Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-3-2022.pdf
PDF · 110.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobkyne: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, R. - Z., proti žalovanej: B. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 500,-€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,-€ od 21.12.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.000,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 20.12.2021 do zaplatenia. 2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 21.12.2022 zomrel otec strán sporu a žalovaná po jeho smrti vybrala z jeho bankového účtu sumu 1.000,- eur. K disponovaniu s účtom mala plnomocenstvo od zosnulého otca. Dedičské konanie po otcovi bolo ukončené vydaním uznesenia sp.zn. 11D/12/2021 zo dňa 13.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021. Na základe dedičskej dohody žalobkyni pripadol aj zostatok na účte otca v sume 1.364,69 eur, avšak žalobkyni po zrušení účtu banka poslala len sumu 358,69 eur. Až v tomto momente žalobkyňa zistila, že niekto po otcovej smrti vybral z účtu peniaze. Následne si vyžiadala výpis z účtu, z ktorého zistila, že dňa 22.12.2020 žalovaná vybrala z účtu peniaze. Na základe toho žalovanú vyzvala listom zo dňa 14.12.2021 s výzvou na vrátenie sumy 1.000,- eur, avšak list od žalovanej sa vrátil žalobkyni ako neprevzatý v odbernej lehote. Žalobkyňa má za to, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila.
3. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaná podala včas odôvodnený odpor, a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu. V odpore žalovaná uvádzala, že otec - poručiteľ bol umiestnený v domove sociálnych služieb, kde bolo potrebné uhrádzať aj jeho vedľajšie výdavky, čo zabezpečovala žalovaná. V októbri 2020 mal otec na účte len malú sumu peňazí, a preto sa žalovaná a jej brat dohodli, že otcovi obaja prispejú sumou po 500,- eur. Žalovaná však kúpila otcovi v tom čase aj oblečenie a lieky, preto žalovaná na účet vložila dňa 27.10.2020 sumu 300,- eur a brat vložil dňa 26.10.2020 sumu 500,- eur. Tiež žalovaná a brat uhradili náklady na pohreb otca, každý po polovici, na ktorú sumu si v dedičskom konaní neurobili nárok. Žalovaná uviedla, že notárka ich upozornila, že z účtu bola po smrti poručiteľa vybratá suma 1.000,- eur, ale povedala, že to nie je nutné riešiť, lebo si nikto neuplatnil náhradu pohrebných nákladov. Sestra sa potom aj vzdala odvolania a teda s tým musela byť uzrozumená. Okrem toho žalovaná sa zriekla v prospech žalobkyne aj svojej 1/3 dedičstva a žalobu preto považuje za nedôvodnú. Žalovaná považovala
žalobu za nedôvodnú, lebo peniaze, ktoré z účtu otca vybrala, boli jej a jej brata, ktorému aj sumu 500,- eur odovzdala.
4. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Potvrdila, že otec nemal na účte pred smrťou dostatok peňazí napriek tomu, že v roku 2019 predal dom, v ktorom býval. Hoci dom predal za 80.000,- eur, na účet z toho mu prišlo len 5.000,- eur a žalobkyňa sa domnieva, že zvyšok kúpnej ceny si rozdelila žalovaná a brat. Mala za to, že žalovaná nemala dôvod siahať na účet poručiteľa, ktorý bol dedičským rozhodnutím pridelený jej. Notárka nevedela, že z účtu boli po smrti vybraté peniaze, pričom notárka jej pred podaním žaloby vysvetlila, že ona pracuje s údajmi o zostatku na účte ku dňu smrti. Notárka, banka aj advokát jej povedali, že na výber prostriedkov z účtu žalovaná právo po smrti otca nemala. Plnomocenstvo, ktoré mala žalovaná na disponovanie s prostriedkami na účte, zaniklo smrťou splnomocnenca. Žalovaná mala preto banke oznámiť úmrtie otca a nemala právo po smrti z účtu hocičo vyberať. Peniaze, ktoré vybrala, nepatrili ani žalovanej ani bratovi.
5. Žalovaná v duplike potvrdila, že vybrala sumu 1.000,- eur z účtu otca, ale sumu 800,- eur vložili na účet otca pred jeho smrťou ona a jej brat a navyše s bratom zaplatili pohreb otca, na ktorý žalobkyňa ani neprispela.
6. Súd vytýčil pojednávanie na deň 26.05.2022, na ktoré sa dostavila žalobkyňa aj žalovaná. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, pretože ani žalovaná ani brat jej peniaze ešte nevrátili. Uviedla, že keď zistila, že na účte peniaze chýbajú, volala notárke a ona povedala, že nevedela o tom, že peniaze boli vybraté po smrti poručiteľa. Za života sestra a brat nadobudli nehnuteľnosti, z ktorých ona nevidela ani euro. Ona nezískala nič, hoci sa o otca starala. Uviedla, že nevedela, že z vybratej sumy 1.000,- eur bola suma 500,- eur odovzdaná bratovi a že si 500,- eur nechala žalovaná. Žalovaná trvala na tom, že notárka ich na výber z účtu upozornila, žalovaná aj vtedy povedala, že 500,-eur zložil brat a 300,- eur ona ešte pred smrťou otca na úhradu potrieb v domove dôchodcov. Navyše v dedičskom konaní s bratom nežiadali náhradu nákladov na jeho pohreb a notárka povedala, že v takom prípade je to v poriadku, že sa má za to, že tieto peniaze, ktoré boli vybraté, boli použité na pohreb. Ona sa vzdala v prospech žalobkyne svojej 1/3 a ešte jej dala aj s bratom na poplatok notárovi. Potvrdila, že nehnuteľnosť otec previedol na žalovanú a jej brata, pretože sa vyjadril tak, že si neželá, aby žalobkyňa po ňom niečo dostala. Zotrvala vo zvyšku na všetkom, čo už písomne uviedla. Po tom, čo peniaze z bankového účtu vybrala, sumu 500,- eur odovzdala bratovi M. a 500,- eur si ponechala. Brat v októbri 2020 vložil na účet 500,-eur a ona 300,-eur, tak sa s bratom dohodli. Ona platila menej, pretože otcovi nakúpila to, čo potreboval - hygienické, oblečenie, potraviny a lieky a o to menej potom ona otcovi dala na účet. Žalovaná len fyzicky peniaze z účtu vybrala, ale polovicu odovzdala bratovi, aby ten dostal naspäť to, čo tam on vložil. Doplnila, že s otcom neboli dohodnutí tak, že im tie peniaze vráti, ak by bol býval žil. On im ani nemal z čoho vrátiť. Oni boli s bratom dohodnutí tak, že keď otcovi bude chýbať, tak mu s bratom doplatia oni dvaja na úhradu jeho potrieb. Ale keďže po smrti na úhradu jeho potrieb už nebolo peniaze treba, tak si ich zobrali obaja späť.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11D/12/2021 zo dňa 13.10.2021 právoplatného dňa 13.10.2021 vyplýva, že poručiteľ B. K. (otec žalobkyne a žalovanej) zomrel dňa 21.12.2020. V zmysle právoplatného dedičského rozhodnutia účet poručiteľa č. SK32 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Poštovej banke, a.s. ku dňu smrti zo zostatkom na účte 1.364,69 eur nadobudla v celosti žalobkyňa.
9. Z výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke, a.s. na meno B. K. (poručiteľ) IBAN: SK32 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo zistené, že z ostatok na účte k 21.12.2020 (deň smrti poručiteľa) bol v sume 1.364,69 eur. Tiež z neho vyplýva, že dňa 22.12.2020 žalovaná vybrala z účtu sumu 1.000,- eur. Po odčítaní poplatku za zrušenie účtu k dňu zrušenia účtu (30.11.2021) bol na účte zostatok 358,69 eur.
