Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-79-2015.pdf
PDF · 108.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Košická 49, IČO: 31 378 528, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX, o zaplatenie 8.233,68 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.6.2015 pod č. k. 16Cb/165/2012-109, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi.
R u š í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.449,92 eur s 9,0 % p. a. úrokom z omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V poslednom výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti veci samej.
2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 8.233,68 eur spolu s 0,2 % denným úrokom z omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia, dôvodiac, že medzi ním a žalovaným bola dňa XX.X.XXXX uzavretá Leasingová zmluva (ďalej len „LZ“), predmetom ktorej bol nájom vozidla B. I. B.. D. X,X I., pričom žalovaný mal uhrádzať v zmysle splátkového kalendára leasingové splátky a náklady poistenia. Porušil svoj záväzok a neuhradil splátky leasingu splatné dňa 25.10.2009 a 25.11.2009. Z tohto dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu LZ a žalovaný neuhradil na základe záverečného finančného vysporiadania dlh pozostávajúci zo zmluvných pokút, úrokov z omeškania, neuhradených leasingových splátok a ďalších nákladov.
3) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že predmet leasingu neužíva od roku 2009, pretože vozidlo bolo od októbra 2009 zadržané políciou pre podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti, a pred uzavretím leasingovej zmluvy bola potrebná kontrola originality spoločnosťou, ktorú vybral práve žalobca. Na základe uvedenej kontroly originality bol schválený predmet leasingu a v dôsledku zadržania vozidla políciou došlo k finančným problémom na jeho strane a k ukončeniu podnikateľskej činnosti.
4) Okresný súd mal za preukázané, že neoddeliteľnou súčasťou LZ č. J. zo dňa XX.X.XXXX boli Všeobecné leasingové podmienky, splátkový kalendár a protokol o prevzatí predmetu, pričom žalovaný
mal uhrádzať leasingové splátky vždy do 25. dňa v mesiaci vo výške 383,34 eur. Neuhradil leasingové splátky ku dňu 25.10.2009 a ku dňu 25.11.2009. Dňa 21.10.2009 došlo k zaisteniu motorového vozidla pracovníkmi OR PZ V.. Uznesením OR PZ V. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. Č. R.-XXXX/OVK-V.-XXXX bolo trestné stíhanie prerušené. Žalobca si uplatnil v zmysle záverečného finančného vysporiadania zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.4 Všeobecných leasingových podmienok vo výške 6.418,78 eur, úroky z omeškania z neuhradených leasingových splátok v zmysle čl. 4 Všeobecných leasingových splátok vo výške 269,49 eur, 55,68 eur, 4,22 eur a 10,38 eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 6.3 Všeobecných leasingových podmienok vo výške 12,- eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.9 Všeobecných leasingových podmienok vo výške 165,50 eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.4 d/ Všeobecných leasingových podmienok vo výške 214,56 eur, náklady v zmysle čl. 9.4 b/ Všeobecných leasingových podmienok za povinné zmluvné poistenie vo výške 132,78 eur. Žalovaný nesúhlasil s úhradou istiny, okrem leasingových splátok vo výške 925,08 eur.
5) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 1 ods. 2, § 301 Obch. zákonníka, ďalej § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný z titulu zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, 165,50 eur a 214,54 eur, poistného vo výške 132,78 eur a neuhradených leasingových splátok 925,08 eur, čo spolu predstavuje 1.449,90 eur.
6) Súd prvej inštancie považoval uplatnené nároky, čo sa týka zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.4 c/ Všeobecných leasingových podmienok vo výške 6.418,78 eur za neprimerane vysokú z dôvodu neuhradenia len dvoch leasingových splátok, ktoré boli splatné 25.10.2009 a 25.11.2009 vo výške 925,08 eur, a odporujúcu aj poctivému obchodnému styku. Taktiež uplatnený 0,1 % denný úrok z omeškania je neprimeraný a odporuje poctivému obchodnému styku, pretože ročne to predstavuje 36,5 % p. a. a takáto dohoda vo výške úrokov z omeškania od 36,5 % ročne do 73 % ročne ohľadom výšky úrokov z omeškania je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Ďalej uviedol, že v dôsledku zaistenia motorového vozidla OO PZ V., ktorého vlastníkom bol žalobca v čase uzavretia leasingovej zmluvy, ktorý poskytol predmet leasingu, došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý nijako tento stav nespôsobil a nemohol ho ovplyvniť, teda bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal následky vo väčšej miere, než je prípustné. Z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol.
7) Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, tieto súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 768k ods. 2, 3, § 365 veta prvá, 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka. Žalovaný nezaplatil včas a riadne sumu 1.486,42 eur v zmysle záverečného vyúčtovania, čím sa dostal do omeškania. Dobu omeškania od 12.11.2010 nenamietal. Okresný súd žalobcovi však priznal iba zákonnú výšku úroku z omeškania 9,0 % p. a. v zmysle § 369 Obch. zákonníka v spojení s § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania nad 9 % z priznanej istiny tieto zamietol, pretože ich výška je v rozpore s poctivým obchodným stykom, predstavujúca 73 % ročne.
8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bola žaloba čiastočne zamietnutá, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, podľa jeho obsahu, v tejto časti o jeho zmenu tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, a to aj vrátane úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo žalovanej istiny. Teda rozsudok v zamietajúcej časti považuje za nesprávny. Pokiaľ bol priznaný nárok na poistné vo výške 132,78 eur, tento mu bol priznaný bez DPH, teda táto suma spolu s DPH predstavuje 158,- eur, čo nakoniec vyplýva aj zo záverečného finančného vysporiadania LZ zo dňa 27.10.2010.
10) Jeho nárok označený ako zmluvná pokuta v zmysle čl. 9.4 c/ Všeobecných leasingových podmienok vo výške 6.418,78 eur predstavuje hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej neuhradenej splátky pri zohľadnení skutočného priebehu leasingovej finančnej služby za celú v LZ dojednanú minimálnu dobu trvania leasingu. Teda je evidentné, že sa nejedná o akúkoľvek zmluvnú pokutu, ktorá by vznikla v prípade nesplnenia povinnosti žalovaným, avšak jedná sa o škodu, ktorá mu vznikla tým, že musel vynaložiť náklady za obstaranie motorového vozidla, ktoré by nemusel vynaložiť, ak by nedošlo k uzavretiu LZ so žalovaným. Keďže došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej LZ a vznikli mu náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, žalovaný bol povinný v zmysle ust. čl. 10 VLP uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vznikli. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom nepreukazoval, v čom spočívalo šikanózne správanie žalobcu, ktorý by sa takýmto správaním
snažil znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Preto považuje od žalovaného len taký nárok, ktorý mu priamo vyplýva zo zmluvných dojednaní, ktoré medzi sebou uzavreli. Tým, že požaduje od žalovaného zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, nesnaží sa ho znevýhodniť, ani spôsobiť mu ujmu, ale naopak, práve žalobca je tým, komu bola spôsobená škoda vyššie popísaným spôsobom. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri úrokoch z omeškania, prípadne pri výške zmluvnej pokuty. V týchto prípadoch strana, ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu, sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Napokon, riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku, a preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady, treba primárne hodnotiť ako nekalé konanie, a nie deklarovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z uvedeného je evidentné, že žalobca požaduje od žalovaného iba zaplatenie skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku žalovaného nesplnenia si povinnosti, takáto požadovaná zmluvná pokuta je v súlade so zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi a zároveň s platnými predpismi SR a nepredstavuje konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.
11) Pokiaľ okresný súd nepriznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania vo výške 269,49 eur, 55,68 eur, 4,22 eur a 10,38 eur, pretože nepreukázal dostatočné omeškanie jednotlivých splátok a zároveň je súd toho názoru, že 0,1 % denný úrok z omeškania je neprimeraný a odporuje poctivému obchodnému styku, v tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že žalovaný nezaplatil včas istinu a riadne vo výške 1.486,42 eur v zmysle záverečného vyúčtovania. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka (v znení účinnom do 31.7.2005), „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.“ V tejto súvislosti upozornil na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodovali v obchodných otázkach a na ich základe je možné jednoznačne potvrdiť, že dohodnuté úroky z omeškania v takejto výške (0,1 % denne) nepredstavujú konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 3/96; sp. zn. 6Obdo 21/2007; sp. zn. 5Obo 7/2007). Porušenie zásad poctivého obchodného styku zároveň nemožno vyvodzovať len z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku. Vyžaduje sa komplexnejšie posúdenie v každom jednotlivom prípade osobitne. Úrok z omeškania má vo svojej podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi špecializovanou náhradou, pričom má veriteľovi zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností zo strany dlžníka. V tomto prípade sám žalovaný spôsobil, že mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Keďže účastníci si dobrovoľne v zmluve dohodli ich výšku, platí zmluvná voľnosť strán, teda nedochádza k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti správanie žalovaného treba hodnotiť ako správanie, ktoré vedie k porušeniu jednej zo základných zásad poctivého obchodného styku, a to riadneho a včasného plnenia záväzkov, a nie deklarovať ako konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zároveň si žalobca uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 294,88 eur.
12) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie, podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok a zaviazať ho iba na úhradu nesplatených leasingových splátok. Je toho názoru, že súd ho nemal zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, 165,50 eur a 214,56 eur, ani na zaplatenie poistného 132,78 eur, pretože je to v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Práve vinou žalobcu musel ukončiť podnikanie, pretože motorové vozidlá mu boli odňaté pracovníkmi OR PZ V., pretože pochádzajú z trestnej činnosti. Motorové vozidlá od žalobcu používal ako prostriedky na podnikanie. Navyše, sám žalobca vykonával potrebnú kontrolu originality spoločnosťou, ktorú sám vybral a na základe čoho aj uzavrel s ním leasingovú zmluvu. Na Okresnom súde V. sú vedené tri žaloby v podstate totožného obsahu, týkajúce sa len iných motorových vozidiel.
13) K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.7.2015, v ktorom v podstate trval na dôvodoch podaného odvolania. Okrem iného, uviedol, že požaduje od žalovaného iba zaplatenie nárokov, ktoré mu vznikli v dôsledku neplnenia si povinnosti z jeho strany, uvedené nároky sú v súlade so zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi konania a zároveň s platnými právnymi predpismi SR, pričom nepredstavujú konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.
14) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.
15) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolania účastníkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu a žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil obidve odvolania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
16) Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 CSP).
17) Odvolací súd pritom musel vychádzať pri prieskume napadnutého rozsudku aj z tých skutočností, ktoré sú založené na účinkoch realizovaných opravných prostriedkov, ktoré boli uplatnené ešte pred 1.7.2016. Procesné úkony boli spojené aj s vtedy predpokladanými účinkami, preto v zmysle zásady právnej istoty i zásady legitímneho očakávania odvolací súd musel pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzať aj z tých skutočností, ktoré vyplývali z príslušnej aplikácie ustanovení O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).
18) Na základe prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe odvolaniami napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie okresného súdu v tej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalovaného, potvrdiť, ale uplatnené odvolacie dôvody žalobcom odôvodňujú zrušenie ním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19) Vo veci je nepochybné to, že sú uplatňované nároky, ktoré vyplynuli zo špecifického právneho inštitútu, ktorým je leasingová zmluva uzavretá v danej veci medzi podnikateľskými subjektmi. Súdna prax v tomto smere je už jednotná v tom, že tzv. finančný leasing, ktorý je inominatným kontraktom podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, je záväzkovým vzťahom, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu, a záväzok nájomcu zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková či zvyšková alebo vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstaraním predmetu leasingu na začiatku, a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je zaobstáravacia cena predmetu leasingu splatená. V tejto súvislosti sa hovorí o zaobstáravacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárna funkcia užívacia. Nájomca nesie už od samého začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj nákladmi spojenými s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Leasing je označovaný za leasing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (zaobstaranie veci, odovzdanie do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu). V prípade finančného leasingu ide o účelové zaobstaranie veci, práva či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu s využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetu leasingu. Zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho inštitútu je tak zabezpečiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu, ktorý sa k nej správa od okamžiku jeho prevzatia ako k veci vlastnej so všetkými rizikami na strane nájomcu (obvykle nesie riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho prevádzkou, údržbou a opravami), a nie s rizikami na strane vlastníka, ako je tomu v zmluvách o nájme. Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby) však patria nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet
leasingu i nebezpečenstvá a riziká s ním spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného nájmu (a nemožno ho porovnávať s ustanoveniami o nájomnej zmluve).
