedené vnútorné vybavenie bolo do priestorov dodané jednotlivými dodávateľmi na základe kúpnych, resp. zmlúv o dielo a objednávateľom, resp. kupujúcim bola spoločnosť ALES

STAV s.r.o. IČO: 45 271 194 (pôvodne INVA STAV s.r.o.). Vlastníctvo k vnútornému vybaveniu nadobudla uvedená spoločnosť priamo od jeho dodávateľov. Vnútorné vybavenie uvedená spoločnosť previedla dňa 01.08.2016 na základe kúpnej zmluvy na žalobcu. Vnútorné vybavenie bolo následne poskytnuté spoločnosti Body Energy, ktorá sa stala oprávneným držiteľom vnútorného vybavenia. Vedie sa spor medzi Body Energy a žalovaným na OS Nitra sp. zn. 10C/369/2016 ohľadne určenia platnosti výpovede zo dňa 13.05.2016 z nájomnej zmluvy. Spoločnosti Body Energy boli doručené výzvy na vypratanie priestorov. Spoločnosť Body Energy upozornila, že majiteľom vnútorného vybavenia sú tretie osoby. V ďalšom liste zo dňa 11.01.2017 (pozn. zrejme žalovaného, nie navrhovateľa) žalovaný vyhlásil, že vnútorné vybavenie (nadštandardné vybavenie) patrí jemu. Dňa 13.01.2017 zverejnila spoločnosť PREMIUM FIT s.r.o. IČO: 35 817 721 na svojom webe marketingovú správu o informujúcu o novootvorenom centre GOLEM v uvedených priestoroch so začiatkom prevádzky v máji 2017. Žalobca konštatoval potrebu predchádzať škodám nežiadal vydanie vnútorného vybavenia, ale zákaz užívania vnútorného vybavenia.

4. K osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery uviedol, že je nepochybne možne odôvodnene predpokladať, že vznik škody reálne hrozí, a že reálne škoda môže vzniknúť, a to z dôvodu, že skutočnosť, či sa spoločnosť Golem stane, alebo sa už stala novým nájomcom Priestorov (tým, že už je podpísaná nájomná zmluva, čo je veľmi pravdepodobné, nakoľko skutočnosť otvorenia novej prevádzky už spoločnosť Golem inzeruje ako istú vec) je s prihliadnutím na všetky okolnosti, predložené a predkladané nepriame dôkazy nutné považovať za preukázanú v tej úrovni, ktorú požaduje zákon na vydanie neodkladného opatrenia. Existuje vážna hrozba, že priestory začne v blízkej dobe užívať Golem, resp. že v priestoroch Budovy bude zriadená prevádzka fitnescentra, ktorú bude prevádzkovať osoba nemajúca akýkoľvek právny titul od vlastníka Vnútorného vybavenia (t. j. žalobcu) toto Vnútorné vybavenie používať. Zmyslom navrhovaného neodkladného opatrenia je práve poskytnúť vlastníkovi Vnútorného vybavenia (t. j. žalobcovi) ochranu a zabrániť neoprávnenému užívaniu vnútorného zariadenia tretími osobami. K spornému vlastníctvu uviedol, že žalovaný vyhlásil, že ide o jeho vlastníctvo vnútorného vybavenia, žalovaný odvodzuje svoje vlastníctvo od kúpnej zmluvy uvedenej vyššie. Vnútorné vybavenie je náchylnejšie k opotrebeniu a poškodeniu pri užívaní veci. K preukázaniu pravdepodobnosti úspechu v konaní vo veci samej uviedol, že je pravdepodobnejšie (aspoň 51 %) vlastníctvo žalobcu. Stranám ide o určenie vlastníckeho práva k vnútornému vybaveniu.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v tomto prípade sa žalobca "pred konaním vo veci samej" domáhal nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k označenému žalovanému (§ 60 . Žalobca, podľa názoru súdu prvej inštancie, dôvodne hodnoverne (relevantne smerujúco k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia) netvrdil a nepreukazoval skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu k žalovanému (§ 326 ods. 1 .