10. Z výpisu z účtu č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 26.10.2020 bola z tohto účtu prevedená suma 500,- eur na účet A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet poručiteľa B. K.). Z výpisu z účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 27.10.2020 bola z tohto účtu vedeného na meno žalovanej prevedená suma 300,- eur na účet A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet poručiteľa B. K.).
11. Žalovaná predložila prehľad platieb za lieky, prepravu a potraviny na meno B. K. od 11/2019 do 10/2020 v sume 291,44 eur a 185,37 eur. B. K. - otec strán sporu bol na základe rozhodnutia Obce V. zo dňa 23.05.2018 odkázaný na sociálnu službu poskytovanú v zariadení pre seniorov so zaradením do V. stupňa odkázanosti.
12. Žalovaná predložila doklady preukazujúce úhradu pohrebných nákladov v sume 214,- eur (doklad vstavený Z. K.- DALIA zo dňa 03.01.2021) a faktúru na sumu 214,- eur vystavenú totožným dodávateľom zo dňa 03.01.2021. Ďalej predložila od totožného dodávateľa prehľad zakúpených pohrebných služieb v sume 334,- eur. Doložená bola objednávka žalovanej na pohrebné služby z 22.12.2020 v sume 93,50 eur. Tiež predložila pokladničný doklad z Pohrebníctva DVONČ spol. s. r.o. zo dňa 23.12.2020 v sume 93,50 eur. 13. Výzvou zo dňa 13.12.2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 1.000,- eur, ktoré je predmetom sporu, pričom zásielka sa vrátila od žalovanej ako neprevzatá v odbernej lehote (z adresy, na ktorej si žalovaná preberá písomnosti v tomto spore) dňa 04.01.2022.
14. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur na tom skutkovom základe, že jej ako jedinej dedičke v dedičskom konaní po otcovi strán sporu (poručiteľovi) pripadol zostatok na bankovom účte poručiteľa ku dňu smrti v sume 1.364,69,- eur, avšak z dôvodu, že deň po smrti poručiteľa vybrala žalovaná z tohto účtu sumu 1.000,- eur, žalovaná sa na úkor žalobkyne o túto sumu bezdôvodne obohatila. Žalovaná nepopierala, že deň po smrti otca strán sporu vybrala z jeho účtu sumu 1.000,- eur, ale tvrdila, že vybrala peniaze, ktoré na účet otca pred jeho smrťou vložila ona (300,- eur) a brat strán sporu (500,- eur), a teda len si vzali obaja späť to, čo bolo ich. Tiež sa žalovaná bránila tým, že 500,- eur, ktoré na účet otca vložil jej brat, vybrala pre neho, a teda peniazmi disponuje brat. Tiež na svoju obranu uviedla, že ona sa vzdala v prospech žalobkyne svojho podielu na dedičstve a tiež ona s bratom hradili náklady na pohreb otca, na ktoré si v dedičskom konaní nárok neurobili a na úhrade ktorých sa žalobkyňa nepodieľala.
16. Žalobkyňa si žalobou voči žalovanej uplatnila bezdôvodné obohatenie v sume svojho dedičského podielu na zdedenej finančnej sume uloženej ku dňu smrti na bankovom účet poručiteľa - otca. V dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi - otcovi strán sporu, sa žalobkyňa stala ako dedička nadobúdateľom finančnej sumy uloženej na osobnom účte poručiteľa v Poštová banka, a.s. vo výške 1.364,69 eur v celosti. Vyplatená jej však bola len suma 358,69 eur. Súd mal v konaní preukázané, že sumu vo výške 1.000,- eur fyzicky vybrala z predmetného osobného účtu žalovaná dňa 22.12.2020, teda deň po smrti poručiteľa. Prijímateľom sumy vo výške 500,- eur bol brat žalovanej a prijímateľom sumy vo výške 500,- eur bola žalovaná, ktorá si túto sumu aj ponechala pre seba. Skutočnosť, že žalovaná vybrala pre seba sumu 500,- eur a doposiaľ žalobkyni ako osobe, ktorá v celosti zdedila túto sumu, nevyplatila ani časť, zakladá na jej strane bezdôvodné obohatenie v sume 500,- eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka a toto bezdôvodné obohatenie musí vydať žalobkyni.
