Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/235/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Śoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, O., o zaplatenie 2 286,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.1.2017, č.k. 39C/189/2016-51, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách konania) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 244,76 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a napokon vyslovil, že ani jedna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Výrok o zastavení konania právne odôvodnil § 145 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že prihliadol na dispozičný procesný úkon žalobcu urobený pred pojednávaním súdu .

3. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods.1, 2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 192/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., keď za opodstatnený posúdil nárok vo výške 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. po konštatovaní, že žiadna zo strán nemala v súdnom konaní plný úspech.

5. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 39,70 %. Namietol, že i napriek tomu, že v konaní bol v spore v prevažnej časti úspešný (v rozsahu 39,70% čistého úspechu), súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal a o tejto otázke rozhodol v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrený v ust. § 255 C.s.p.. Správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi ako prevažne úspešnejšej sporiacej sa strane prináleží náhrad trov konania vo výške 39,70% pri priznaní sumy 1 597,20 eur s príslušenstvom zo žalovaných 2 286,54 eur s príslušenstvom.

6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výroku o trovách konania je dôvodné.

8. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2014 sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2 286,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.1.2012 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 27.1.2017 (čl. 40) žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 244,76 eur predstavujúcej poplatky a zmluvné pokuty a trval na nároku o zaplatenie sumy 2 041,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 2 041,78 eur od 7.1.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.1.2017, č.k. 39C/189/2016-51 zastavil konanie v časti o zaplatenie 244,76 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 597,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 597,20 eur od 7.1.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania konštatuje, že v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore (§ 255 C.s.p.) aj zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 C.s.p., ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku, pričom zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t.j. na strane žalobcu aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a na strane žalovaného aj splnenie dlhu po podaní žaloby.

12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. Ak je v petite uplatňovaných viacero samostatných nárokov, úspech žalobcu ohľadom jedného (niektorého) nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania súvisiacich s ďalším (iným) nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2011, sp.zn. 6 MCdo 19/2010, v ktorom okrem iného Najvyšší súd konštatuje, že: „Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). ..V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.... Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenia konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“

13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; predovšetkým tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúcej sa k napadnutému výroku o trovách konania je odvolací súd nútený konštatovať, že toto uvedeným požiadavkám nevyhovuje.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, či vôbec a s akým výsledkom súd prvej inštancie vyhodnocoval otázku procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania v

časti o zaplatenie sumy 244,76 eur (v ktorej bolo konanie zastavené). Vzhľadom k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku o trovách konania nie je možné ani zistiť, na základe akej úvahy súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žiadna z pomerne úspešných strán sporu nemá právo na náhradu trov konania“. Je treba zdôrazniť, že takýto výrok rozhodnutia je namieste len v prípade, ak bol úspech a neúspech strán v spore (približne) rovnaký a právne neudržateľné je jeho odôvodnenie tým, že „žiadna zo strán nemala v súdnom konaní plný úspech“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v časti vzťahujúcej sa k prijatému výroku o trovách konania nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil, prijatý výrok je nezodpovedajúci priebehu konania, čím je naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

15. Za tohto stavu odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom rozhodol o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom má povinnosť vyporiadať sa otázkou procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 244,76 eur, následne zistiť a ustáliť mieru úspechu sporových strán vo veci postupom uvedeným v ods. 11,12 tohto rozhodnutia a odôvodniť prijatý výrok o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie bolo jasné, presvedčivé a zrozumiteľné (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p). V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).