6. Posudzujúc žiadosť na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP, v časti samotného petitu odkazom na "vnútorné vybavenie" priestorov, by zrejme nebolo možné pre adresáta povinnosti vyplývajúceho z prípadného neodkladného opatrenia identifikovať konkrétne vybavenie bez toho, aby nahliadol do žalobcom predloženej prílohy k návrhu (č. 4). Uvedené tak podľa názoru súdu prvej inštancie nie je určiteľné bez pochybností. Súd prvej inštancie k uvedenej pochybnosti o dostatočnej konkretizácii "vnútorného vybavenia" dospel na základe toho, že priestory fitnes a relaxácie, v ktorých malo byť "vnútorné vybavenie", ktoré pôvodne podľa tvrdenia žalobcu oprávnene užívala spoločnosť Body Energy, mohlo byť vybavené podľa popisu činností fitnes aj napr. posilňovacími zariadeniami a podobne a tiež relaxačnými zariadeniami. Pokiaľ ide o relaxačné zariadenia (napr. bazén, sauny, masérska miestnosť sociálne zariadenia, recepcia, miestnosť aerobiku a pod.), tieto podľa názoru súdu prvej inštancie ani v prílohe č. 4 jednoznačne nepoukazujú, či ide o komplet zariadenia (napr.) sauny, alebo len vybavenia popísané ďalej (napr. elektroinštalácia atď.). V každej jednej položke prílohy 4 k návrhu je odkaz na dlažby, kompletnú elektroinštaláciu, sanitárne vybavenie, technické vybavenie, požiarnu signalizáciu, hasiace zariadene a kabeláže až po kabeláž ukončenú spotrebičom, resp. zásuvkou. Z uvedenej prílohy nemožno teda jednoznačne identifikovať iné vnútorné "vybavenie" ako vybavenie spomínanej elektroinštalácie. Ak sa pod položkou "Bio sauna" nachádza konkretizácia, že ide o kompletnú elektroinštaláciu s kabelážou (atď.), a pod položkou (napr.) "Technická miestnosť" tiež, že ide o kompletnú elektroinštaláciu (atď.), potom má súd prvej inštancie vážnu pochybnosť, či vnútorným vybavením je aj samotné zariadenie sauny, pretože potom technická miestnosť vnútorným vybavením byť nemôže. Systematika prílohy č. 4 k návrhu potom nie je podľa názoru súdu jednoznačná.

Nariadením neodkladného opatrenia v znení zákazu nakladania s "vnútorným vybavením" by podľa názoru súdu prišlo k neprimeranému zásahu do užívania "vnútorného vybavenia" nielen podľa tvrdení vo vlastníctve žalobcu, ale fakticky aj vo vzťahu k inému vybaveniu posilňovne a relaxačnej časti, ktoré nie sú v tvrdenom vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k vybaveniu fitnes žalobca konkrétne fitnes zariadenia nešpecifikoval, a tak nariadením takého neodkladného opatrenia by mohlo prísť k faktickému zákazu nakladania s akýmkoľvek vybavením, hoci aj pevne nezabudovaným, hnuteľným (napr. cyklotrenažér a pod.). Súd prvej inštancie teda bez pochýb nevedel identifikovať, či sa návrh týka napr. Bio sauny, a aj kompletnej elektroinštalácie tejto sauny, alebo len elektroinštalácie sauny, pretože napr. v ďalšom bode "Priestor aerobicu" je z logiky tvrdených skutočností zrejmé, že priestor, a teda časť nehnuteľnosti, nemôže byť vo vlastníctve žalobcu (ku ktorej nemôže smerovať zákaz užívania), pričom v ďalšom obdobne pokračuje popis kompletnej elektroinštalácie atď..

7. Súd prvej inštancie však podľa návrhu vzhliadol existenciu vybavenia dlažby, kompletnej elektroinštalácie, sanitárneho vybavenia, technického vybavenia, požiarnej signalizácie, hasiacich zariadení a kabeláže až po kabeláž ukončenú spotrebičom, resp. zásuvkou (ďalej len vybavenie) v jednotlivých miestnostiach a podlažiach, vo vzťahu ku ktorým posudzuje dôvodnosť návrhu.

8. Pre úspech žalobcu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia bude rozhodujúcim posúdiť hodnovernosť tvrdení vo vzťahu k základnému tvrdeniu o vlastníctve. Podľa názoru súdu, žalobca k vlastníctvu vybavenia neuviedol takú sumu tvrdených informácií, ktoré by vo svojom logickom súhrne mohli viesť k záveru o osvedčení vlastníctva vybavenia žalobcom ako predpokladu osvedčenia opísaných skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prvom rade je treba povedať, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádza vybavenie, ktoré podľa tvrdení žalobcu sú vybavením fitnes a relaxačných miestností. Z charakteru vybavenia (elektroinštalácia, sanitárne vybavenie a pod.) a ich podstaty mal súd pochybnosť o tom, že tieto sú vo vlastníctve inej osoby ako vlastníka. Ak žalobca tvrdil, že žalobca vybavenie poskytol do užívania Body Energy, potom je na mieste otázka, kto poskytoval spoločnosti Body Energy do oprávneného užívania vybavenie pred výpoveďou nájmu, resp. doručením žiadosti o vypratanie priestorov. Uvedené tvrdenia o subjekte, ktorý umožňoval spoločnosti Body Energy oprávnene užívať "vnútorné vybavenie" bolo pre žalobcu dosiahnuteľné. Záver súdu o dosiahnuteľnosti informácii a možnosti predložiť dôkazy žalobcom pramení zo skutočnosti, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti Body Energy vyplýva, že členom dozornej rady je JUDr. Karol Spišák, právny zástupca žalobcu. Taktiež je na mieste prihliadnuť k skutočnosti, že zo zoznamu dodávateľov na základe zmlúv o dielo, resp. kúpnych zmlúv objednávateľa Ales Stav (predtým INVA STAV) vyplývalo, že uvedené obchody museli byť realizované pred alebo v období rokov 2010, resp. 2011. Je potom otázka aké postavenie mal objednávateľ Ales Stav k žalovanému ako vlastníkovi predmetných priestorov, a kto nadobúdal vlastnícke právo k vybaveniu (dodaním kúpou alebo vykonaním diela). Vzhľadom na odstup času (od rokov 2010-2011 do dneška) sa súdu javí ako menej pravdepodobné, že za celé obdobie si žiadnym spôsobom spoločnosť Ales Stav hodnotu svojho vlastníctva v cudzej nehnuteľnosti neuplatňovala u vlastníka nehnuteľnosti alebo u oprávneného užívateľa. Ak to tak bolo, že si neuplatňovala, čo samozrejme mohla, potom podľa názoru súdu absentuje rozumné vysvetlenie, ktoré mohol žalobca v návrhu produkovať a doložiť. Uvedené informácie boli pre žalobcu dosiahnuteľné, keďže ako tvrdil, uvedené vybavenie od Ales Stav kúpil v roku 2016. Informácie hodnoverne objasňujúce rozhodujúce skutočnosti mohli byť zo strany žalobcu uvedené aj vo vzťahu k nájomnému vzťahu spoločnosti Body Energy a žalovaného, minimálne v rovine obsahu práv a povinností vyplývajúce zo zmluvy o nájme, ktorá mohla obsahovať ustanovenia o užívaní "vybavenia". Uvedenú zmluvu mohol (ak išlo o písomnú zmluvu) žalobca, pre dosiahnutie hodnoverného osvedčenia vlastníctva k vybaveniu súdu doložiť. Uvedené vybavenie (dlažby, elektroinštalácie atď.) sa javí ako súčasť stavebných prvkov nehnuteľnosti, ktoré boli uvedeným spracované.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyššie uvedeným nespochybňuje tvrdené vlastníctvo žalobcu k tvrdenému vnútornému vybaveniu, uvedené vlastníctvo však týmto ani neurčoval. Súd v zásade len konštatoval nedostatočné (z pohľadu hodnovernosti) osvedčenie rozhodujúcej skutočnosti (vlastníctva) na účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a úspešnej strane ich náhradu nepriznal z dôvodu, že jej nevznikli.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd neodkladné opatrenie nariadi. Poukázal na to, že vnútorné vybavenie je určené jeho názvom a popisom priestoru a miestnosti, v ktorej sa nachádza. Pri osobnej obhliadke Priestorov označených v prílohe k Návrhu je jednoznačne možné určiť, ktoré veci patria do Vnútorného vybavenia. Žalobca nemal v čase podania návrhu prístup do Priestorov, v ktorých sa vnútorné vybavenie nachádza, a preto nemohol vytvoriť dokumentáciu, ktorá by obsahovala presnejšiu špecifikáciu jednotlivých predmetov spadajúcich do Vnútorného vybavenia. Žalobca teda nemohol identifikovať jednotlivé predmety podľa sériových čísel ani vytvoriť fotodokumentáciu s označením jednotlivých častí Vnútorného vybavenia. Mal ta to, že identifikácia vnútorného vybavenia obsiahnutá v návrhu je identifikáciou predmetov v maximálnej možnej miere, ktorá je objektívne dostupná žalobcovi v čase podania návrhu a je neprimerané požadovať v tejto situácii, aby sa vnútorné vybavenie dalo identifikovať „od stola“. Vnútorné vybavenie tak ako je špecifikované v návrhu, je určiteľné a petit návrhu je vykonateľný. Ďalej uviedol, že v návrhu na základe faktúr jednotlivých dodávateľov jednoznačne preukázal, že dodávatelia dodali Vnútorné vybavenie spoločnosti INVA STAV. Ďalej v návrhu preukázal, že v roku 2016 došlo ku kúpe Vnútorného vybavenia od spoločnosti INVA STAV žalobcom. Žalobca považuje za dôležité súd upozorniť, že právny zástupca a žalobca sú samostatné subjekty. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu vykonáva funkciu člena dozornej rady Body Energy, je irelevantná pre spor vedený medzi žalobcom a žalovaným. Súd nemôže očakávať od právneho zástupcu žalobcu, že nebude rešpektovať práva spoločnosti Body Energy a bude pri výkone funkcie člena jej dozornej rady zbierať a zabezpečovať dôkazy za účelom výkonu povolania advokáta. Ďalej konštatoval, že jednotlivé predmety patriace do Vnútorného vybavenia jednoznačne neboli spojené s hlavnou vecou, teda Budovou tak, že by pri ich odstraňovaní došlo k poškodeniu budovy ako takej. Je nanajvýš obtiažne predstaviť si situáciu, keď by pri odstraňovaní kachličky tvoriacej súčasť dlažby uvedenej v zozname Vnútorného vybavenia alebo odstránenie drvenej dosky tvoriacej podlahu v saune došlo k poškodeniu budovy. Žalobca má preto za to, že Vnútorné vybavenie má takú nepatrnú doplňujúcu povahu k hlavnej veci, že nie je možné naplniť podmienku poškodenia hlavnej veci pri odstraňovaní Vnútorného vybavenia. Nie je splnená podmienka na to, aby sa Vnútorné vybavenie stalo súčasťou hlavnej veci. Hlavná vec, teda Budova bola skolaudovaná ako polyfunkčná budova. Odstránenie napríklad vybavenia sauny, ktoré sa nachádza vo vnútornom vybavení žiadnym spôsobom neznižuje možnosť užívať budovu na jej skolaudovaný účel.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s § 379, § 380, § 381 a § 383 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

19. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania ako aj po skončení konania.

22. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 obsahuje demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

23. Odvolací súd konštatuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie exekúcie, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní však neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Odvolaní súd zdôrazňuje, že použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak sú na jeho nariadenie splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu na nariadenie neodkladného opatrenia

v tomto prípade nie sú splnené podmienky, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že žalobca dostatočne neosvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii „Vnútorného vybavenia“ priestorov podľa petitu návrhu, čo vedie k nedostatočnej určiteľnosti predmetu neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek pochybností. Nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že nemal v čase podania návrhu prístup do Priestorov, v ktorých sa vnútorné vybavenie nachádza, a preto nemohol vytvoriť dokumentáciu, ktorá by obsahovala presnejšiu špecifikáciu jednotlivých predmetov spadajúcich do Vnútorného vybavenia, teda nemohol identifikovať jednotlivé predmety podľa sériových čísel ani vytvoriť fotodokumentáciu s označením jednotlivých častí Vnútorného vybavenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobca) musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie exekúcie, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí preto riadne špecifikovať to, čo nariadením neodkladného opatrenia sleduje tak, aby rozhodnutie súdu bolo v konečnom dôsledku vykonateľné. Žalobca mal zároveň za to, že identifikácia vnútorného vybavenia obsiahnutá v návrhu je identifikáciou predmetov v maximálnej možnej miere, ktorá je objektívne dostupná žalobcovi v čase podania návrhu a je neprimerané požadovať v tejto situácii, aby sa vnútorné vybavenie dalo identifikovať „od stola“. Práve identifikácia „vnútorného vybavenia“ , (podľa názoru žalobcu v maximálnej možnej miere), nie je dostatočná na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Správne súd prvej inštancie uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v znení zákazu nakladania s "vnútorným vybavením" by došlo k neprimeranému zásahu do užívania "vnútorného vybavenia" nielen podľa tvrdení vo vlastníctve žalobcu, ale fakticky aj vo vzťahu k inému vybaveniu posilňovne a relaxačnej časti, ktoré nie sú v tvrdenom vlastníctve žalobcu. Nie je teda možné súdu bez pochýb identifikovať akého vybavenia sa návrh týka. Správne súd prvej inštancie podľa návrhu vzhliadol existenciu vybavenia dlažby, kompletnej elektroinštalácie, sanitárneho vybavenia, technického vybavenia, požiarnej signalizácie, hasiacich zariadení a kabeláže až po kabeláž ukončenú spotrebičom, resp. zásuvkou (ďalej len vybavenie) v jednotlivých miestnostiach a podlažiach, vo vzťahu ku ktorým posudzoval dôvodnosť návrhu. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil vlastníctvo k vybaveniu ako predpokladu osvedčenia opísaných skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Nestačí len poukaz na to, že v roku 2016 došlo ku kúpe „Vnútorného vybavenia“ od spoločnosti INVA STAV žalobcom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s tvrdeniami súdu prvej inštancie. Nie je to nespochybňovanie tvrdeného vlastníctva žalobcu k vnútornému vybaveniu. Žalobca v zásade len nedostatočne (z pohľadu hodnovernosti) osvedčil rozhodujúce skutočnosti (vlastníctva) na účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ostanými námietkami žalobcu, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol podľa § 387 ods. 1 a 2 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil ako vo výroku vecne správne.

25. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že plne úspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko mu žiadne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.