17. Žalovaná nebola oprávnená (bez vzájomnej dohody všetkých dedičov) vybrať túto sumu po smrti svojho otca pre seba. Ak sa bránila tým, že ide o sumu, ktorá patrila jej, pretože ju mala vložiť na účet otca pred jeho smrťou a po smrti si teda vzala len to, čo bolo jej, uvedené nie je spôsobilé privodiť jej úspech v tejto časti žaloby. Ako sama žalovaná uviedla, síce boli vložené z jej strany prostriedky na účet otca - poručiteľa pred jeho smrťou, avšak táto suma bola pre poručiteľa darom. Žalovaná (ani jej brat) neboli dohodnutí s poručiteľom, že by tieto peniaze mal im niekedy vrátiť, ale peniaze poručiteľovi boli odovzdané do voľnej dispozície bezodplatne na úhradu jeho potrieb. Žalovaná peňažné prostriedky za života poručiteľa darovala mu na úhradu jeho potrieb, tieto mu odovzdala formou prevodu na účet, a preto tieto sa na základe darovacej zmluvy (ktorá nemala písomnú formu, ale túto nemusí v tomto prípade mať, lebo ide o hnuteľnú vec) stali ako dar výlučným vlastníctvom poručiteľa. Ku dňu smrti teda peniaze patrili poručiteľovi a nie žalovanej, ani inej osobe, a preto aj správne boli predmetom dedenia. Žalovaná teda nemala právo si výberom z účtu „vziať to, čo je jej“, pretože tieto peniaze jej z dôvodu, že ich darovala poručiteľovi za jeho života, už nepatrili. Darovaním stratila k nim žalovaná svoje vlastníctvo. Navyše, sama uviedla, že na účet poručiteľa previedla ona zo svojich prostriedkov len sumu 300,- eur, pričom po smrti poručiteľa si vybrala a ponechala sumu 500,- eur, a teda napokon si vybrala z účtu poručiteľa sumu väčšiu, než predstavoval jej finančný dar, ktorý poskytla svojmu otcovi. V rozsahu 200,- eur teda tieto prostriedky uložené ku dňu smrti poručiteľa na jeho účte, nikdy ani neboli jej vlastníctvom (táto skutočnosť preukázaná nebola). Je irelevantné, že suma 200,- eur vybratá z účtu pre žalovanú, mala byť akýmsi peňažným „ekvivalentom“ vecných darov darovaných poručiteľovi zo strany žalovanej za jeho života (oblečenie, lieky, atď). Akékoľvek dary darované žalovanou jej otcovi za jeho života, či už vecné dary alebo finančné dary, stali sa ich odovzdaním otcovi, jeho vlastníctvom, čím žalovaná k týmto veciam vlastníctvo stratila. A preto neobstojí tvrdenie, že si vzala len späť svoje vlastníctvo v tejto sume. Žalovaná nebola oprávnená po smrti vybrať a ponechať si sumu 500,- eur, nakoľko išlo o majetok poručiteľa, ktorý sa ako predmet dedenia po ňom, stal na základe právoplatného dedičského rozhodnutia vlastníctvom žalobkyne. V konaní nebolo preukázané, že by táto suma bola vybratá žalovanou s tým, aby si túto sumu ponechala, na základe dohody všetkých dedičov, keď žalobkyňa