Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: 1. Q. nar. XX.X.XXXX 2. G. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: G. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. č. XX zastúpenej Mgr. Ing. Petrom Holéczym advokátom so sídlom v Košiciach na ul. Vojenskej č. 5 a J. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. C. č. XX zastúpeného JUDr. Petrom Braxatorisom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Slavkovskej č. 14 o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.11.2016 č.k. 19P 275/2016-106 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil rozsudok a zvýšil výživné na 150 € mesačne na každé maloleté dieťa a priznal matke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Konštatovala, že súd prvej inštancie správne zistil, že odôvodnené potreby maloletých detí od poslednej úpravy výživného sa zvýšili v súvislosti s prechodom detí na vyšší stupeň školského vzdelávania aj vzhľadom na potrebu komplikovanejšej a drahšej dochádzky do školy, ktorá sa zmenila vzhľadom na presťahovanie rodiny z mesta na vidiek. Konštatovala, že posledná úprava výživného bola v roku 2011, kedy súd schválil rodičovskú dohodu. V súčasnosti sa potreby detí zvýšili vzhľadom na vyšší vek detí. Súd prvej inštancie správne zistil primerané priemerné mesačné náklady maloletých detí na základe podkladov predložených matkou. Taktiež súd zistil, že otec sa nepodieľa nad rámec vyživovacej povinnosti ani v prípade mimoriadnych výdavkov pri príležitostí sviatkov, prázdnin a podobne. S deťmi sa nestýka a matke nepomáha pri ich výchove. Považuje za nevierohodné s ohľadom na doklad otca, že poberá len 485 € čistý príjem a nepotvrdené tvrdenia otca, že v čistom je to v priemere 450 €, čo je vzhľadom na vykonávanú funkciu a neuveriteľne veľké množstvo skutočne odpracovaných hodín špekulatívne, najmä rozdelenie mzdy aj za pracovnú zmluvu aj za dohodu o pracovnej činnosti, preto sa domnieva, že otec má aj osobitne nezdanené príjmy, ktoré sú mu vyplácané priamo na ruku. Z uvedeného dôvodu poukázala na to, že súd prvej inštancie mal v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať pri určení výživného z výšky priemerného mesačného príjmu, ktorý predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že od predchádzajúcej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania. U matky sa zmenili pomery v tom, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola živnostníčkou a v súčasnosti pracuje v trvalom pracovnom pomere. Otec bol v čase poslednej súdnej úpravy nezamestnaný s príjmom vo výške podpory v nezamestnanosti 440 € mesačne. V súčasnosti sa zmenili aj pomery detí, nakoľko sa zmenil stupeň ich vzdelávania. Súd však pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov a výživné určené posledným súdnym rozhodnutím je zodpovedajúce príjmovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. V súdnom konaní bolo preukázané, že také majetkové pomery otca, ktoré by odôvodňovali a umožňovali zvýšenie výživného otec nie je schopný prispievať.

4. Otec podaním doručeným súdu prvej inštancie 1.3.2017 prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu predložil doklady preukazujúce čistú mesačnú mzdu za obdobie rokov 2015 a 2016, ako aj zrážky zo mzdy a stravné lístky. Súčasťou vyjadrenia je aj potvrdenie spoločnosti G1 MONITOR s.r.o. o zaužívanej praktike spoločnosti, kde je však mzda za prácu stále spoločná. Poukázal na to, že rád by žil dôstojnejším životom, kde by zarábal viac, ale vzhľadom na vek a zdravotný stav si nevie nájsť lepšie platené zamestnanie.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že z dokladov zamestnávateľa vyplýva, že otec má s tým istým zamestnávateľom pracovnú zmluvu a rôzne dohody o pracovnej činnosti, ktoré sú u tohto zamestnávateľa bežné. Vyslovila názor, že z dokladov nevyplýva, či predložené doklady o výške príjmu zamestnanca sú odmenou len za výkon práce na pracovnú zmluvu alebo len za 3 dohody o pracovnej činnosti. Je pravdepodobné, že otec poberá priemerne 478 € mesačne v čistom a 295,61 € v hrubom mesačne za výkon práce, avšak o odmene za 3 dohody o pracovnej činnosti sa nevyjadril. Pokiaľ otec sa vyjadril, že na pracovnú zmluvu robí asi 100 hodín mesačne, je priemerná odmena 595,61 €, čo by predstavovalo hodinovú mzdu 5,95 €, preto sa zdá, že odmeny za 3 dohody o pracovnej činnosti sú mimo predložených dokladov a dá sa predpokladať, že sú honorované, preto vzhľadom na množstvo skutočne odpracovaných hodín a zjavne špekulatívne rozdelenie mzdy aj za pracovnú zmluvu aj za 3 rôzne dohody o pracovnej činnosti domnieva sa, že otec má aj osobitne nezdanené príjmy, ktoré je potrebné preukázať ešte pred rozhodnutím súdu. Preto vzhľadom na zistený skutkový stav navrhla aplikovať § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože pri sume predpokladaného príjmu 20-násobku sumy životného minima je zvýšenie výživného na 150 € na každé maloleté dieťa plne odôvodnené.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov prihliadajúc na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Nakoľko v konaní o zvýšenie výživného neboli preukázané také majetkové pomery otca, ktoré by odôvodňovali a umožňovali záver, že by bol schopný prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, preto správne súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené návrh matky zamietol ako nedôvodný.

7. Vzhľadom na vyjadrenie matky predložil otec vyjadrenie, v ktorom predkladá ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2016, ako aj mzdový list za rok 2016 a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky, že by mal aj osobitné nezdanené príjmy, ktoré by mali byť vyplácané priamo na ruku. Uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť účtovníčku spoločnosti pani V.T. na ozrejmenie, prečo je v spoločnosti praktizované tak, že existuje pracovný pomer a dohody o pracovnej činnosti. Je to spôsob zamestnania pracovníkov a vyplácania aj ostatných zamestnancov spoločnosti, vždy sa však jedná o jeden komplexný príjem.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, pričom príjmové pomery otca zisťoval správne vyžiadaním potvrdení o príjme otca od jeho zamestnávateľa. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že návrh matky nie je dôvodný, pretože nie sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jej návrhu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie opätovne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, nakoľko

súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 . Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .