Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/263/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne W. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 228,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/42/2016-36 zo dňa 9. júna 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 228,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 228,- Eur od 24. 04. 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 84,85 Eur právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok) a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur na účet okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok) p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 06. 2015 návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I zamietol (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 228,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 228,- Eur od 24. 04. 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok).Vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol (III. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 84,85 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok) a povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur na účet okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa uzavrela dňa 16. 01. 2012 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver v sume 200,- Eur za poplatok v sume 196,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 33,- Eur. Okresný súd zistil, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie,

podnikanie a „iný účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“. Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 428,- Eur v troch splátkach, z toho dňa 26. 06. 2012 uhradila sumu 32,- Eur, dňa 26. 09. 2012 sumu 105,- Eur a dňa 09. 05. 2013 sumu 291,- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva je úverovou zmluvou (§ 497 Obchodného zákonníka - ďalej aj ,,ObZ“). Súd prvej inštancie mal preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola žalobkyňa v pracovnom pomere na dobu neurčitú. Úver si vzala za účelom kúpy spotrebiča do domácnosti. Tento účel bol v zmluve vymedzený ako „iný účel“ než účel spojený s výkonom zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto neobstojí obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o jeho „nespotrebiteľskej“ povahe. Dobrý úmysel žalovaného je navyše vylúčený už samotnou podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o tom, že úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“) a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam. Žalovaná v zmluve o úvere deklarovala, že úver si berie na iný účel, čo potvrdila aj svojou výpoveďou, čím bola vylúčená akákoľvek pochybnosť o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere. Pretože žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa, na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd zistil, že Zmluva o úvere neobsahovala RPMN, termín konečnej splatnosti úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 228,- Eur a túto sumu je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňom nasledujúcim po dni doručenia opisu žalobného návrhu (dňa 23. 04. 2015), preto od 24. 04. 2015 žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške iba 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 24. 04. 2015 + 5 percentuálnych bodov) a nie žalobkyňou v uplatnenej výške 8,05 % ročne. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) a žalobkyni neúspešnej v pomerne nepatrnej časti (ohľadne úrokov z omeškania) priznal voči žalovanému plnú náhradu trov právneho zastúpenia za účelne vynaložené úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10. 12. 2014 v sume 19,92 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 2/ spísanie žaloby 04. 02. 2015 v sume 19,92 Eur + 8,39 Eur, 3/ zastupovanie na pojednávaní dňa 09. 06. 2015 v sume 19,92 Eur + 8,39 Eur režijný paušál.

Pretože žalobkyňa bola v konaní od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a okresný súd jej žalobe ohľadne žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel, je žalovaný vzhľadom na tento výsledok povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur. Okresný súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, pretože žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľkou, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa podaním žaloby na okresný súd ako súd v obvode jej bydliska založila miestnu príslušnosť na konanie, preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu, avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že sa de facto odvolal do výrokov II., IV., V. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jeho názoru Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože vstúpil do právneho vzťahu so žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ. Právne vzťahy medzi nimi sa na základe dohody zmluvných strán spravujú Obchodným zákonníkom.

Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Uviedol, že vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Podľa jeho názoru sa okresný súd riadne nevysporiadal s charakterom Zmluvy o úvere, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Má za to, že v posudzovanej veci nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy o úvere, zmluva nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, ani právny dôvod na plnenie z nej neodpadol, pričom on získal majetkový prospech z poctivých zdrojov. Pretože Zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Poukázal aj na jeho dobrú vieru, s ktorou do vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Keďže žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa, ich vzájomný právny vzťah je obchodnoprávny, preto uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a preto nesúhlasí s úhradou trov právneho zastúpenia ani so zaplatením súdneho poplatku zo žaloby.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 15. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislých výrokoch o trovách prvoinštančného konania (IV., V. výrok) ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

9. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere čerpala úver na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zmluva o úvere obsahuje vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že finančné prostriedky použila na nákup elektrického sporáku do domácnosti. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bola od r. 2009 v trvalom pracovnom pomere, nepodnikala.

10. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

11. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i Zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu Zmluvy o úvere totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- Eur (slovom dvesto) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 396,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur počnúc dňom 15. 03. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že Zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o konečnej splatnosti úveru, resp. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) a ich absenciu zákon (Zákon o spotrebiteľských úveroch) sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Pretože Zmluva o úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

14. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a to v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 228,- Eur vrátane jeho príslušenstva.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379, § 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa odvolací súd priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (IV. výrok), pretože okresný súd správne postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu, pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia a povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby (V. výrok), keďže žalobkyňa je ex lege osobne oslobodená od súdneho poplatku. Pretože okresný súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu, žalovanému, ktorý nebol oslobodený od poplatku, vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

18. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobkyni priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, vrátane výšky súdneho poplatku, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania, súdneho poplatku) nezaoberal.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Odvolaním nenapadnuté výroky (I., III. výrok) zostali nedotknuté (367ods. 2 .

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .