Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Csp/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému V. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Z. XXX/X, o zaplatenie sumy 192,28 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 141,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 42,05 € od 30.04.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 79,36 € od 30.05.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 19,87 € od 28.06.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 46,96 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 192,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 48,05 € od 30.4.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 85,36 € od 30.5.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 58,87 € od 28.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.9.2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril 25.2.2014 so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník, postupca poskytol žalovanému elektrokomunikačné služby a tento sa zaviazal za ne zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry v celkovej výške 192,28 €, ktorú sumu žalovaný neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože bolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenie pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 € (§ 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/). Podľa § 219 ods. 3 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 30.6.2017 na úradnej tabuli a na webovej súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, cenníkom, faktúrou č. 1073779220, faktúrou č. 1071974623, faktúrou č. 1076239938, výzvou k úhrade, oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3016 vrátane príloh a zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 25.2.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe nej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pripojenie k verejnej sieti a s tým súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, VOP a cenníkom. Faktúrou č. 1073779220 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 85,36 € so splatnosťou 29.5.2014. Táto suma pozostávala z ceny za skutočne poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu súvisiace s prístupom k verejnej sieti vo výške 79,36 € a zo sumy 6 € za upomienku. Faktúrou č. 1071974623 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 48,05 € so splatnosťou 29.4.2014. Táto suma pozostávala z ceny za skutočne poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu súvisiace s prístupom k verejnej sieti vo výške 42,05 € a zo sumy 6 € za upomienku. Faktúrou č. 1076239938 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 58,87 € so splatnosťou 27.6.2014. Táto suma pozostávala z ceny za skutočne poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu súvisiace s prístupom k verejnej sieti vo výške 19,87 €, z poplatku za obmedzenie služieb v sume 10 € a z poplatku za odpojenie v sume 29 €. Žalovaný faktúrami vyúčtované sumy neuhradil.

5. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak nie v celom rozsahu. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.2.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách spolu s jeho dodatkom (ďalej len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“ alebo len „zmluva“). Zároveň má zmluva aj charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve bol žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. Podľa ustálenej judikatúry, na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona o elektronických komunikáciách). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.

13. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému službu pripojenia k verejnej sieti a s tým súvisiace služby. Žalovaný napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradil fakturovanú cenu za poskytnuté služby v sume 141,28 € / 42,05 € + 79,36 € + 19,87 €/. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal sumu 141,28 €.

14. Keďže sa žalovaný neuhradením faktúr riadne a včas dostal do omeškania, patrí mu aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej - ktorej faktúry. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 30.4.2014 a 30.5.2014 bola vo výške 0,25 % a k 28.6.2014 vo výške 0,15 %, preto výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola určená vo výške 5,25 % ročne, resp. 5,15 % ročne. Súd tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 42,05 € od 30.04.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 79,36 € od 30.05.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 19,87 € od 28.06.2014 do zaplatenia.

15. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 12 € za dve upomienky po 6 €, na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb v sume 10 € a poplatku za odpojenie v sume 29 €. Tieto poplatky súd považuje predovšetkým s ohľadom na ich výšku za poplatky majúce základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dojednaná, keďže jednotlivé poplatky boli súčasťou cenníka žalobcu. Uvedené poplatky nevystihujú možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý bol poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Tieto poplatky teda predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky (stanovené jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku) určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou dodávateľa vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady dodávateľa spojené s tou - ktorou činnosťou. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankcie - paušálne náhrady charakterovo podobné zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú dojednané len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného,

nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal v danej veci úspech len čiastočný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovanú sumu predstavovala suma 192,28 €, z ktorej súd priznal žalobcovi sumu 141,28, čomu zodpovedá úspech žalobcu percentuálne vyjadrený vo výške 73,48 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (73,48 %) a neúspechom vo veci (26,52 %), a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 46,96 % celkovo uplatňovaného nároku. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.