Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-4-2022.pdf
PDF · 97.07 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: A. U., Y.. U. (navrhovateľ - manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.Z. XXX/XX, K. a H. U., rod. X. (manželka
- matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, t.č. K. X, I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: W. U., nar. XX.XX.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov A. U., Y. U., narodený dňa XX.XX.XXXX a H. U., Y. X., narodená dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a .
II. Maloletý W., maloletá U. a maloletá D. sa na čas po rozvode manželov z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú U. výživné v sume 100,- Eur mesačne a na maloletú D. výživné v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou U. a maloletou D.
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny,
- každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti matke v mieste jej bydliska.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (ďalej aj ako „manžel“ alebo „otec“) sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2021 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uviedol, že s manželkou v spoločnej domácnosti nežijú už od roku 2018 a z ich manželstva pochádza 5 detí, z toho tri sú maloleté. Navrhoval, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a na výživu maloletého W. chcel prispievať sumou 100,- Eur, maloletej U. sumou 90,- Eur a maloletej D. sumou 80,- Eur mesačne. Stretávanie žiadal ponechať na dohode s matkou detí.
2. Manželka (ďalej aj ako „matka“) vo vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom žiadala, aby otec prispieval na výživu maloletej D. a U. sumou 100,- Eur mesačne na každú z maloletých.
3. Procesný opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, upraviť výšku vyživovacej povinnosti primerane vzhľadom na majetkové pomery a finančné možnosti a schopnosti otca.
4. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti manželky, ktorá súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, keď vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zadováženými zo strany súdu, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. 31P/5/2021, výsluchom manžela, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. R., pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza päť detí, z toho tri deti sú maloleté, a to W., K.. XX.XX.XXXX, U., K.. XX.XX.XXXX U. D., K.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku spokojné. Nezhody medzi manželmi sa začali objavovať pred približne troma rokmi, kedy manželka začala manžela obviňovať z nevery. Medzi manželmi vznikali nezhody a hádky a nakoniec to vyústilo do toho, že manželka manžela požiadala, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželia spolu viac ako tri roky nežijú. Manžel má aj mimomanželskú známosť. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Manžel pracoval brigádne, pričom jeho príjem bol vo výške okolo 700,- Eur v čistom. Od 01.05.2022 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Býva v 4-izbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho priateľky. Spolu s nimi tam žije plnoletý syn a maloletá dcéra jeho priateľky, ktorá pracuje ako zdravotná sestra s príjmom okolo 800,- až 900,- Eur v čistom. S bývaním sú spojené poplatky vo výške 400,- Eur, ktoré uhrádzajú spoločne. Manžel spláca úver so splátkou vo výške 50,- Eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ale je vlastníkom osobného motorového vozidla Audi A7, rok výroby 2011. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 31P/5/2021 súd zistil, že súd dňa 07.01.2022 schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého W. sumou 90,- Eur, maloletej U. sumou 70,- Eur a maloletej D. sumou 70,- Eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave stretávania otca s maloletou U. U. D. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Manželka v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 31P/5/2021 uviedla, že jej priemerný mesačný príjem v čistom je 600,- Eur. Je zdravá. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Žije v byte v domácnosti s maloletými deťmi. Maloletý W. ukončil štúdium, brigádne pracuje, nie je vedený na úrade, nechystá sa už študovať. Našiel si priateľku, u ktorej býva a čakajú spolu dieťa. Maloletá U. navštevuje X. Y. G. Š. a maloletá D. X. Y. G. Š.. Zdravotný stav detí je dobrý a majú bežné výdavky primerané ich veku.
6. Právomoc súdov slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva bola daná v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel IIa - ďalej len nariadenie č. 2201/2003), keď obaja manželia sú občanmi Českej republiky a majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (manžel v K. a manželka v I.). Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola daná v zmysle článku 8 nariadenia č. 2201/2003 a článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES)č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
7. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZR“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa článku 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
9. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 až 3 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených.
12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
13. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Predmetom konania bol návrh manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
20. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
21. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, ani žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia spolu nežijú viac ako tri roky, nehospodária spolu a ani sa intímne nestýkajú. Vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželia spolu komunikujú minimálne. Obaja manželia sa vyjadrili, že s rozvodom manželstva súhlasia. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Keďže manželstvo účastníkov konania neplní základné funkcie, ktoré predpokladá zákon o rodine, je trvalo a hlboko rozvrátené, súd návrhu manželky vyhovel a manželstvo vo výroku I. rozviedol.
23. S rozvodom manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
24. Pokiaľ teda ide o ich úpravu, tu súd prihliadol na skutočnosť, že otec navrhol zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemohol maloleté deti do osobnej starostlivosti matky zveriť. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté U. U. D. a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Do osobnej starostlivosti matky súd zveril aj maloletého W., napriek tomu, že tento je už schopný živiť sa sám, avšak do času nadobudnutia plnoletosti sú povinní ho zastupovať rodičia. Pred dosiahnutím veku 18 rokov sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, k čomu u maloletého W. doposiaľ nedošlo. Súd preto vo výroku II. rozsudku zveril všetky maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí patrí obom rodičom, keď do rodičovských práv žiadneho z rodičov nebolo zasiahnuté, ich výkon nebol pozastavený ani obmedzený.
25. Výšku vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode súd určil vychádzajúc z priemerného príjmu otca vo výške 700,- Eur a príjmu matky vo výške 600,- Eur, pričom obe maloleté deti, U. U. D., navštevujú G. Š., U. X. Y. U. D. X. Y.. Ich pravidelné výdavky sú primerané ich veku a obe sú zdravé. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec s matkou navrhovanou výškou výživného na každú z maloletých v sume 100,- Eur súhlasil. Takáto výška výživného zodpovedá majetkovým schopnostiam a možnostiam povinného rodiča (otca), ako aj odôvodneným výdavkom maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému W.Á. súd neurčoval, nakoľko tento už ukončil prípravu na budúce povolanie, brigáduje, teda je schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov v zmysle Zákona o rodine voči nemu už zanikla. Súd preto uložil otcovi maloletých detí vo výroku III. povinnosť prispievať na ich výživu, na každú po 100,- Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
26. Súd zároveň vo výroku IV. upravil aj stretávanie otca s maloletými deťmi, a to každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny. Otec žiadal, aby bol styk s maloletými U. U. D. upravený, pričom zhodnú úpravu si rodičia dohodli aj na čas do rozvodu manželstva, ktorú súd schválil. Nepochybne je v záujme
maloletých detí, aby sa otec s nimi pravidelne stretával a týmto spôsobom vplýval na ich výchovu. Pravidelné stretávanie otca s maloletými deťmi umožní otcovi a deťom prehlbovať ich vzájomný vzťah a citové väzby. Súd zároveň uložil matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska a otcovi uložil povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti matke v mieste jej bydliska.
27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vo výroku V. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Nakoľko manžel/otec a procesný opatrovník výslovne vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku do zápisnice na pojednávaní po vyhlásení rozsudku, prípadné odvolanie niektorého z uvedených účastníkov konania odvolací súd odmietne ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 386 písm. b) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 zákona č. 36/2005 Z.z.).