poprela tvrdenia, že by o tejto skutočnosti vedela (uviedla, že sa to dozvedela až po vydaní dedičského rozhodnutia pri jednaní s bankou), alebo, že by s týmto konaním žalovanej žalobkyňa súhlasila. Žalovaná teda nepreukázala existenciu dohody všetkých dedičov o nakladaní s týmto predmetom dedenia konkrétnym spôsobom. Ak sa suma 500,- eur žalobkyni ako dedičke tejto čiastky nedostala z dôvodu, že v rozpore s právom tieto prostriedky si privlastnila žalovaná, žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré získala na úkor žalobkyne. Je irelevantné, či notár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľovi vedel alebo nevedel o výbere po smrti poručiteľa. Dedí sa podľa zákona všetko to, čo je vlastníctvom poručiteľa ku dňu jeho smrti. Prostriedky v sume 500,- eur, ktoré si žalovaná vybrala pre seba, boli ku dňu smrti vlastníctvom poručiteľa, boli prededené a notárka (bez ohľadu na neskoršiu - deň po smrti vykonanú dispozíciu s nimi) musela tieto do dedičstva zahrnúť (aj keď sa na účte v čase vydania dedičského rozhodnutia nenachádzali). Rozhodujúci je totiž na ustálenie masy dedičstva vždy deň smrti poručiteľa a ak sa dedičovi nedostane (napr. pre dispozíciu iného dediča s predmetom dedenia bez súhlasu zvyšných dedičov) toho, čo na základe právoplatného dedičského rozhodnutia zdedil, je potom na ňom, aby si uplatnil nárok voči tomu, kto na jeho úkor predmet dedenia získal, alebo kto mu ho zadržuje.
18. Žalovaná na svoju obranu tiež uvádzala, že žalobkyňa by nemala mať nárok na žalovanú sumu z dôvodu, že žalovaná sa v jej prospech vzdala na základe dedičskej dohody svojho dedičského podielu. Súd uvádza, že uvedené nie je rozhodujúce. Súd v tomto spore vychádza z právoplatného dedičského rozhodnutia, ktoré záväzne vymedzuje rozsah dedičstva a aj osobu, ktorá dedičstvo nadobudla ( v tomto
prípade žalobkyňa v celosti získala zostatok na účte poručiteľa v sume zloženej na účte ku dňu smrti) a posudzuje, či reálne túto sumu žalobkyňa získala a ak nie, kto na jej úkor túto sumu vo vlastníctve má a z akého dôvodu. Súd nemôže vychádzať pre účely tohto sporu z toho, kto by čo bol býval z dedičstva získal, ak by nebola uzatvorená a schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, teda nemôže vychádzať z toho, že by všetci traja dedičia (žalobkyňa, žalovaná a ich brat) - deti poručiteľa mali mať svoj podiel na každej veci z dedičstva. Pre súd je právoplatné rozhodnutie o spôsobe vyporiadania dedičstva záväzné a posudzuje preto len to, či táto dohoda bola naplnená alebo nie. Napokon žalovaná na dedičskú dohodu v takom znení, ako bola schválená notárom ako súdnym komisárom, pristúpiť nemusela.