20) Aj v predmetnej veci sú potom za daného stavu určujúce tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z uzavretej LZ a obsahu VLP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi podnikateľskými subjektmi. Pozornosti odvolacieho súdu v tejto veci neušlo ani to, že žalobca ako leasingový prenajímateľ nadobúdal motorové vozidlo, ktoré následne bolo predmetom LZ od samotného žalovaného (protokol o prevzatí predmetu leasingu zo dňa XX.X.XXXX - č. l. 23). Vo svetle uvedených skutočností je potrebné potom hodnotiť aj tie ustanovenia LZ, ktoré v zmysle čl. 9 bod 9.4 písm. c/ VLZ v prípade predčasného ukončenia zmluvy zakladali nárok na náhradu škody, ktorá bola pomenovaná či kvalifikovaná ako zmluvná pokuta zodpovedajúca výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu nesplatenej realizovanými leasingovými splátkami. Obsah leasingovej zmluvy a uvedená aplikácia tohto článku svedčia o tom, že súd prvej inštancie judikujúci záver, že táto zmluvná pokuta je neprimeraná následkom, ktoré by boli spojené so zaplatením tejto zmluvnej pokuty, je zjavne neprimeraná. Nezodpovedá aplikovaniu tých ustanovení leasingovej zmluvy, ktoré je potrebné pre vec v danej veci aplikovať. Odkazy len na porušovanie zásad poctivého obchodného styku sú v tomto smere zjavne nedôvodné. Dôležité je vychádzať z obsahu leasingovej zmluvy ako inominatného kontraktu a práva a povinností z tejto zmluvy je potrebné potom aj posúdiť v rámci uplatneného nároku na súde.
21) Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že došlo k predčasnému ukončeniu LZ. Nároky, ktoré sú s tým spojené, sú riešené takisto v príslušných ustanoveniach zmluvy. Ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi neuhradenú leasingovú splátku, poistné bez DPH v rozsahu 132,78 eur, nárok na zmluvnú pokutu 12,- eur, 165,50 eur a 214,56 eur, v tomto smere sú tieto nároky prisúdené zodpovedajúco zmluve, a teda ich nemožno ani vyhodnotiť ako v rozpore so zmluvou. Ak žalovaný v tomto smere namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, jeho námietky v tejto súvislosti sú zjavne nedôvodné. Preto v tejto časti odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a v tomto rozsahu ho aj potvrdil (219 ods. 1 O.s.p.).
22) Neprisúdenie ďalších žalobcom uplatňovaných nárokov nezodpovedá obsahu LZ a súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nevyporiadal tak, aby vychádzal zo zásady pacta sunt servanda. Za takéhoto stavu odvolací súd nemal inú možnosť, len rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bol žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie týchto nárokov totiž malo za následok aj to, že sa súd prvej inštancie s týmito skutočnosťami aj nedostatočne skutkovo vyporiadal, čo založilo dôvod pre postup odvolacieho súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (teraz podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP), pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti a pre vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd konajúci o žalobe je povinný sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať s jednotlivými čiastkovými nárokmi tak, aby dal v dôvodoch svojho rozhodnutia presvedčivú odpoveď, prečo týmto nárokom vyhovel, resp. nevyhovel, a to tak, aby boli tieto závery podporené jednak príslušnými skutkovými zisteniami i jednoznačnou právnou kvalifikáciou. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie takúto odpoveď v dôvodoch nedávalo, zakladalo to aj dôvod pre záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré nezodpovedalo vtedajšej aplikácii ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo bolo dôvodom pre zrušenie uvedenej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
23) Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
24) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný odôvodniť rozhodnutie a uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
25) Pre ďalší postup súdu prvej inštancie teda bude žiaduce jednoznačné ustálenie nárokov, ktoré vyplynuli z inominatného kontraktu uzavretého podnikateľskými subjektmi. Obsah zmluvy a nároky súvisiace s predčasným ukončením LZ sú v zmluve upravené, preto sa treba s týmito skutočnosťami presne podľa náležitostí uzavretej zmluvy aj správne vyporiadať. Opakovane, tak ako je už uvedené vyššie, pre nárok, ktorý je založený podľa čl. 9.4 písm. c/ VLP, sa podľa názoru odvolacieho súdu javí potrebné vyporiadať aj so skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo spisu, že predmet leasingu kupoval žalobca od žalovaného.
26) Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.
27) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).