19. Na svoju obranu žalovaná tiež uvádzala, že sa žalobkyňa nepodieľala na zaplatení nákladov na pohreb poručiteľa, ktoré hradila žalovaná a jej brat, vo vzťahu ku ktorým doložila aj pokladničné doklady a faktúry. Súd ale uvádza, že uvedené tiež nie je spôsobilé zbaviť žalovanú povinnosti vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaná na jej úkor získala. Úhrada pohrebných nákladov totiž nesúvisí s nárokom žalobkyne na dedičstvo, ktoré nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Ide o dva rôzne nároky, ktorá sa navzájom nepodmieňujú ani nevylučujú a sú na sebe nezávislé. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Žalovaná ale v tomto konaní neuplatnila riadne nárok voči žalobkyni na to, aby jej táto zaplatila časť na ňu pripadajúcich nákladov na pohreb. Vrámci svojej obrany iba uvádzala, že ona s bratom platila náklady a žalobkyňa nie, avšak neuplatnila si v tomto konaní nárok na ich zaplatenie voči žalobkyni (vzájomnou žalobou), resp. ani neuplatnila svoju pohľadávku voči žalobkyni na započítanie (započítacia námietka). Jej písomné a ústne prejavy nesmerovali k uplatneniu pohľadávky voči žalobkyni v tomto spore, takúto vôľu v tomto konaní neprejavila. Žalovaná ani neuviedla, v akej konkrétnej sume náklady na pohreb vznikli a akú časť by prípadne voči žalobkyni mienila v tomto konaní uplatniť, predložila len doklady, z ktorých náklady na pohreb vyplývajú, z ktorých však súd nemôže za žalovanú vyvodzovať nároky, ktoré sama riadne neuplatnila. Súd preto v tomto konaní na prípadné pohľadávky žalovanej proti žalobkyni nemohol prihliadnuť, pretože neboli uplatnené (ani vyčíslené, ani skutkovo riadne zdôvodnené a nebola ani prejavená vôľa na ich uplatnenie proti žalobkyni práve v tomto spore).
20. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobkyni proti žalovanej priznal sumu 500,- eur, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná túto sumu žalobkyni čo i len čiastočne zaplatila. Uplatnila si aj úroky z omeškania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom, kde by si boli strany dohodli, resp. kde by bola inak určená splatnosť, preto treba splatnosť a okamih omeškania posudzovať v kontexte § 563 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 13.12.2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.000,- eur s lehotou na plnenie do 20.12.2021. Výzvu si žalovaná neprevzala v odbernej lehote, pričom však bola doručovaná na adresu žalovanej, na ktorú aj v tomto spore žalovanej súd odosiela písomnosti a na ktorej si ich žalovaná preberá. Výzva sa tak dostala do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá mala možnosť sa s obsahom výzvy oboznámiť. Ak lehota na plnenie bola určená do 20.12.2021 (tj. tento deň bol posledným dňom na plnenie), žalovaná sa dostala do omeškania dňom 21.12.2021. Súd preto úroky z omeškania priznal až od tohto dňa a nie od 20.12.2021, a preto vo zvyšku (za deň 20.12.2021) žalobu v časti úrokov z omeškania z tejto sumy zamietol. Uplatnená výška úrokov z omeškania 5% ročne nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania ustanovenú v§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
21. Žalovaná sa bránila ďalej tým, že sumu vo výške 500,- eur nemá, nakoľko žalovaná síce fyzicky výber celej sumy 1.000,- eur naraz v banke vykonala, ale po výbere okamžite sumu 500,- eur odovzdala bratovi strán sporu, ktorý bol prijímateľom tohto plnenia. Uviedla totiž, že tieto peniaze boli vybraté pre brata, pretože on pred smrťou poručiteľa vložil na účet otca sumu 500,- eur, a preto si ich po jeho smrti z účtu vzal naspäť, lebo si vzal to, čo mu patrilo. Žalobkyňa uviedla, že o tejto skutočnosti nevedela (zrejme aj preto žalovala iba žalovanú), avšak túto obranu žalovanej akceptovala, keď nespochybnila tvrdenie žalovanej o tom, že sumou 500,- eur žalovaná nedisponuje, pretože táto sa výberom z účtu dostala do dispozície brata strán sporu. Toto tvrdenie žalobkyňa nerozporovala, netvrdila, že nie je pravdivé, ani nenamietala, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Proti tejto obrane žalovanej žalobkyňa neprodukovala žiadnu argumentáciu spochybňujúcu toto tvrdenie, ani žiadne dôkazy. Tvrdenie o tom, že skutočným prijímateľom sumy 500,- eur bol brat žalovanej, preto nebolo v konaní popreté, a teda ani nebolo sporné. Bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, teda ten, kto bezdôvodné obohatenie získal a v koho majetkovej sfére
sa prejavil majetkový prírastok. V tomto prípade nebolo sporné, že žalovaná po dohode s bratom strán sporu len fyzicky vykonala výber (okrem sumy 500,- eur, ktoré si ponechala vo vlastníctve ona) aj sumy 500,- eur z účtu poručiteľa, ale táto suma bola celá daná do dispozície bratovi strán sporu, a teda adresátom tohto plnenia bol brat strán sporu. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej, táto sa nikdy ani necítila byť vlastníčkou sumy 500,- eur, ani si ich nechcela ponechať vo svojom vlastníctve práve preto, že žalovaná od počiatku považovala tieto peniaze za bratove (obaja boli celkom jasne v domnení, že si brat tiež vzal to, čo mu patrí). Žalovaná len z poverenia brata túto sumu vybrala z účtu (lebo k účtu poručiteľa ako disponent mala prístup), ale nemala vôľu nadobudnúť túto sumu pre seba do vlastníctva, ale vyberala ju pre brata, ktorému sa tieto peniaze aj uskutočneným výberom dostali do dispozície ako od počiatku jasne určenému adresátovi tohto plnenia. Preto je súd toho názoru, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie čo do tejto sumy nevznikla žalovanej, pretože táto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne čo do sumy 500,- eur nezískala. Tieto peniaze ona sama nikdy nemala vo vlastníctve (nemala vôľu si ich ponechať, získať ich do vlastníctva a následne nakladať s nimi, či ich spotrebovať). V tomto prípade preto bola suma 500,- eur plnená bratovi žalovanej ako adresátovi tohto plnenia. Nejde o prípad, kedy by žalovaná mala hotovosť 500,- eur vo svojom vlastníctve a táto by potom zmenila vlastníka (napr. darovaním tejto finančnej sumy inému). V takom prípade pri zmene vlastníctva by na nadobúdateľa povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie neprešlo. Podľa názoru súdu, ide však o iný prípad, nakoľko žalovaná nikdy nemala vôľu si peniaze v sume 500,- eur ponechať vo svojom vlastníctve, pretože nikdy ich za svoje ani nepovažovala, vo vlastníctve ich preto nikdy nemala. Tieto boli vyberané z účtu síce ňou, ale od počiatku na základe dohody žalovanej a jej brata, práve pre brata, ktorý mal byť ich vlastníkom. Preto nejde o prípad, kedy vlastníctvo k veci (peniazom) prešlo zo žalovanej (ako pôvodnej vlastníčky) na tretiu osobu (ďalšieho vlastníka). Prijímateľom plnenia, jeho adresátom od počiatku mal byť a bol brat žalovanej, a preto bezdôvodné obohatenia nevzniklo čo do sumy 500,- eur na strane žalovanej, ktorá v spore preto v tejto časti nie je pasívne vecne legitimovaná. Súd preto v tejto časti žalobu o zaplatenie sumy 500,- eur s úrokom z omeškania zamietol.
22. Žalobkyňa predložila listiny týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti poručiteľa za jeho života. Ale vzhľadom na to, že predmet sporu vôbec nesúvisí s týmito skutočnosťami a uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v ničom závislý (právne ani skutkovo) od toho, že došlo za života otca strán sporu k prevodu nehnuteľností ani od tej skutočnosti, kto a v akom rozsahu dostal z výťažku z predaja nehnuteľností svoj podiel, tieto listiny súd neoboznamoval. Nemali totiž k meritu veci žiadnu relevanciu.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v presnej polovici žalovaného nároku, pretože z 1.000,- eur jej bolo priznaných 500,- eur. Žalovaná bola úspešná tiež v polovici, teda čo do zamietnutia sumy 500,- eur. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobkyne a žalovanej je presne rovnaký, polovičný, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania voči protistrane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.